Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozhodnutie_8C-244-2013.pdf
PDF · 79.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/244/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky Ž. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, XXX XX Q.Á., občan SR proti odporcovi K. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, XXX XX Q., občan SR, o návrhu na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Súd odporcovi trovy konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 18. 12. 2013 domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a určil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila dňa XX. XX. XXXX, pričom z manželstva sa nenarodili žiadne spoločné deti. Uvedené manželstvo sme uzatvorili z lásky a ku dňu podania návrhu na rozvod manželstvo trvá už 47 rokov. Napriek tej skutočnosti, že má XX rokov je aktívna osoba, ktorá sa snaží byť súčasťou určitého kolektívu kamarátov a známych, vďaka ktorým ešte stále viem, že žijem, vyvíjam rôzne aktivity a nie som ako sa hovorí „súca do starého železa“. Vzhľadom na tú skutočnosť, že nemáme žiadne spoločné deti, tak sme sa vždy snažili tráviť čas tak, že sme ho vypĺňali rôznymi aktivitami a stretnutiami a boli sme spokojní, napĺňalo nás to. Na životný štýl v tomto duchu som bola počas celého svojho života naučená a zvyknutá. Ako čas plynul, zo strany odporcu začal rapídne klesať záujem o akékoľvek aktivity a to či už ich mal vyvíjať sám, alebo so mnou. Odporca sa začal zaujímať stále viac a viac len o seba. Keď som sa snažila vymyslieť spoločnú aktivitu, tak som sa postupne zo strany odporcu stretávala čím ďalej s tým menším a žiadnym záujmom o mňa a trávením času so mnou, čo ma stále viac a viac ubíjalo. Vždy som si to predstavovala tak, že keď už budeme s odporcom na dôchodku, tak tu budeme jeden pre druhého, budeme si pomáhať, podporovať sa, pretože čo nám v tom veku už iné ostáva. V našom manželstve sa však deje presný opak. Táto situácia vyústila tak, že s odporcom máme doma stále už len tichú domácnosť, nekomunikujeme, už len keď to je naozaj nevyhnutné. Uvedená situácia, ktorú som opísala vyššie ma ubíja, už nemôžem takto ďalej fungovať, cítim sa opustená a nepochopená. Ako som už uviedla vyššie, tak nie som ešte súca do starého železa, chcem si ešte užiť chvíle, ktoré mi zostávajú, lebo človek nikdy nevie, ale určite si ich nechcem užívať takto a teda s niekým kto už o mňa vôbec nestojí, nechce ma v ničom podporovať a podržať a vlastne ho ani nezaujíma čo so mnou bude, správa sa ku mne necitlivo, bezočivo, veď aj ja mám nejakú hrdosť. Potrebujem vo svojom živote, aj vzhľadom na svoj vek, cítiť podporu, oporu a to, že v každom prípade sa mám na koho obrátiť, ale tieto istoty a tieto pocity mi odporca určite nedá, skôr naopak. Odoberá mi energiu a silu a preto sa chcem, hoci aj ako sa hovorí na staré kolená, rozviesť, chcem začať nový život, ktorý nech stojí za to, veď som veselá, aktívna a spoločenská osoba, a nechcem dožiť s niekým komu na mne vlastne vôbec nezáleží, len preto, že sme spolu bývali 40 rokov. Na základe týchto skutočností určite aj súd pochopí, že pre mňa nie je už žiadnym spôsobom možné zostať naďalej s odporcom v manželskom zväzku, síce žijeme v spoločnej domácnosti, ale to len z dôvodu mojej snahy situáciu zachrániť, no nie je už čo zachraňovať. Tak z mojej
strany, ako aj zo strany odporcu tu už nie je žiadna možnosť uvažovať o ďalšom spoločnom živote, a tak si myslím, že by bolo najlepšie, keby sme sa rozviedli, nakoľko naše manželstvo si neplní, materiálnu, finančnú, sociálnu a ani biologickú funkciu. Nefungujeme ako pár po žiadnej stránke. Na základe týchto skutočností navrhujem, aby súd rozhodol tak, že naše manželstvo rozvedie.
Súd z výpovede navrhovateľky na pojednávaniach konaných dňa 24. 06. 2014 a 03. 09. 2014 zistil, že ona sa pridržiava svojho návrhu, nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia. Odporca sa o ňu nezaujíma tak, ako to opísala vo svojom návrhu. V súčasnosti bývajú v byte v Q. s tým, že tento byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva a ona sa z uvedeného bytu nemieni odsťahovať, nemá kam ísť. Poukazuje tiež na to, že za uvedený byt platí odporca sám. Žiada teda, aby súd manželstvo rozviedol.
Odporca na pojednávaní konanom dňa 03. 09. 2014 uviedol, že je pravdou, že platí za uvedený byt on sám s tým, že on nerozumie tým skutočnostiam, ktoré tu navrhovateľka uvádza. Taktiež sa nemá kam z uvedeného bytu odsťahovať, pretože nemá kde inde bývať. Spoločne investovali aj do tohto bytu a majú ho v bezpodielovom spoluvlastníctve. Aj v prípade rozvodu by museli bývať spolu. S rozvodom nesúhlasí.
Podľa § 120 ods. 1 O.s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd na uvedené zákonné ustanovenie poukazuje z toho dôvodu, že súd môže vziať do úvahy len tie skutočnosti, ktoré z dokazovania účastníkov boli preukázané a vyšli v rámci dokazovania najavo. Uvedená procesná dôkazná povinnosť je vždy na tom jednotlivom účastníkovi, ktorý je povinný nielen tvrdiť nejaké skutočnosti, ale aj tieto skutočnosti doložiť predmetnými dôkazmi. Každý účastník má na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, pričom okrem tej skutočnosti, že tieto by mal účastník navrhnúť v priebehu pojednávania, súd je povinný účastníka poučiť aj v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p., aby mu účastník predložil resp. označil, ktoré dôkazy ešte žiada vykonať najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie vo veci končí. Na uvedené súd poukazuje z toho dôvodu, že tak navrhovateľka ako aj odporca nenavrhli po výzve súdu v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. vykonanie žiadnych dôkazov. Samotné dokazovanie potom súd posudzoval v tom kontexte, že navrhovateľka v rámci svojich tvrdení neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tých skutočností, ktoré uvádza vo svojom návrhu.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané a dospel k záverom, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľky s odporcom. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva v zmysle § 22 možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Súd musí mať na zreteli správanie sa účastníkov vzhľadom na jej intenzitu, dĺžku a iné skutočnosti, ktoré má na mysli zákon o rodine. Podstatou je potom aj úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva základných funkcií, ktoré má manželstvo plniť. K jeho zrušeniu je možné pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý je bez možností obnovenia jeho základných funkcií. Súd musí mať pri rozvode manželstva vždy dané skutočnosti preukázané dôkazmi o rozvrátenosti manželstva, že ide o stav už neodčiniteľný, nenapraviteľný vzhľadom k zhodnoteniu intenzity a vytrvalosti tohto rozvratu.
Z pohľadu súdu však zo samotného návrhu, ako súd už vyššie uviedol, v rámci konania nebolo zo strany navrhovateľky preukázané, že by všetky tie tvrdenia, ktoré sú v návrhu navrhovateľka potvrdila aj
nejakými konkrétnymi dôkazmi a to či už ako súd navrhovateľku vyzval v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. výsluchom nejakých svedkov, resp. predložením nejakých listinných alebo iných dôkazov. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala hlboký rozvrat manželstva ani tú skutočnosť, že by sa odporca správal takým spôsobom, ktorý by súdu umožnil vydať rozhodnutie, ktorým by rozviedol uvedené manželstvo. Naopak, súd má potvrdenú tú skutočnosť, že tak z vyjadrenia navrhovateľky ako aj z vyjadrenia odporcu, títo naďalej bývajú spolu, pričom ani jeden z nich nemá aj v prípade rozvodu manželstva sa kam odsťahovať s tým, že teda naďalej by museli bývať v jednom byte. Tiež bolo potvrdené, že čo sa týka hospodárenia, tak väčšinu prispieva zrejme odporca s tým, že tento platí za byt sám. Aj tie skutočnosti, ktoré navrhovateľka uvádza vo svojom návrhu, že zo strany odporcu začína klesať záujem o spoločné aktivity resp., že ona je ešte veselá, aktívna a spoločenská osoba a on nemá záujem o spoločné aktivity, takéto správanie sa odporcu nemôže byť dôvodom pre rozvod manželstva, pretože nebolo preukázané, že by nejakým spôsobom navrhovateľke bránil v jej spoločenských aktivitách resp., že by jej neumožňoval sa na takýchto aktivitách zúčastňovať. Je len logické, že odporca nemusí mať práve záujem o tie isté aktivity, ktoré má navrhovateľka a potom aj z tohto dôvodu nie je možné ani vyžadovať od odporcu, aby sa na takýchto aktivitách zúčastňoval.
Podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v rozvodovom konaní účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. § 120 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. § 18 zák. č. 36/2005 Z. z. § 22 zák. č. 36/2005 Z. z. § 23 ods. 1, 2 ZáK. č. 36/2005 z. Z. § 144 veta prvá zák. č. 99/1963 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).