Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_4C-79-2012.pdf
PDF · 103.93 KB
No categories available
4C/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa EURO CASH s.r.o., IČO: 36 637 301, so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA 24 proti odporcom 1.) D., 2.) G., o zaplatenie sumy 2.296,75 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 413,75 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 413,75 € od 21.07.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
Dňa 10.01.2012 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcom domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 2.296 € s úrokmi z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 2.296,75 € od 19.02.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 10.08.2007 uzavrel ako veriteľ s odporcami ako dlžníkmi zmluvu o úvere č. XXXX/ XX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť odporkyni 1.) úver v sume 995,82 € a odporkyňa 1.) sa tento zaviazala splácať spolu s dohodnutými úrokmi v zmysle splátkového kalendára v pravidelných mesačných splátkach, s tým, že celkovo zaplatí navrhovateľovi sumu 2.724,56 €. Ku dňu podania návrhu na súd odporkyňa 1.) uhradila sumu 726,56 €, vzhľadom na nesplácanie splátok úveru (posledná úhrada bola realizovaná dňa 10.02.2008 v sume 45,41 €) navrhovateľ listom zo dňa 03.02.2009 poskytol odporkyni 1.) dodatočnú lehotu na úhradu zameškaných splátok s tým, že v prípade ich neuhradenia v lehote do 18.02.2009 sa obráti s návrhom na súd. Voči odporcom si v návrhu okrem nároku na zaplatenie istiny v sume 1.998 € uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v sume 298,75 € a nárok na úroky z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 2.296,75 € (dlžná istina + zmluvná pokuta) od 19.02.2009 do zaplatenia.
Odporkyňa 1.) sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.
Odporca 2.) k návrhu navrhovateľa uviedol, že zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,5% denne je preňho likvidačné, preto požiadal, aby navrhovateľovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy.
Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 14.07.2014 za účasti odporcov 1.) a 2.), pojednávania sa osobne nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil súhlasiac s prejednaním a rozhodnutím veci v
jeho neprítomnosti, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v jeho neprítomnosti, keď v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Zo zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 10.08.2007 („ďalej len zmluva o úvere“) uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou 1.) ako dlžníkom a odporcom 2.) ako spoludlžníkom na strane druhej súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru v sume 995,82 € (30.000,- Sk); odporkyňa 1.) sa zaviazala splatiť úver spolu s úrokom z úveru vo výške 50% ročne v pravidelných mesačných splátkach podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č. 1 zmluvy o úvere; splatnosť úveru bola dojednaná na 60 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru (ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v nich bolo dojednané, že ak sa dlžník so splatením jednej mesačnej splátky úveru v zmysle splátkového kalendára dostane do omeškania, stáva sa celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom okamžite splatným, pričom dlžník sa zaviazal bezodkladne uhradiť veriteľovi celú nesplatenú časť úroku a istiny podľa splátkového kalendára a zmluvnú pokutu podľa bodu 31. v plnej výške (bod 10 obchodných podmienok); v prípade omeškania dlžníka so splatením príslušných splátok poskytnutých peňažných prostriedkov alebo úrokov sa dlžník zaviazal uhradiť úroky z omeškania vo výške 0,5% za každý deň omeškania z dlžnej čiastky (bod 11 obchodných podmienok); dlžník sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu, v prípade, ak zmluva o úvere (v spojení s obchodnými podmienkami) sankcionuje porušenie ustanovení tejto zmluvy zmluvnou pokutou, a to vo výške 30% z veriteľom poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere, pričom výška zmluvnej pokuty bude jednostranne stanovená veriteľom a tento sa môže riadiť pri určení jej výšky výškou záväzku a množstvom porušení dlžníkom, no najmenej bude určená veriteľom vo výške 10% z veriteľom poskytnutých peňažných prostriedkov (bod 31 obchodných podmienok); bolo dojednané, že v prípade porušenia povinností uvedených v zmluve o úvere, ktoré by mali za následok okamžitú splatnosť úveru spolu s príslušenstvom, zmluvnou pokutou a poplatkom podľa bodu 10 zmluvy o úvere, budú dlžník a spoludlžník povinní spoločne a nerozdielne splatiť celú výšku poskytnutého úveru s príslušenstvom (bod 37 obchodných podmienok).
Z pokusu o zmier zo dňa 03.02.2009 súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporkyni 1.), že nedodržala lehotu splatnosti a v prípade, že nedôjde k úhrade dlžnej sumy 90,82 € do 18.02.2009, uplatní si voči nej nárok na súde.
Z prehľadu úhrad k zmluve o úvere súd zistil, že odporkyňa 1.) uhradila navrhovateľovi 16 splátok úveru po 45,41 € (dňa 17.09.2008 boli uhradené dve splátky naraz), spolu v sume 726,56 €, posledná splátka bola uhradená dňa 10.12.2008.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť od 01.10.2001 a bol zrušený s účinnosťou od 11.06.2010 zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a i iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uplatnenia práva na zosplatnenie úveru), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného ku dňu omeškania s plnením peňažného záväzku), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu omeškania s plnením peňažného záväzku), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len čiastočne dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporcovia 1.) a 2.) uzavreli dňa 10.08.2007 zmluvu o úvere č. XXXX/XX („ďalej len zmluva o úvere“), na základe sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni 1.) úver v sume 995,82 € (30.000,- Sk). Odporkyňa 1.) sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 45,41 € počnúc dňom 20.08.2007 podľa splátkového kalendára spolu s dohodnutými úrokmi z úveru vo výške 50% ročne, splatnosť úveru bola dojednaná na 60 mesiacov. Odporkyňa 1.) povinnosť zo zmluvy o úvere riadne a včas nesplnila, keď uhradila len 16 splátok úveru, poslednú dňa 10.12.2008 a ďalšie splátky už neuhradila. Navrhovateľ potom postupujúc podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 20.11.2008, listom zo dňa 03.02.2009 požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v lehote do 18.02.2009. Doručovanie oznámenia o zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere odporkyni 1.) navrhovateľ dokladoval. Do podania návrhu na súd odporkyňa uhradila sumu 726,56 €, čo mal súd preukázané prehľadom úhrad k zmluve o úvere.
Predmetom konania bol záväzok odporcov, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Ide o solidárny záväzok, keďže odporcovia sa pre prípad zosplatnenia úveru zaviazali splatiť ho navrhovateľovi spoločne a nerozdielne. Predmetná zmluva o úvere je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcov je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcov založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa konkrétnych práv a povinností zo zmluvy o úvere ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv. Pre právnu kvalifikáciu a právny režim zmluvy o úvere je zároveň smerodajný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
Súd podrobil zmluvu o úvere aj skúmaniu, či táto spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom zistil, že táto neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., preto sa poskytnutý úver s poukazom na citované ustanovenie považuje za bezúročný a bez poplatkov a návrh je potom dôvodný len v časti poskytnutej a čerpanej istiny úveru v sume 995,82 € (po odpočítaní odporcom uhradených splátok úveru) a v časti úroku z úveru, ktorý je uvedený v zmluve o úvere.
Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie finančných prostriedkov veriteľa. Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal s peňažným plnením do omeškania § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka). Obchodný zákonník, Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú, do akej výšky je možné pri spotrebiteľskej zmluve dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o úvere. Ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka umožňuje v zmluve o úvere poskytnutie peňažných prostriedkov len za neprimeranú odplatu (úroky), pričom kritérium primeranosti sa odvíja od úrokov požadovaných za porovnateľné úvery bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Poskytnutý úver sa odporkyňa 1.) zaviazala navrhovateľovi vrátiť s dohodnutým úrokom z úveru vo výške 50% ročne, v sume 2.724,55 €, čo pri dobe splácania 60 mesiacov predstavuje navýšenie o odplatu v sume 1.728,70 € (t. j. 173,56%), ktorá odplata (a tiež aj úrok vo výške 50% ročne) podľa názoru súdu podstatne presahujú úrokovú mieru v dobe uzavretia zmluvy o úvere obvyklú pre spotrebiteľské úvery poskytované so splatnosťou do päť rokov (14,51% ročne - www.nbs.sk). Nebolo pritom možné neprihliadnuť aj na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch z tohto úveru často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie a ako spotrebiteľovi bolo potrebné poskytnúť mu ochranu pred neprimerane vysokou odplatou za poskytnutie úveru. Navrhovateľovi súd preto priznal odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 144,49 € (14,51% zo sumy 995,82 €).
Súd potom uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi po odpočítaní uhradených splátok sumu 413,75 € (995,82 € úver + 144,49 € odplata / úrok - 726,56 € uhradené splátky = 413,75 €).
V dôsledku omeškania odporkyne 1.) s plnením peňažného záväzku uplatnil navrhovateľ popri istine aj úroky z omeškania vo výške 0,5% denne. V čase omeškania s plnením peňažného záväzku zo zmluvy o úvere bola úprava úrokov z omeškania obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v § 369 Obchodného zákonníka a v § 517 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník neumožňoval dojednať úroky z omeškania vyššie než ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa priaznivejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ nemohol vzdať. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie; v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe uvedeného je vo vzťahu k odporcom ako ku spotrebiteľom možné uplatniť len úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.
Nakoľko odporcovia sú so zaplatením peňažného záväzku v omeškaní, prisúdil súd navrhovateľovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 413,75 €. Uvedené úroky z omeškania súd prisúdil odo dňa 21.07.2012, teda od nasledujúceho dňa po tom, čo bola splatná posledná splátka úveru (20.07.2012). Keďže navrhovateľ nepreukázal doručenie oznámenia o zosplatnení úveru ku dňu 18.02.2009 odporkyni 1.), odporkyňa 1.) sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku najskôr dňa 21.07.2012. V čase so zaplatením peňažného záväzku bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (0,75% + 8% = 8,75%).
Súd potom uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi po odpočítaní sumy uhradených splátok spoločne a nerozdielne sumu 413,75 € (995,82 € úver + 144,49 € odplata / úrok - 726,56 € uhradené splátky = 413,75 €) s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 413,75 € od 21.07.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol z vyššie uvedených dôvodov.
Keďže záväzok odporcov 1.) a 2.) z predmetnej zmluvy o úvere je solidárny, zaviazal súd odporcov na plnenie prisúdenej sumy s príslušenstvom navrhovateľovi spoločne a nerozdielne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na predmet konania a rozhodnutie súdu
boli odporcovia v konaní pomerne úspešnejší (návrhu bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 413,75 € s príslušenstvom, zamietnutý bol v časti o zaplatenie sumy 1.883 € s príslušenstvom), a preto odporcom vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania. Keďže však odporcovia návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodali a žiadne trovy konania im zo súdneho spisu ani nevyplývajú, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)