Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_17Cb-60-2013.pdf
PDF · 90.11 KB
No categories available
17Cb/60/2013
Rozhodnutie
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnej právnej veci žalobcu: Anton Poništ, miesto podnikania 038 21 Mošovce, Starý rad 197/36A, IČO: 33 227 331, právne zastúpený JUDr. Milanom Hablákom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 48, 036 01 Martin, proti žalovanej: PhDr. Ivan Rusnák, Anna Rusnáková - právny nástupca, miesto podnikania 038 11 Belá- Dulice, Belá 330, IČO: 10 963 286, zastúpený na základe splnomocnenia PhDr. Vandou Felšciovou, rod. Rusnákovou, nar. X.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom M.Á. X, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 5.261,57 eur takto
rozhodol:
Žalovaná Anna Rusnáková ako pokračovateľka v živnosti po PhDr. Ivanovi Rusnákovi, podnikajúca pod obchodným menom PhDr. Ivan Rusnák, Anna Rusnáková právny nástupca, IČO: 10 963 286, je povinná zaplatiť žalobcovi 7% úrok z omeškania ročne zo sumy 321,80 eur od 3.12.2008 do 19.11.2012, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa náhrada trov konania vzniknutých v súvislosti s pojednávaním za účelom vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku dňa 3.9.2014 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca na tunajšom súde podal dve žaloby. Pod sp.zn. 17Cb/14/2013 bola podaná žaloba na zaplatenie sumy 5.172,27 eur, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal z toho dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 18Cb/187/2008 mu bola žalobcovi právoplatne priznaná časť uplatneného nároku z nezaplatenej faktúry číslo 2800056 zo dňa 30.9.2008 a to vo výške 22.488,13 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 15.10.2008 do zaplatenia. Úrok vo výške 8,5% bol žalobcovi priznaný z toho dôvodu, že v tejto výške si úrok z omeškania uplatnil, avšak mohol požadovať zákonné úroky vo výške 14,25% ročne z dlžnej sumy, preto v konaní vedenom pod sp.zn. 17Cb/14/2013 požaduje rozdiel medzi zákonným úrokom 14,25% ročne a súdom priznaným úrokom vo výške 8,5% ročne, ktorý rozdiel predstavuje 5,75% ročne zo sumy 22.488,13 eur a to za obdobie od 15.11.2008 do 14.11.2012.
V konaním vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 17Cb/60/2013 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 89,30 eur z toho dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 18Cb/187/2008 mu bol právoplatne priznaný nárok nezaplatenej faktúry číslo 25000066 z 31.12.2005 vo výške 321,80 eur spolu so 6% úrokom z omeškania ročne od 15.1.2006 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 6% ročne mu bol priznaný tak, ako si ho uplatnil, avšak zákonný úrok v tom čase bol vo výške 13% ročne, z toho dôvodu v konaní 17Cb/60/2013 žaloval rozdiel medzi zákonným úrokom 13% ročne zo sumy 321,80 eur a súdom priznaným úrokom 6% ročne zo sumy 321,80 eur za obdobie od 3.12.2008 do 19.11.2012.
Uznesením č.k. 17Cb/14/2013-50 zo 4.12.2013 súd rozhodol o spojení vecí vedených pod sp.zn. 17Cb/14/2013 a 17Cb/60/2013 na spoločné konania s tým, že ďalej sa vedú pod sp.zn. 17Cb/14/2013.
Ďalej súd zistil, že po podaní žalôb v obidvoch spojených veciach, žalovaný dňa 31.1.2013 zomrel, pričom dedičské konanie sa viedlo pod sp.zn. 17D/688/2013 a skončilo osvedčením o dedičstve právoplatným 6.9.2013 v spojení s opravným osvedčením o dedičstve, právoplatným 21.10.2013 podľa ktorého dedička Anna Rusnáková vyhlásila, že bude pokračovať v živnostenskom podnikaní na základe osvedčení o živnostenskom oprávnení: č. ŽO - 1992/03361, ktoré vydal Obvodný úrad v Martine 2.12.1992 č. ŽO - 1995/02237, ktoré vydal Obvodný úrad v Martine 2.5.1995 č. ŽO - 2004/04626-1, ktoré vydal Obvodný úrad v Martine dňa 17.8.2004, na meno poručiteľa PhDr. Ivan Rusnák, miesto podnikania Belá-Dulice 330, IČO: 10 963 286.
Podľa aktuálneho výpisu zo živnostenského registra v čase konania súdu a v čase rozhodovania súdu bolo obchodné meno žalovaného PhDr. Ivan Rusnák, Anna Rusnáková - právny nástupca s miestom podnikania 038 11 Belá-Dulice, Belá 330, IČO: 10 963 286 s tým, že vo výpise zo živnostenského registra ako iná skutočnosť je uvedené úmrtie, dátum úmrtia 31.1.2013.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde spolu s predvolaním doručil žalovanej aj žalobcu, ku ktorej sa 26.5.2014 vyjadrila v tom zmysle, že v danom prípade existuje prekážka rozhodnutej veci a to vzhľadom k tomu, že súd už raz rozhodol o príslušenstve pohľadávky, aj keď si túto navrhovateľ v pôvodnom konaní neuplatnil v maximálnej možnej zákonnej výške a domnieva sa, že nie je možné osobitne žiadať rozdiel medzi úrokmi zákonnými a úrokmi uplatnenými. Ďalej žalovaná vzniesla námietku premlčania s tým, že u faktúry číslo 2800056 uplynula premlčacia lehota 15.10.2008 a u faktúry číslo 25000066 uplynula premlčacia lehota 15.1.2006.
Na nariadenom pojednávaní súd vypočul účastníkov, právneho zástupcu, prečítal listiny a zistil nasledovné:
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podaných žalôb s tým, že k vyjadreniu žalovanej uvádza k prekážke rozhodnutej veci, že o tomto nároku nikdy rozhodnuté nebolo, nebol predmetom pôvodného konania ani nebol uplatnený. K premlčaniu uviedol, že nárok bol uplatnený v štvorročnej premlčacej lehote. Žalovaná uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia s tým, že naviac uviedla, že došlo zo strany žalovaného k započítaniu pohľadávky voči žalobcovi 15.1.2006 a tiež uviedla, že započítavajú voči žalobcovi pohľadávku z rozsudku 18Cb/187/2008 vo výške 7.918,57 eur, čo je istina a vyčíslený úrok z omeškania s tým, že k započítaniu došlo ešte 27.11.2012 a súčasne bola započítaná suma 12.636,19 eur z neuhradenej faktúry z rozsudku 18Cb/187/2008 a teda má za to, že nárok z tejto sumy 12.636,19 eur zanikol ku dňu započítania a teda od tohto obdobia nemôže ísť úrok z omeškania z istiny ako je uplatňovaná. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná nepreukázala a nepredložila hodnoverný doklad o zápočte.
Žalovaná predložila do spisu na preukázanie svojich tvrdení o započítaní oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 27.11.2012 (č.l. 77), z ktorého vyplýva, že Ivan Rusnák má voči Antonovi Poništovi pohľadávku z titulom rozsudku Okresného súdu Martin 18Cb/187/2008 a to v istine 7.918,57 eur a úrokoch z omeškania z tejto istiny k 16.11.2012 vo vyčíslení v sume 4.717,62 eur. Dohromady tieto pohľadávky Ivana Rusnáka voči Antonovi Poništovi predstavujú sumu 12.636,19 eur. Voči týmto pohľadávkam Ivan Rusnák započítal svoj záväzok voči Antonovi Poništovi vyplývajúci z rozsudku 18Cb/187/2008 z neuhradenej faktúry 28000056 v celkovej výške 22.418,13 eur, z toho započítané 12.636,19 eur. Tento zápočet nie je Ivanom Rusnákom podpísaný a žalovaná nevedela preukázať doklad o doručení tohto jednostranného zápočtu Antonovi Poništovi. Žalovaná ďalej uviedla, že keďže nevie preukázať z dôvodu dôkaznej núdze doručenie jednostranného zápočtu protistrane, tak na pojednávaní 16.6.2014 uviedla, že v takom istom znení ako bol jednostranný zápočet na čísle listu 77, ktorý bol súdu predložený, tak v takom istom rozsahu teraz započítava svoje nároky voči žalobcovi. Rovnako zdôraznila tento započítací prejav na tomto istom pojednávaní aj v záverečnom návrhu (č.l. 110).
Na základe vykonaného dokazovania, súd rozhodol rozsudkom tak, že žalovaná Anna Rusnáková ako pokračovateľka živnosti po PhDr. Ivanovi Rusnákovi, podnikajúca pod obchodným menom PhDr. Ivan Rusnák Anna Rusnáková právny nástupca, IČO: 10 963 286, je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.330,52 eur, pričom táto suma predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 14.470,64 eur od 15.11.2008 do 14.11.2012, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku úrokov z omeškania zo sumy 22.488,13 eur bola žaloba zamietnutá. Ďalej súd rozhodol o tom, že žalobca má právo voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 28% celkových trov žalobcu, čo vo vyčíslení predstavuje sumu 8,68 eur zo zaplateného súdneho poplatku a sumu 105,56 eur ako trov právneho zastúpenia, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. Skôr než rozsudok vyhlásený na pojednávaní dňa 18.6.2014 nadobudol právoplatnosť, súd zistil, že nebolo rozhodnuté o celom nároku žalobcom uplatneným. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo samotného písomného vyhotovenia rozsudku vyhláseného na pojednávaní dňa 18.6.2014, kde ako vyplýva z jeho odôvodnenia súd konal v rámci spojeného konania o dvoch žalobných nárokoch. Jednou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia rozdielu medzi zákonným úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 22.488,13 eur a súdom priznaným úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z uvedenej sumy, pričom rozdiel predstavuje 5,75% ročne zo sumy 22.488,13 eur, pričom tento rozdiel v úrokoch z omeškania požadoval žalobca za obdobie od 15.11.2008 do 14.11.2012.
Druhou žalobou sa žalobca domáhal rozdielu medzi zákonným úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 321,80 eur a súdom priznaným úrokom z omeškania 6% ročne z vyššie uvedenej sumy, pričom tento rozdiel predstavoval 7% ročne zo sumy 321,80 eur. Tento rozdiel v úrokoch z omeškania požadoval žalobca za obdobie od 3.12.2008 do 19.11.2012. Bolo zrejmé, že práve o tomto nároku žalobcu, hoci bol riadne žalobou uplatnený, súdom prejednaný, bolo k nemu vykonané aj dokazovanie, tak o tomto nároku súd opomenul rozhodnúť. Z toho dôvodu pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku vyhláseného na pojednávaní dňa 18.6.2014 súd nariadil pojednávanie, na ktorom vyhlásil dopĺňací rozsudok, ktorým rozhodol o časti žalobcom uplatneného nároku, o ktorom súd opomenul pôvodne dňa 18.6.2014 rozhodnúť. Dopĺňacím rozsudkom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom vychádzal z dôkazov vykonaných pred vyhlásením rozsudku dňa 18.6.2014 a opieral sa pritom o nasledujúce zákonné ustanovenia:
Podľa §166 ods. 1 O.s.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie.Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to či sú splnené podmienky, za ktorých možno konať vo veci.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, alebo premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčuje uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 392 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť, alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci, súd mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/187/2008-402 z 16.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/151/2012 z 25.10.2012 bolo rozhodnuté okrem iného o povinnosti Ivana Rusnáka zaplatiť Antonovi Poništovi úrok z omeškania 6% ročne zo sumy 321,80 eur od 15.1.2006 do zaplatenia, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.3.2012 a vykonateľnosť 4.4.2012. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že vyššie uvedený úrok z omeškania zo sumy 321,80 eur bol priznaný z dôvodu nezaplatenej faktúry číslo 25000066.
Z rozhodovacej praxe súdu je známe, že základná úroková sadzby Národnej banky Slovenska ku dňu splatnosti faktúry číslo 25000066 bola 3%, a teda Anton Poništ v konaní 18Cb/187/2008 mohol uplatniť zákonný úrok z omeškania 13% ročne z dlžnej sumy a to s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 15.1.2009 podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak 10% vyššie, než je základná úroková sadzby Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzby Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Z rozsudku sp.zn. 18Cb/187/2008 tiež bolo zistené, že Anton Poništ si uplatnil úrok nižší než úrok zákonný a to vo výške 6% ročne z dlžnej sumy, pričom bolo zistené, že dohoda o úroku z omeškania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu neexistovala a potom rozdiel medzi úrokom zákonným, na ktorý vznikol Antonovi Poništovi nárok a úrokom, ktorý si uplatnil v konaní 18Cb/187/2008 bol 7% ročne zo sumy 321,80 eur a práve tento bol predmetom konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 17Cb/14/2013 (pôvodne pod sp.zn. 17Cb/60/2013), avšak za obdobie len od 3.12.2008 do 19.11.2012.
V tejto súvislosti potom k námietke žalovaného existujúcej prekážke veci právoplatne rozhodnutej, súd uvádza, že prekážka rozsúdenej veci nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (uznesenie NS SR zo dňa 13.10.2009 sp.zn. 5Cdo/120/2009). Z vyššie citovaných dôkazov je nepochybné, že ako v konaní 18Cb/187/2008, tak v konaní 17Cb/14/2013 (pôvodne 17Cb/60/2013) ide o tie isté osoby, ten istý okruh účastníkov. Pokiaľ však ide o predmet konania, ako konštatoval Najvyšší súd SR vo svojom uznesení, totožnosť predmetu konania je daná ak ten istý nárok je vymedzený žalobným petitom. V konaní 18Cb/187/2008 bol žalobným petitom vymedzený nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 321,80 eur. V konaní 17Cb/14/2013 (pôvodne 17Cb/60/2013) bol žalobným petitom vymedzený nárok na úrok z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 321,80 eur (rozdiel medzi zákonným úrokom 13% ročne z dlžnej sumy a 6% úrokom z omeškania z dlžnej sumy priznaným rozsudkom 18Cb/187/2008). Z uvedenej špecifikácie žalobných petitov žalobách je zrejmé, že predmety konania nie sú totožné. O úroku z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 321,80 eur súd nikdy nekonal a ani právoplatne nerozhodol, nemôže byť daná teda prekážka veci rozhodnutej. Súd potom vzhľadom na skutočnosti konštatované vyššie, v tomto smere považoval nárok žalobcu za dôvodný.
Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd konštatuje, že podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky, ide o všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá sa uplatní pri všetkých právach, na ktoré je aplikovateľný Obchodný zákonník, čo je aj daný prípad. Výnimku tvoria prípady keď Obchodný zákonník pre niektoré konkrétne práva stanovuje osobitnú premlčaciu dobu, teda v danom prípade keďže ide o obchodnoprávny vzťah a Obchodný zákonník osobitnú premlčaciu lehotu nestanoví, platí všeobecná štvorročná premlčacia doba. Čo sa týka premlčania, Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať. Žaloba na nárok, ktorý predstavuje rozdiel medzi úrokmi zákonnými a úrokmi súdom priznanými v konaní 18Cb/187/2008 zo sumy 321,80 eur bola podaná na tunajšom súde 3.12.2012, potom premlčané sú všetky úroky z omeškania splatné pred 3.12.2008. Po tomto dátume premlčané právo na úroky z omeškanie nie je, žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 3.12.2008 a teda námietke premlčania nebolo možné vyhovieť.
Už len na okraj súd poznamenáva, že nárok žalobcu v tejto časti nezanikol ani započítaním, lebo ako vyplýva zo započítacieho prejavu žalovanej učineného na pojednávaní 18.6.2014, pričom v špecifikácii započítacieho prejavu sa odvolala na písomný započítací prejav na čísle listu 77, tak z tohto vyplýva, že žalovaná započítava svoje pohľadávky voči Antonovi Poništovi a to istinu z rozsudku 18Cb/187/2008 vo výške 7.918,57 eur a úroky z omeškania z tejto istiny k 16.11.2012 voči pohľadávke Antona Poništa voči Ivanovi Rusnákovi titulom neuhradenej istiny z rozsudku sp.zn. 18Cb/187/2008 vo výške 22.488,13 eur, nie teda voči neuhradenej istine v sume 321,80 eur. Potom teda táto istina 321,80 eur nezanikla započítaním a nebolo preukázané, že by zanikla inak. Žalobcov nárok na úroky z omeškania z tejto nezaplatenej sumy bol teda dôvodný o čom rozhodol aj Okresný súd Martin rozsudkom 18Cb/187/2008, pričom priznal žalobcovi ním uplatnené úroky vo výške 6% ročne, avšak ako súd už vyššie konštatoval zákonný úrok z omeškania v rozhodnom období bol úrok z omeškania vo výške 13% ročne z dlžnej sumy a 7% rozdiel v úrokoch z omeškania z dlžnej sumy bol predmetom nároku v tomto konaní, tento nárok na úrok z omeškania zo sumy 321,80 eur vo výške 7% ročne od 3.1.2008 do 19.11.2012 súd teda považoval za preukázaný a preto ho žalobcovi priznal týmto dopĺňacím rozsudkom, keďže v pôvodnom rozsudku vyhlásenom 18.6.2014 o tomto opomenul rozhodnúť.
O trovách konania spojených s vyhlásením dopĺňacieho rozsudku súd rozhodol v súlade s § 142 ods.2 O.s.p. podľa pomeru úspechu a žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania, avšak žalobca si v súvislosti s vyhlásením dopĺňacieho rozsudku žiadne trovy neuplatnil a preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.