Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-1-2014.pdf
PDF · 93.31 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-6Cpr/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: B.T. Transport s.r.o., Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO 36 331 171, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. N. XXX, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené zo strany odporcu dňa 03.02.2014 a doručené navrhovateľovi dňa 05.02.2014 j e n e p l a t n é.
Súd určuje, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.05.2013 sa skončil dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 05.02.2014.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 549,46 eur (z toho 99,50 eur ako náhradu za zaplatený súdny poplatok a 449,96 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia), a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 12.3.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené zo strany odporcu dňa 03.02.2014 a doručené navrhovateľovi dňa 05.02.2014 je neplatné, ďalej aby súd určil, že pracovný pomer odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.05.2013 u navrhovateľa sa skončil dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 05.02.2014 a aby súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Svoj návrh zdôvodnil okrem iného tým, že dňa 30.5.2013 bola medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom uzavretá pracovná zmluva, v zmysle ktorej sa odporca zaviazal vykonávať pre navrhovateľa prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy pre Európu. Dňa 5.2.2014 bol na adresu navrhovateľa doručený list odporcu zo dňa 3.2.2014 označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru. Nakoľko navrhovateľ považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, dňa 21.2.2014 zaslal odporcovi list, v ktorom uviedol, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené odporcom za neplatné v celom rozsahu, pričom v tomto liste odporcovi uviedol aj dôvody tejto neplatnosti. Odporca na list navrhovateľa nereagoval. Podľa navrhovateľa okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože je ako celok nezrozumiteľné, dôvody v ňom uvedené nespĺňajú požiadavku § 69 Zákonníka práce, a teda nemohli byť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ sa ďalej v zdôvodnení návrhu zaoberal jednotlivými dôvodmi skončenia pracovného pomeru, ako ich uvádzal odporca. Vzhľadom na právne posúdenie súdom však nie je potrebné citovať túto časť argumentácie navrhovateľa. Navrhovateľ tiež uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné aj preto, lebo odporca sa dopustil porušenia ustanovení pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru. Odporca v rozpore
s ustanovením § 38 ods. 3 Zákonníka práce zaslal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru obyčajnou poštou, nie ako doporučenú zásielku, a to napriek tomu, že okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje písomnosť týkajúcu sa zániku pracovného pomeru, ktorá mala byť zaslaná ako doporučená zásielka.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a navrhovateľ ako zamestnávateľ netrvá na tom, aby odporca ako zamestnanec naďalej vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy,platí podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce fikcia, že pracovný pomer sa skončil dohodou dňom, keď sa mal v zmysle neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru skončiť, teda dňom 5.2.2014.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, ani sa nezúčastnil na pojednávaní.
Na pojednávaní dňa 2.9.2014 súd oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to: pracovná zmluva z 30.5.2013, okamžité skončenie pracovného pomeru z 3.2.2014, oznámenie zamestnávateľa z 21.2.2014, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, doručenky, rozpis vyplatených cestovných náhrad, výpisy z účtu v UniCredit Bank, výplatná páska za december 2013, oznámenie o vykonaní zrážky zo mzdy - oprava z 28.1.2014, vyúčtovanie/pohyb peňažných prostriedkov navrhovateľa za obdobie 9.9.2013-31.1.2014, vyúčtovanie pracovnej cesty z 27.9.2013, pokladničný doklad z 10.9.2013 v anglickom jazyku, vyúčtovanie zálohy na pracovnú cestu v dňoch od 9.9. do 11.9.2013, vyúčtovanie pracovnej cesty z 24.10.2013 a z 25.10.2013, faktúra z 22.10.2013 v anglickom jazyku, doklad o odovzdaní 25 GBP z 1.11.2013, vyúčtovanie zálohy na pracovnú cestu v dňoch od 30.10.2010 do 1.11.2013, pokladničný doklad z 1.11.2013 vo francúzskom jazyku (nečitateľný), pokladničný doklad z 5.11.2013 v nemeckom jazyku, pokladničný doklad z 18.11.2013 v nemeckom jazyku, parkovací lístok z 19.11.2013 v nemeckom jazyku, výpisy z účtu v Slovenskej sporiteľni, vyúčtovanie zálohy na pracovnú cestu v dňoch od 25.11. (sčasti prekrytý pokladničným dokladom), vyúčtovanie pracovnej cesty z 30.12.2013 a z 31.12.2013, vyúčtovanie zálohy na pracovnú cestu v dňoch od 3.12. do 5.12., vyúčtovanie pracovnej cesty z 29.1.2014, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 30.5.2013 pracovnú zmluvu, ktorou sa dohodli, že odporca bude ako zamestnanec vykonávať pre navrhovateľa ako zamestnávateľa prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy pre Európu. Dňa 3.2.2014 spísal odporca okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré zaslal navrhovateľovi poštou ako obyčajnú zásielku. Podľa vyjadrenia navrhovateľa túto listinu navrhovateľ prevzal dňa 5.2.2014. Listom z 21.2.2014 navrhovateľ odporcovi oznámil, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené odporcom za neplatné v celom rozsahu, pričom v tomto liste odporcovi uviedol aj dôvody tejto neplatnosti. Súčasne týmto listom oznámil odporcovi, že netrvá na tom, aby ako zamestnanec naďalej vykonával uňho prácu. Tento list, adresovaný odporcovi ako doporučená zásielka do vlastných rúk, odporca prevzal prostredníctvom splnomocnenca dňa 26.2.2014.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ
so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
Súd zistil, že návrh bol podaný v dvojmesačnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce. Vzhľadom k tomu, že ide o žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd najprv skúmal naliehavý právny záujem na takomto určení. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, naliehavý právny záujem na tom, aby rozhodol súd, je nesporný. Je zjavné, že medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu je neistota ohľadom platnosti alebo neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a túto neistotu môže odstrániť jedine súd, a to buď určením, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, alebo zamietnutím žaloby v tejto časti, čo má tie isté dôsledky ako určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné.
Pokiaľ však ide určenie, že pracovný pomer sa skončil k určitému dňu (v tomto prípade k 5.2.2014), tu je naliehavý právny záujem sporný. Ak sa mal pracovný pomer skončiť okamžitým skončením zo strany zamestnanca, ktoré súd vyhlási za neplatné, pričom zamestnávateľ netrvá na ďalšom zamestnávaní tohto zamestnanca, spôsob skončenia pracovného pomeru dohodou aj jeho dátum určuje priamo Zákonník práce v § 78 ods. 3 písm. b) a v zásade nie je potrebné, aby o ňom rozhodol súd. Treba však pripustiť, že v určitých situáciách môže byť sporný dátum skončenia pracovného pomeru, ktorý sa mal skončiť spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, pričom tento dátum je potrebné ustáliť práve výrokom súdu po vykonaní dokazovania. V takom prípade je daný naliehavý právny záujem nielen na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale aj na určení dátumu skončenia pracovného pomeru podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Tak je tomu podľa názoru súdu aj v prípade súdenej veci. Keďže zamestnanec podal okamžité skončenie pracovného pomeru ako obyčajnú zásielku, neexistuje žiaden doklad o dátume jeho doručenia zamestnávateľovi, a teda - ako poukázal právny zástupca navrhovateľa v záverečnej reči - zamestnanec i zamestnávateľ by mohli mať problém preukázať pred úradmi (Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a pod.) dátum skutočného skončenia pracovného pomeru podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Tento dátum je potrebné ustáliť v súdnom konaní. Preto súd dospel k záveru, že v súdenej veci je daný naliehavý právny záujem na určení dátumu skončenia pracovného pomeru spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, samozrejme len v prípade, ak súd určí neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Vo veci samej dospel súd na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení zisteného skutkového stavu k záveru, že návrh je dôvodný. Zákonník práce v § 70 vyžaduje doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru druhému účastníkovi, pričom stanovuje aj sankciu neplatnosti v prípade nedodržania niektorej z tam uvedených podmienok, vrátane podmienky doručenia. Spôsoby doručovania sú pritom definované v § 38 Zákonníka práce. Ak má Zákonník práce takéto vymedzenie spôsobov doručovania, potom treba predpokladať, že pod pojmom „doručiť druhému účastníkovi“ v § 70 Zákonníka práce sa myslí práve taký spôsob doručenia, aký určuje ustanovenie § 38. Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa okrem iného aj zániku pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. V prípade doručovania inou formou nie je teda splnená definícia doručenia podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Zákonníka práce, čiže písomnosť nemožno považovať za riadne doručenú, aj keď sa zamestnávateľ o tejto písomnosti dozvedel.
V danom prípade odporca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi obyčajnou zásielkou, nie ako doporučenú zásielku. Táto skutková okolnosť bola zistená len z tvrdenia navrhovateľa, avšak odporca - napriek tomu, že mu žaloba bola riadne doručená - toto tvrdenie nevyvrátil, najmä nepredložil súdu doručenku k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, z ktorej by vyplývalo, že túto listinu doručil navrhovateľovi doporučene. Odporca sa nezúčastnil na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný, na čo má samozrejme právo, avšak pri neúčasti na pojednávaní musí rátať s tým, že nebude mať možnosť reagovať na skutkové a prípadne aj právne posúdenie, ktoré súd na pojednávaní uvedie.
Treba uviesť, že bazírovanie na správnej forme doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru nepovažuje súd v tomto prípade za prehnaný formalizmus. V danom prípade navrhovateľ doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru (obyčajnou zásielkou) potvrdil a napadol toto okamžité skončenie (vrátane spôsobu jeho doručenia) na súde. Ak by sa však zamestnávateľ tváril, že žiadnu písomnosť od zamestnanca nedostal, vznikala by medzi účastníkmi pracovného pomeru (ale aj vo vzťahu k iným subjektom, štátu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a pod.) značná právna neistota a ďalšie spory. Tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec si musia byť vedomí, že zásadné písomnosti týkajúce sa pracovného pomeru je potrebné doručovať spôsobom, ktorý je v súlade so Zákonníkom práce, a najmä ktorý umožní v prípadnom spore preukázanie tohto doručenia.
Súd teda považuje okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré odporca odoslal ako obyčajnú zásielku bez doručenky, za neplatné z dôvodu, že tým neboli dodržané podmienky riadneho doručenia ustanovené v § 38 ods. 3 Zákonníka práce, pričom doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru je podmienkou jeho platnosti (jeho nedoručenie zákonným spôsobom je v ustanovení § 70 Zákonníka práce sankcionované neplatnosťou).
Pokiaľ ide o druhý výrok, teda určenie dátumu skončenia pracovného pomeru spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, navrhovateľ v návrhu sám uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené (hoci neplatne) dňa 5.2.2014. Odporca toto tvrdenie navrhovateľa nenamietal a nebol ani dôvod rozumne predpokladať nepravdivosť tohto tvrdenia, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru bolo datované 3.2.2014, teda dva dni pred jeho doručením podľa tvrdenia navrhovateľa. Súd preto ustálil, že pracovný pomer sa skončil spôsobom podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce (teda dohodou) ku dňu 5.2.2014.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., keď priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania v rozsahu súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom a účelne vynaložených trov právneho zastúpenia, ktoré uplatnil právny zástupca navrhovateľa (3 úkony právnej služby, paušálne náhrady, cestovné a náhrada za stratu času). Právnemu zástupcovi patrí podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) tarifná odmena za každý z troch úkonov právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. písomné podanie na súd - žaloba, 3. účasť na pojednávaní dňa 2.9.2014) vo výške a 61,85 eur bez DPH, ako aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške a 8,04 eur bez DPH, čo je spolu 3 x (61,85 eur + 8,04 eur) = 209,67 eur. Keďže právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH, patrí mu táto odmena zvýšená o 20 % DPH, teda v sume 251,60 eur. Okrem toho má právny zástupca nárok na náhradu cestovného za cestu na pojednávanie dňa 2.9.2014, čo pri vzdialenosti Bratislava - Bánovce nad Bebravou a späť, t. j. 2 x 149 km, priemernej spotrebe podľa osvedčenia o evidencii vozidla 7,0 l/100 km, cene benzínu 1,499 eur/l (ktorú preukázal právny zástupca navrhovateľa pokladničným dokladom z 2.9.2014) a pri ustanovenej základnej náhrade za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eur predstavuje za cestu na pojednávanie a späť: 298 km x 7,0 l/100km x 1,499 eur/l + 298 km x 0,183 eur/km = 85,80 eur. Právny zástupca má nárok aj na náhradu za stratu času počas cesty z Bratislavy do Bánoviec nad Bebravou a späť (§ 15 písm. b, § 17 ods. 1 vyhlášky), spolu 7 polhodín x 13,40 eur (ustanovená náhrada za každú aj začatú polhodinu) x 1,2 (DPH 20 %) = 112,56 eur. Spolu všetky odmeny a náhrady právneho zástupcu navrhovateľa predstavujú 251,60 eur + 85,80 eur + 112,56 eur = 449,96 eur. Náhradu trov konania (vrátane náhrady za zaplatený súdny poplatok) je odporca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, uvedeného v záhlaví tohto rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.