Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16CoE-106-2014.pdf
PDF · 74.66 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/106/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v právnej exekučnej veci oprávneného : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, so sídlom Staničné námestie č. 9, 040 01 Košice, proti povinnému : R. R., F..: XX. XX. XXXX, F. T. J. Č.. X, XXX XX P., t. č. bezdomovec, adresa doručovania : Mestský úrad Krompachy 053 42, pre vymoženie istiny vo výške 85,65 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 15Er/463/2008-26- zo dňa 12. 03. 2014 v jeho časti výroku o trovách exekúcie, t a k t o
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, trovy exekúcie v celkovej výške 52 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora súd dňa 14. 10. 2008 vydal poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, a to pre vymoženie istiny vo výške 85,65 Eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie č. K4/08/02484/1 zo dňa 05. 02. 2008, vydané oprávneným.
Následne súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. V návrhu uviedol, že vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinného a že pri osobnej návšteve povinného na adrese jeho trvalého bydliska za účelom doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému bolo zistené, že tento tam nebýva a ani sa tam dlhšiu dobu už nezdržuje. Ďalej zistil, že v prípade povinného ide o rozvedenú osobu, ktorá mala naposledy trvalý pobyt v obci Krompachy, pričom žiadny prechodný pobyt nemá.
Uviedol, že povinný sa dlhodobo zdržuje podľa vyjadrenia jeho príbuzných v Českej republike na dosiaľ nezistenej adrese. Je vlastníkom živnostenského oprávnenia, avšak už v čase jeho odchodu od rodiny nepodnikal a ani nebol zamestnaný, bol nemajetný a podľa jeho rodičov je nemajetný aj doteraz. Zo správ obsiahnutých v exekučnom spise o majetku povinného, nebol u neho zistený žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok.
Citujúc ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") v platnom znení, keďže ide o nemajetnosť povinného, súd exekúciu z a s t a v i l.
Následne súdny exekútor predložil súdu vyúčtovanie, v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej výške 57,63 Eur.
Pokiaľ ide o určenie trov exekúcie súd citoval ustanovenie § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
V tejto súvislosti súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania, ako aj exekučný spis pod č. k.: EX 2712/2008, a rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 52 Eur.
Súd súdnemu exekútorovi tak priznal trovy exekúcie pozostávajúce z paušálnej odmeny v minimálnej zákonnej výške 33,19 Eur (§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov), a z hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,60 Eur (05. 11. 2008 - upovedomenie o začatí exekúcie) a cestovné vo výške 7,80 Eur (cesta vykonaná dňa 02. 02. 2009 /Košice - Krompachy a späť/). Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu za stratu času 0,66 Eur (§ 23 citovanej vyhlášky), a to za pracovnú cestu mimo exekútorského úradu. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena bola zvýšená o 20% DPH, t. j. spolu po zaokrúhlení predstavuje jeho odmena sumu 52 Eur (§ 26 citovanej vyhlášky).
Nakoľko dôvod zastavenia exekúcie bol nemajetnosť povinného (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku), súd k úhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu v časti jeho výroku o trovách exekúcie, podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.) odvolanie oprávnený.
Navrhol, aby súd v odvolacom konaní zmenil uznesenie v tomto výroku tak, že :
súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52 Eur a zároveň prikazuje učtárni Okresného súdu Spišská Nová Ves vyplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, Exekútorsky úrad v Košiciach, ul. Jantárová č. 30, trovy exekúcie vo výške 52 Eur z finančných prostriedkov štátu, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia s tým, že štátu sa nepriznáva právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Oprávnený namietal, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne a nedostatočne právne posúdil stav veci, keď ho zaviazal na zaplatenie trov exekúcie a svoje úvahy odôvodnil tým, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa ustanovenia § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Uviedol, že súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie nedostatočne zaoberal skutočnosťou, že o aký druh pohľadávky, ktorá sa vymáha prostredníctvom tohto exekučného konania, ide.
Ďalej uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. K4/08/02484/1 zo dňa 05. 02. 2008, podľa ktorého, povinný bol zaviazaný vrátiť poskytnuté náhradné výživné z dôvodu, že si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k.:25C/291/2003-66-zo dňa 14. 10. 2005, na maloletého syna P. R., F..: XX. XX. XXXX. Na základe uvedenej skutočnosti, oprávnený má za to, že ide o pohľadávku na výživnom. V tejto súvislosti citoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takom prípade znáša trovy exekúcie súd, súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Preto zastáva názor, že súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie mal prihliadať najmä na skutočnosť, že v predmetnej exekúcii sa vymáha výživné.
Súdny exekútor a aj povinný ostali v odvolacom konaní n e č i n n í.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania oprávneného, zaoberal sa prípustnosťou podania odvolania.
Odvolací súd po preskúmaní procesných podmienok na podanie odvolania v zmysle ustanovení § 201 a § 202 O.s.p. dospel k záveru, že toto je potrebné podľa ustanovenia § 218 ods. 1 c) O.s.p. v celom rozsahu o d m i e t n u ť.
V nadväznosti na rozhodnutie exekučného súdu o trovách exekúcie, odvolací súd úvodom konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané dňa 12. 03. 2014 vydané sudkyňou súdu prvého stupňa (JUDr. Máriou Husárovou).
Oprávnený podal odvolanie zo dňa 20. 03. 2014 na poštovú prepravu (pošta Košice 2) dňa 24. 03. 2014.
Prejednávaná vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 29. 05. 2014, kedy začalo konanie o odvolaní.
Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.
Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do dňa 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57, je odvolanie prípustné.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, účinného odo dňa 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57, nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Odo dňa 01. 11. 2013 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, vydaná pod zákona č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.
Keďže novela zásadným spôsobom nemenila ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypustil sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.
Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní napadol iba uznesenie vo výroku o náhrade trov konania a Exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu odo dňa 01. 11. 2013, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie oprávneného podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. o d m i e t o l.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany súdu prvého stupňa (v nadväznosti na neprípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku v prípade odvolaní podaných po 01. 11. 2013 vrátane
- poznámka odvolacieho súdu), nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je "ex lege" vylúčená.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 204 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba v prípade - nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07. 12. 2010 č. k.: 5 Sžf/47/2010).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0 (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.