Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-865-2014.pdf
PDF · 75.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/865/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa: P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. B. V., T. XXX/X, proti odporcovi: G. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. B. V., M. X. XXXX/X, adresa pre doručovanie písomností: E. Y. H. W. L. L. Z. B. V., o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/27/2014 - 63 zo dňa 06. 05. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným z doterajšej sumy 140,- Eur na sumu 220,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, zamietol. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Poukázal na to, že naposledy bola vyživovacia povinnosti otca k navrhovateľovi zmenená rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9P/165/2012 zo dňa 15. 01. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 02. 2013. V tom čase bol navrhovateľ študentom J. ročníka U. C. H., v súčasnosti je študentom tej istej U. H. v O. ročníku. Prvostupňový súd vyhodnotil, že vzhľadom na krátkosť času v poslednej úprave vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľovi nemožno hovoriť o tom, že by sa zmenili pomery na strane navrhovateľa, pokiaľ ide o rast životných nákladov. Pokiaľ navrhovateľ návrh odôvodňoval zmenou pomerov na strane jeho matky, ktorá v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti dosahovala príjem vo výške 360,- Eur a v súčasnej dobe je evidovaná ako nezamestnaná, súd vykonaným dokazovaním zistil, že matka navrhovateľa je od 01. 01. 2014 evidovaná ako nezamestnaná. V konaní pred súdom vypovedala, že je tehotná s iným partnerom, potvrdila ukončenie predchádzajúceho pracovného pomeru ku dňu 31. 12. 2013 z dôvodu, že tento bol uzavretý na dobu určitú, ako i z dôvodu, že zamestnávateľ s ňou nepredĺžil pracovný pomer pre jej tehotenstvo. Vo vzťahu k pomerom otca súd vyhodnotil, že výrazným spôsobom sa jeho pomery nezmenili, jeho príjem predstavuje mesačne okolo 900,- Eur v čistom. Súd deklarovanú zmenu pomerov na strane matky nepovažoval za takú zmenu, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi. V odôvodnení uviedol, že pokles príjmu matky z titulu jej tehotenstva musí byť refundovaný zo strany súčasného priateľa matky navrhovateľa, ktorý má v zmysle zákona povinnosť postarať sa o nevydatú matku svojho dieťaťa a vyvážiť jej chýbajúci príjem, ktorý by inak dosahovala. Prvostupňový súd mal za to, že výška vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi je primeraná tak k majetkovým a osobným pomerom otca, ako aj k životným nákladom navrhovateľa, ktoré od poslednej úpravy výživného nijakým spôsobom nevzrástli. Návrh z týchto dôvodov považoval za nedôvodný a
návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že tomuto trovy konania nevznikli.
V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že má za to, že dôkazy, ktoré súd vykonal, nesprávne vyhodnotil. Za nepodstatné považuje to, že matka má priateľa, aj keby tento žil s ňou v spoločnej domácnosti, nie je povinný prispievať na potreby a výživu navrhovateľa. Požadoval zvýšenie výživného na sumu 220,- Eur mesačne. Myslí si však, že súd pri posudzovaní okolností dôvodov a možností môže návrhu vyhovieť aspoň čiastočne, navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi na sumu 200,- Eur mesačne počnúc dňom rozhodnutia súdu.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že nesúhlasí s podaným odvolaním, pričom poukázal na to, že naposledy bolo výživné voči navrhovateľovi upravené rozsudkom zo dňa 15. 01. 2013, právoplatným dňa 05. 02. 2013, na základe ktorého došlo k zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi na sumu 140,- Eur mesačne, už v tom čase ním navrhnutá výška zvýšenej vyživovacej povinnosti 140,- Eur predstavovala maximum jeho možností. Okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi si plní aj vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi T. určenú rozhodnutím súdu na sumu 100,- Eur mesačne. Ďalej vo vyjadrení uviedol výdavky, ktoré mesačne má. Má za to, že okolnosti spôsobujúce zmeny pomerov na strane matky navrhovateľa neovplyvňujú výšku jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi. Výšku výživného považuje za primeranú.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že navrhovateľom napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne, na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi nie sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 (ďalej len „Zákon o rodine“). Prvostupňový súd správne na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil, že od posledného rozhodovania vo veci vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi nedošlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, nedošlo k výraznej zmene pomerov ani na strane odporcu. Odvolací súd konštatuje, že k určitej zmene pomerov na strane odporcu došlo vzhľadom na to, že v čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi tento dosahoval príjem vo výške 1.157,- Eur mesačne, v súčasnosti dosahuje príjem vo výške 900,- Eur mesačne. Možno teda konštatovať zníženie príjmu u odporcu, ktoré však nie je tak výrazné, že by malo vplyv na výšku vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi. Okresný súd ustálil, že k zmene pomerov došlo na strane matky navrhovateľa, ktorá v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi bola zamestnaná, dosahovala príjem 360,- Eur, v súčasnej dobe je nezamestnaná, poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 190,- Eur až 215,- Eur mesačne. V čase rozhodovania prvostupňového súdu táto bola tehotná, po nástupe na materskú dovolenku bude matka navrhovateľa poberať príspevok vo výške 190,- Eur mesačne, to znamená, že u matky navrhovateľa došlo tiež k poklesu príjmu v porovnaní s príjmom, ktorý dosahovala v čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi. Túto zmenu pomerov, a to čiastočnú na strane odporcu a čiastočnú na strane matky navrhovateľa, odvolací súd v zhode s prvostupňovým súdom nepovažuje za tak významnú, aby mala vplyv na určenie výšky vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi. Odvolací súd v zhode s prvostupňovým súdom konštatuje, že výška vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi je primeraná potrebám navrhovateľa a k majetkovým a osobným pomerom odporcu. Z týchto dôvodov preto odvolací súd odvolanie navrhovateľa nepovažuje za dôvodné, pričom v podanom
odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu navrhovateľom nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal; odvolateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné v odvolacom konaní vyhodnotiť odlišne, ako toto vyhodnotenie vykonal v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 221 ods. 1 O. s. p. aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, návrhom si však neuplatnil žiadne trovy odvolacieho konania, preto odvolací súd rozhodol, že odporca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.