Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-91-2013.pdf
PDF · 112.59 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/91/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko, 6300 Zug, Industriestrasse 13C, zapísaná v registri Handelsregisteramt des Kantons Zug- Hauptregister pod č. CHE-100.023.266, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8 proti odporkyni L. I., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V., O. G. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO 42 264 154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 119,97 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 49,05 €, na účet JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporkyne zaplatenia čiastky 119,97 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 90,19 € od 05.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o úvere, uzavretej dňa 30.06.2003 medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom. Na základe predmetnej zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver 769,66 €, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných 20 mesačných splátkach po 16,60 €. Odporkyňa si túto povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania. Právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť GE MONEY, a.s., zmluvu vypovedal dňa 28.05.2009. Dlžná suma ku dňu podania návrhu predstavovala sumu 119,97 €, tvorenú neuhradenou istinou 90,19 € a poplatkami 29,78 €. Súčasťou sumy úrokov sú aj úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 90,19 € od 05.10.2012 do zaplatenia. Veriteľ následne pohľadávku postúpil na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012.
Na základe uznesenia č.k. 13Ro/162/2013-22 zo dňa 27.06.2013 navrhovateľ doručil dňa 15.07.2013 súdu doplnenie návrhu, v ktorom uviedol, že suma 90,19 € predstavuje odkúpenú pohľadávku (nesplatenú časť úveru) a suma 29,78 € predstavuje odkúpené poplatky (poplatok za upomienku 16,60 €, zmluvná pokuta za omeškanie splátky 13,18 €). Zároveň doložil platobnú históriu odporkyne na úverový účet.
Dňa 09.10.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý dňa 28.04.2014 doručil súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom uviedol, že vznáša námietku premlčania celej uplatnenej pohľadávky, pretože právny predchodca navrhovateľa zmluvu vypovedal dňa 29.05.2009, navrhovateľ podal návrh na súd dňa 26.04.2013, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Zároveň si uplatnil trovy konania.
Navrhovateľ ani odporkyňa sa k námietke premlčania písomne nevyjadrili.
Uznesením č.k. 27C/91/2013-54 zo dňa 27.06.2014 súd pripustil, aby do konania na miesto navrhovateľa vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko, 6300 Zug, Industriestrasse 13C, zapísaná v registri Handelsregisteramt des Kantons Zug- Hauptregister pod č. CHE-100.023.266.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov. Navrhovateľ, jeho zástupca, vedľajší účastník na strane odporkyne a jeho zástupca svoju neúčasť ospravedlnili a požiadali, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti, odporkyňa neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 30.06.2003, Obchodnými podmienkami pre revolvingový úver a vydávanie a používanie platobnej karty (verzia 10/2002), platobnou históriou na úverovom účte k zmluve č. 1058851806, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 vrátane príloh, zmluvou o postúpení zo dňa 31.01.2014, písomným podaním vedľajšieho účastníka, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30.06.2003 súd zistil, že dňa 30.06.2003 odporkyňa požiadala spoločnosť GE Capital Multiservis, k.s., IČO: 35 783 214 o poskytnutie revolvingového úveru s navrhovanou výškou úverového rámca 331,94 €/10 000,- Sk a navrhovanou výškou pravidelnej mesačnej splátky 16,60 €. Navrhovateľ odporkyni schválil dňa 30.06.2003 revolvingový úver s výškou úverového rámca 331,94 €/10 000,- Sk a výškou pravidelnej mesačnej splátky 16,60 €. Dátum prvej splátky bol stanovený do 28.07.2003 a dátum každej ďalšej splátky bol dojednaný vždy k 28. dňu v mesiaci. RPMN úveru predstavovala 12,2 %. Odporkyňa sa podpísala i pod časť zmluvy, ktorou navrhovateľ žiadosť o revolvingový úver schválil s tým, že s takouto zmluvou súhlasí. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre revolvingový úver a vydávanie a používanie platobnej karty (verzia 10/2002) a Sadzobník poplatkov spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s..
Podľa bodu 7.2 Obchodných podmienok pre revolvingový úver a vydávanie a používanie platobnej karty (verzia 10/2002) (ďalej len „OP“), ktoré boli súčasťou zmluvy, pre prípad porušenia povinnosti zákazníka poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške sa dojednáva úrok z omeškania vo výške podľa Sadzobníka, pričom veriteľ je oprávnený domáhať sa zmluvnej pokuty podľa Sadzobníka. Všetky náklady veriteľa spojené s vymáhaním pohľadávky idú na ťarchu zákazníka. Podľa bodu 8.3 OP je veriteľ oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých súm dlžných zákazníkom podľa zmluvy, ak nastane ktorákoľvek z nasledujúcich skutočností: a/ zákazník porušuje zmluvu, najmä ak je v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň; b/ zákazník používa kartu v rozpore so zmluvou alebo právnymi predpismi; c/ zákazník uviedol v predložených dokladoch, žiadosti o úver, zmluve alebo v oznámení podľa bodu 2 nepravdivé údaje; d/ bolo začaté konkurzné konanie, reštrukturalizácia alebo exekučné konanie týkajúce sa majetku zákazníka. Podľa bodu 9.1 bod IV OP je veriteľ oprávnený ukončiť zmluvu o úvere písomným oznámením doručeným zákazníkovi, ak nastala niektorá zo skutočností, uvedených v bode 8.3.
Spoločnosť GE Money Multiservis, k.s., Bottova 7, 821 09 Bratislava, IČO: 35 783 214 predala svoj podnik spoločnosti GE Money, a.s., Bottova 7, 821 09 Bratislava, IČO: 17 324 220 na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 29.03.2006, účinnej odo dňa 01.04.2006.
Z platobnej histórie úverového účtu odporkyne vyplýva, že veriteľ poskytol odporkyni peňažné prostriedky titulom zmluvy o úvere dňa 30.06.2003. Odporkyňa revolvingový účet aktívne využívala, úver čerpala formou platieb platobnou kartou alebo výberom hotovosti z bankomatu. Posledné aktívne čerpanie úveru nastalo dňa 21.12.2007 (nákup kartou v hodnote 225,- Sk). Posledná položka výpisu, okrem platby od postupníka, bola zaúčtovaná ku dňu 22.07.2009.
Podľa tvrdenia samotného navrhovateľa, s ktorým napokon korešponduje aj platobná história odporkyne, navrhovateľ zmluvu o revolvingovom úvere vypovedal dňa 28.05.2009. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola, a preto z nej súd vychádzal.
Veriteľ, v tom čase GE Money, a.s., Bottova 7, 821 09 Bratislava, IČO: 17 324 220, pohľadávku voči odporkyni postúpil na pôvodného navrhovateľa, spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012. Spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. následne pohľadávku voči odporkyni postúpila na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014.
Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 30.06.2003.
Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1-4 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Nakoľko vedľajší účastník vzniesol v konaní námietku premlčania uplatneného nároku, bolo potrebné vysporiadať sa v konaní najskôr s touto otázkou.
Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporkyňou (ako dlžníkom) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť odporkyni úver a odporkyni povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obch. zák.. Odporkyňa akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazala.
Súd ďalej zmluvu o revolvingovom úvere vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.
Zmluva zo dňa 30.06.2003 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odporkyňa zmluvu podpísala ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona. Súd konštatoval, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti, ustanovené v § 4 ods. 1, 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Do Občianskeho zákonníka pojem spotrebiteľská zmluva zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 150/2004 Z.z., resp. z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie § 52 ods. 1 Obč. zák. účinné do 31.12.2007 pritom znamenalo zúženú aplikáciu smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú štandardnú zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatne ovplyvniť, nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom. Keďže citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách boli použité i na predmetnú zmluvu o úvere uzavretú 30.06.2003. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu.
Uvedené je v súlade i právnym názorom súdu vyššieho stupňa, v tomto smere viď napríklad uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/483/2014-86 zo dňa 30.07.2014.
Uvedené má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou, z.č. 102/2014 Z.z., Občiansky zákonník výslovne v § 52 ods. 2 zaviedol pravidlo, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
S poukazom na vyššie uvedené, súd na spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 Obč. zák. o premlčaní, ktoré sú v danej konkrétnej veci pre odporkyňu- spotrebiteľa nepochybne výhodnejšie. Námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom na strane odporkyne je pritom úkonom, ktorý menovaný vykonal v prospech odporkyne, a preto súd na tento úkon prihliadal.
Posúdiac prejednávanú vec podľa vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žalobnému návrhu nemožno vyhovieť. Podľa tvrdenia samotného navrhovateľa, ktoré je v súlade s prehľadom platobnej histórie odporkyne, jeho právny predchodca - pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a zmluvu o úvere vypovedal dňa 28.05.2009. Právny predchodca navrhovateľa potom mohol svoj nárok na súde uplatniť prvýkrát dňa 29.05.2009. Právny predchodca navrhovateľa však uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 26.04.2013, teda až takmer rok po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (od 29.05.2009 do 29.05.2012). Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky je premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k námietke vedľajšieho účastníka - priznať (§ 100 ods. 1 Obč.zák.). Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporkyni trovy konania preukázateľne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal.
Vzhľadom na plný úspech odporkyne vo veci, vzniklo v zásade právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu v konaní na jej strane.
Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 49,05 €. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia 119,97 € s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 16,60 €. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2 úkony právnej služby, ktoré si vyúčtoval, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu) a vyjadrenie zo dňa 28.04.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 33,20 €. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,81 € + 8,04 €, t.j. spolu vo výške 15,85 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (trojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.