Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36P-5-2022.pdf
PDF · 82.95 KB
Case nature
Area
Subarea
36P/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - D., a z otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, H. I. B., za účasti pestúnov maloletého E. J. K., nar. XX.XX.XXXX a L. H. K., M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom N. XX, M., v konaní o vyslovenie osvojiteľnosti, takto
rozhodol:
Súd vyslovuje, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúci z matky A. C., nar. XX.XX.XXXX a otca E. B., nar. XX.XX.XXXX je dieťa o s v o j i t e ľ n é,
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej len „ÚPSVaR“) svojím návrhom podaným na Okresnom súde Prešov dňa 24.11.2022 navrhol súdu vysloviť vo vzťahu k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, že je dieťa osvojiteľné.
Svoj návrh odôvodnili tým, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 30.11.2012 pod spisovou značkou 43P/122/2021 zverený do pestúnskej starostlivosti manželom Vinceovým. Maloletý úspešne ukončil 7. ročník cirkevnej základnej školy, má poruchy učenia dysgrafiu a dyslexiu, ale aj napriek tomu sa mu v škole darí. Venuje sa hokejbalu, v súčasnosti navštevuje aj florbal. Matka maloletého nikdy nekontaktovala od jeho umiestnenia do pestúnskej starostlivosti, otec ho spočiatku kontaktoval, avšak už vyše 8 rokov sa mu neozval. Blízka rodina biologických rodičov ho tiež nikdy nevyhľadala a nekontaktovala. Pestúni s maloletým A. a dvoma ďalšími deťmi spolu bývajú v rodinnom dome, v ktorom obývajú horné podlažie. S maloletým majú veľmi blízky vzťah, maloletý ich oslovuje mama a ocko. Blízka rodina pestúnov maloletého A. prijala veľmi dobre a už teraz ho berú ako vlastného. Keďže biologickí rodičia maloletého pre neho nevytvorili vhodné podmienky pre jeho zdravý vývin, spĺňa podmienky pre vyslovenie osvojiteľnosti. Práve manželia K. pre neho vytvorili tieto vhodné podmienky, maloletý sa na ich prostredie adaptoval, poskytujú mu lásku a všetok svoj voľný čas.
Podľa § 137 odsek 1 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), návrh na začatie konania o osvojiteľnosti môže podať zákonný zástupca dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené.
Podľa § 139 CMP, súd v konaní vyslúchne toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je dieťa umiestnené. Súd v konaní o osvojiteľnosti skúma aj okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.
Podľa § 102 odsek 1 písmeno a/ zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.
Podľa § 102 odsek 4 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.
Pokiaľ ide o samotnú podstatu konania o osvojiteľnosti, cieľom začlenenia tohto konania do právneho poriadku Slovenskej republiky bola snaha chrániť záujmy dieťaťa tým, že sa ešte pred konaním o osvojenie vyrieši definitívne otázka, či je alebo nie je potrebný súhlas rodičov s osvojením. Konanie o osvojiteľnosť nie je povinné, nemusí teda bezprostredne predchádzať konaniu o osvojenie. Ak súd právoplatne vysloví, že dieťa je osvojiteľné, nie sú viac rodičia účastníkmi konania o zverenie maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti (§ 152 k § 144 odsek 3 CMP) ani účastníkmi konania o osvojenie (§ 144 odsek 3 CMP). Ak už konanie začalo na základe podaného návrhu, súd skúma, či sú dôvody pre vyslovenie osvojiteľnosti podľa § 102 odsek 1 v spojení s § 102 odsek 4 zákona o rodine. Zákon demonštratívne rozlišuje 4 dôvody, kedy nie je potrebný súhlas rodičov na osvojenie maloletého. V konkrétnom prípade ide o prvú možnosť, teda stav, kedy rodičia o maloletého počas najmenej šiestich mesiacov o neho neprejavovali skutočný záujem najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka. Kvalifikovaný nezáujem o dieťa je stav, pri ktorom je zjavné, že rodič nemieni obnoviť svoju starostlivosť o dieťa alebo obnoviť realizáciu výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Je to prípad, ak rodičia dieťa počas určenej doby nenavštívili, neplnili si dobrovoľne a pravidelne vyživovaciu povinnosť, nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli vykonávať starostlivosť o svoje maloleté dieťa. Tento výpočet nie je uzavretý. Záujem o dieťa, ktorý by rodičia v priebehu tejto doby prejavili, nesmie byť iba formálny (napríklad výlučne pohľadnica pravidelne raz polročne). Musí byť podložený skutočne kladným vzťahom a vôľou prejavovať sa voči dieťaťu ako rodič. Pri jeho hodnotení súd musí vychádzať z doterajšieho postoja rodičov, z ich odôvodnenia, prečo sa o dieťa nestarajú, z úkonov, ktorými sa rodičia pokúšali zlepšiť svoju situáciu, aby sa spolužitie rodiny obnovilo. Záujem o dieťa sa nemusí vždy prejaviť osobným stretávaním, ale aj z iného konania rodiča musí byť jednoznačne zrejmé, že mu nie je osud dieťaťa ľahostajný. Do úvahy prichádza i zhodnotenie výkonu rodičovských práv a povinností – či rodič spolupracoval napríklad so zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené, pri zastupovaní maloletého alebo bolo dieťaťu potrebné ustanovovať opatrovníka. Ďalšiu pozornosť treba venovať skutočnosti, či rodičom nebránila v prejavení záujmu závažná prekážka. Ak by to tak bolo (napríklad hospitalizácia alebo zadržanie a pod.), nie je možné považovať podmienku kvalifikovaného nezáujmu za splnenú a nepožadovať v konaní o osvojenie súhlas rodiča. (Pavelková, B. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 3. vydanie, 2019, s. 607 - 615).
Súd doručoval návrh s prílohami rodičom maloletého, pričom otcovi sa zásielku podarilo doručiť. Dňa 16.01.2023 súd telefonicky kontaktoval s tým, že sa ospravedlnil z pojednávania nariadeného súdom na deň 18.01.2023. Ďalej uviedol, že sa nachádza v Česku, kde pracuje ako SBS-kár. S návrhom súhlasí, ako aj s tým, aby súd pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti. Matka si zásielku po viacerých pokusoch neprevzala, preto súd vykonal šetrenie jej aktuálneho pobytu prostredníctvom OR PZ. Dňa 09.02.2023 bolo súdom kontaktované OO PZ Košice – Juh ohľadom toho, či sa im podarilo doručiť zásielku matke maloletého. Príslušník uvedeného oddelenia uviedol, že pri vykonávaní doručenia bolo
zistené od švagra matky maloletého, že sa na adrese nezdržiava, už vyše roka žije v Anglicku, pričom na ňu poskytol telefonický kontakt. Na základe uvedeného bola kontaktovaná matka maloletého, ktorá uviedla, že sa zdržiava v Anglicku, nevie kedy sa vráti na Slovensko. Následne bola informovaná s konaním a samotným návrhom na vyslovenie osvojiteľnosti, ako aj s tým, že na deň 10.02.2023 bol nariadený termín pojednávania. V uvedenej veci uviedla, že aj keď jej nebola doručená zásielka, s návrhom na vyslovenie osvojiteľnosti súhlasí. Taktiež uviedla, že súhlasí, aby súd konal a rozhodol bez jej prítomnosti, pričom svoje aktuálne bydlisko zašle súdu prostredníctvom e-mailu. Dňa 10.02.2023 bol súdu doručený e-mail matky maloletého, v ktorom uviedla, že súhlasí s osvojením jej syna A. B. (matka zrejme chybou v písaní uviedla priezvisko B.).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, elektronickým vyjadrením matky a otca, výsluchom pestúnov maloletého A., oboznámením spisu Okresného súdu Prešov pod spisovými značkami 36P/5/2022, 24P/50/2016, 27P/360/2016 a spisom Okresného súdu Košice II pod spisovou značkou 27P/62/2014, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento stav:
Maloletý sa narodil matke A. C. a otcovi E. B., pričom títo sa o neho nezaujímali, nezabezpečovali mu potrebnú starostlivosť, čoho dôsledkom bola nad maloletým nariadená ústavná starostlivosť. Od roku 2012 je maloletý u pestúnov na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice II zo dňa 30.11.2012 pod spisovou značkou 43P/122/2012. Z návrhu ÚPSVaR ako aj z výsluchu pestúnov maloletého vyplýva, že matka sa o maloletého A. od času, keď bol zverený do starostlivosti pestúnov vôbec nezaujímala. Biologických rodičov sa maloletý spočiatku bál, spomínal ich len zriedka. S rodičmi ho však oboznamovali, urobili mu knihu o pôvode, teda je si vedomý toho, že pestúni nie sú jeho biologický rodičia. Pestúni si ho však zamilovali, pričom aj maloletý uviedol, že chce byť „K.“. Nechali to však na čas, keď bude starší a pochopí samotné konanie a jeho význam sám. Otec maloletého spočiatku kontaktoval, približne rok a pol, tieto stretnutia však boli negatívne pre maloletého, potom kontakt postupne ustával, v súčasnosti maloletého rodičia nekontaktujú vôbec. Kolízny opatrovník vo veci uviedol, že komunikovali aj s maloletým A. ohľadom podaného návrhu, pričom s týmto súhlasil. Z vyššie uvedeného šetrenia bolo taktiež zistené, že otec maloletého sa zdržiava pracovne v Českej republike a matka v Anglicku, pričom na Slovensko sa neplánuje vrátiť. Kolízny opatrovník taktiež zistil, že rodičia o maloletého neprejavujú záujem, rovnako ako ich príbuzní.
V predmetnom konaní bolo zistené, že rodičia o maloletého nejavia skutočný záujem prakticky od doby, kedy bol umiestnený do pestúnskej starostlivosti. Rodičia, konkrétne otec sa spočiatku o maloletého zaujímal, maloletý však tieto stretnutia znášal negatívne, pričom časom návštevy maloletého zo strany otca ustávali, v súčasnosti o neho nejaví záujem vôbec. Matka maloletého nenavštevovala vôbec. Aj po kontaktovaní súdom prisľúbila zaslať svoju aktuálnu adresu, na ktorej sa zdržiava za účelom doručenia rozhodnutia súdu, čo však nakoniec neurobila. Rodičia maloletého sa teda v súčasnosti zdržiavajú v zahraničí, o maloletého neprejavujú žiaden záujem, obaja dali súhlas na pojednávanie v ich neprítomnosti a súčasne aj s rozhodnutím súdu, pričom so samotným návrhom súhlasili. Súd preto v zmysle uvedeného určil, že maloletý A. B. je dieťa osvojiteľné.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 odsek 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 odsek 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 odsek 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 odsek 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 odsek 1 CMP)
Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 odsek 1 CMP)