Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-24-2014.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Subarea
25Co/24/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Martina Mrázová, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 277 803, proti odporcovi: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu: Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, zastúpeného advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom Námestie Matice slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie sumy 188,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 37C/97/2011-227 zo dňa 27. septembra 2013 - v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 151,43 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia k rukám Mgr. Mgr. Pavla Sojku, PhD. právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 16,50 Eur, cestou Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 96 ods. 1,3, § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2, § 150 ods. 2, § 101 ods. 3 O.s.p. a vecne tým, že v danom prípade mal súd za preukázané že došlo k späťvzatiu návrhu v celom rozsahu, preto v súlade s ustanovením § 96, ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil, pričom nebol potrebný súhlas odporcov (ani vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporcov) so späťvzatím návrhu, nakoľko k späťvzatiu došlo ešte pred začatím prvého pojednávania. K zastaveniu konania v celom rozsahu došlo za situácie, keď nebola preukázaná skutočnosť, že by sa pre správanie odporcov vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne; odporcovia podľa názoru súdu teda nespôsobili, že sa návrh musel vziať, resp. že sa vzal späť. S poukazom aj na judikát R 49/1993 dospel súd k záveru že späťvzatie návrhu zavinil navrhovateľ. Keďže však odporcom nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu nepožiadali (§ 151 ods. 1 O.s.p.), súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal. Keďže vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov vznikli trovy konania na ktoré má nárok, súd mu priznal ich náhradu v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p. v spojení s § 149, ods. 1 a s využitím ustanovenia § 150, ods. 2 O.s.p. tak, že mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 151,43 Eur, s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o drobný spor (o zaplatenie 188,86 Eur), pričom účtované trovy právneho zastupovania vedľajšieho účastníka vo výške 225,35 Eur sú podľa názoru súdu zjavne neprimerané voči pohľadávke a hlavne voči vykonaným úkonom právnej pomoci zo strany právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, a súd
ich v takomto prípade môže znížiť, prípadne vôbec nepriznať (právny zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy právneho zastupovania za 2 hlavné úkony právnej pomoci po 16,60 Eur zvýšený o DPH 20%, za 1 hlavný úkon právnej pomoci 18,26 Eur zvýšený o DPH 20% a 1 hlavný úkon právnej pomoci po 4,57 Eur zvýšený o DPH 20%, 2x režijný paušál po 7,41 Eur zvýšený o DPH 20%, 1x režijný paušál 7,63 Eur zvýšený o DPH 20%, 1x režijný paušál 7,81 Eur zvýšený o DPH 20%, 4x náhradu za stratu času po 13,01 Eur zvýšenú o 20% DPH, spotrebu PHM za cestu Dubnica nad Váhom - Trnava a späť vo výške 26,36 Eur s DPH, náhradu za použitie motorového vozidla vo výške 42,60 Eur). Súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka sumu 20 Eur za vykonané právne úkony a paušálne náhrady k nim prislúchajúce, sumu 62,45 Eur ako 4x náhrada za stratu času po 13,01 eur zvýšenú o DPH, sumu 26,38 Eur spolu s DPH ako uplatnenú cenu za spotrebu PHM za cestu Dubnica nad Váhom - Trnava a späť a uplatnené cestovné náhrady za použitie motorového vozidla v sume 42,60 Eur vrátane DPH. Súd v tejto súvislosti pripomenul, že obdobné podania ako v súdenom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka podával hromadne, jedná sa o podanie právne jednoduché (všetky podania boli s výnimkou spisovej značky, označenia účastníka na strane odporcov a žalovanej sumy identické!), ktoré koniec koncov mohol vykonať aj samotný vedľajší účastník (t.j. bez zastúpenia právnym zástupcom - advokátom), nakoľko správca konkurznej podstaty ako vedľajší účastník by mal disponovať osobou, ktorá uvedené jednoduché podania je schopná a spôsobilá vykonať. O vrátení súdneho poplatku rozhodol s odkazom na § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1991 Zb., nakoľko navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu je oslobodený od platenia súdnych poplatkov.
Proti tomuto uzneseniu a to výslovne v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 225,35 Eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a taktiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške 31,25 Eur. Dôvodil, že v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - ust.§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a taktiež rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 205 ods. 2, písm. f) O.s.p. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že on tieto konania neinicioval, ale začali na návrh navrhovateľa a vedľajšiemu účastníkovi v snahe brániť svoje oprávnené záujmy, ako aj záujmy užívateľov bytov pred šikanóznym výkonom práva, nezostávalo nič iné, ako sa voči týmto putatívnym nárokom brániť. Vedľajší účastník si v súlade so svojím ústavným právom zvolil v tomto konaní svojho právneho zástupcu advokáta. Ak by vo všetkých navrhovateľom iniciovaných konaniach konal vedľajší účastník sám bez zastúpenia právnym zástupcom ochromilo by to akúkoľvek jeho činnosť správcu. Trovy konania, ktoré vedľajšiemu účastníkovi vznikli vyplývajú z jednotlivých úkonov právnej služby tak, ako sú špecifikované vo vyčíslení a ich počet bol ovplyvnený výhradne procesnou aktivitou navrhovateľa a súdu. Procesné sankcionovanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu za to, že sa v konaní úspešne bránil postráda vnútornú logiku. Takáto interpretácia a aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. je v rozpore s teleologickým významom citovaného zákonného ustanovenia. Takýto postup súdom nebol podľa právneho názoru vedľajšieho účastníka zákonodarcom zamýšľaný. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že navrhovateľom v tomto konaní je správca konkurznej podstaty, ktorý uplatňuje nároky úpadcu voči tretím osobám a na strane druhej vedľajším účastníkom na strane odporcov je rovnako správca, ktorý bráni nároky úpadcu. Z uvedeného je prima facie zrejmé, že predmetné konanie je konaním, ktoré i keď nie priamo konaním konkurzným alebo reštrukturalizačným, je konaním, ktoré sa týka tak konkurzného konania vedeného na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 3K/105/1999 ako aj konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/2/2007. Ide tak o konanie, v ktorom je aplikácia ust. § 150 ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 2 písm. g) O.s.p. vylúčená.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka, ktorá uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď má za to, že sú naplnené všetky podmienky uvedené v ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a nie je možné sa stotožniť s tvrdením odvolateľa, že konanie bolo zastavené z titulu zavinenia niektorého z účastníkov, keď je dispozičným právom účastníka disponovať s predmetom konania a vykonať úkon späťvzatia. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a preto považuje odvolanie vedľajšieho účastníka v celom rozsahu za nedôvodné.
Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu vedľajšieho účastníka sa nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedkov prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je odvolateľom napadnutá časť náhrady trov konania vedľajšieho účastníka.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie uznesenia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 19.5.2011 na súd návrh, ktorým žiadal, aby súd uložil vtedy ešte odporcom v 1 a 2 (odporkyňa 1 v priebehu konania zomrela a jej právnym nástupcom sa stal odporca 2) spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 43,49 Eur spolu s poplatkom z omeškania 0,5 ‰ denne od 10.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 30.8.2011 oznámil Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody š.p. v konkurze, IČO: 00 009 199, prostredníctvom právneho zástupcu v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstup do konania z vlastného podnetu ako vedľajší účastník na strane odporcu. Zároveň týmto podaním zaslal aj vyjadrenie k samotnému návrhu navrhovateľa a žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný v prejednávanej veci. Podaním doručeným súdu dňa 8.7.2013 zobral navrhovateľ návrh späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil. Na výzvu súdu vedľajší účastník na strane odporcu podaním zo dňa 22.8.2013 zaslal vyčíslenie trov konania vedľajšieho účastníka a žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 225,35 Eur, ako náhradu za 4 úkony poskytnutej právnej pomoci v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), b) a c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., v sume 56,03 Eur spolu s DPH vo výške 4,56 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu zo dňa 26.8.2011 po 16,60 Eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.3.2012 18,26 Eur a účasť na pojednávaní zo dňa 18.2.2013 4,57 Eur), a taktiež režijný paušál 2x á 7,41 Eur, 1x 7,63 Eur a 1x 7,81 Eur s DPH vo výške 3,09 Eur, náhradu hotových výdavkov - cestovné výdavky vo výške 57,47 Eur spolu s DPH vo výške 11,49 Eur a náhradu straty času 52,04 Eur spolu s DPH vo výške 10,41 Eur a to v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 18.2.2013.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska ( t.j. podľa procesného výsledku ). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinil účastník, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.
V danej veci súd prvého stupňa zastavil konanie na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom pred začatím konania vo veci samej a bez uvedenia skutočností, že by odporca svojim správaním toto
späťvzatie zapríčinil. Za tejto situácie tak boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., tak ako to v rozhodnutí uviedol prvostupňový súd, ktorý správne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
V zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- Eur od tohto okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa považuje za drobný spor (ods. 3).
Keďže predmetom daného konania je zaplatenie sumy 188,86 Eur, teda sumy nižšej ako 1000 Eur, ide podľa vyššie citovaného ustanovenia o tzv. drobný spor.
Vyššie citovaným ustanovením novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008, bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z cit. § 142 ods. 1 O.s.p. ako aj z ust. § 146 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov konania nepriznať, prípadne znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea O.s.p. a za splnenia podmienky, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Ustanovenie § 150 ods.2 O.s.p. vychádza z predpokladu neprimeranosti trov voči pohľadávke avšak zákon presne nedefinuje, aké trovy konania možno považovať za neprimerané. Z dôvodovej správy vyplýva len argument v tom, že bolo potrebné zasiahnuť do úpravy trov konania v drobných sporoch, pretože niekedy trovy konania v podstatnej miere prevyšovali pohľadávku, čo považoval za neprípustné. Ak zákon hovorí o neprimeranosti trov voči pohľadávke, je vecou súdu, ako túto primeranosť zhodnotí a odôvodní ju. Súd je práve tá inštitúcia, ktorá zákon vyloží a uvedie do praxe. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne na úvahe súdu. Pre súd preto nemôže byť záväzná dôvodová správa k novele zákona, ktorým bola prijatá novelizácia § 150 O.s.p., táto však môže však slúžiť ako základné orientačné vodítko ozrejmujúce úmysel zákonodarcu.
Podľa textu dôvodovej správy k § 150 O.s.p., sa predkladateľ odvoláva na Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým bolo ustanovené Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Súd pri priznaní náhrady trov konania či už podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. alebo podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Je potrebné totiž dôsledne rozlišovať medzi právom účastníka konania na právnu pomoc advokáta a nárokom na náhradu trov konania za takto poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne použil ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch znížiť alebo
nepriznať, ak sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Citované ustanovenie pripúšťa rozhodnúť podľa úvahy súdu, a odvolací súd sa stotožňuje s vedľajším účastníkom, že riadne odôvodnené rozhodnutie musí východiská tejto úvahy obsahovať. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené východiská videné v skutočnosti, že pri právnom zastúpení vedľajšieho účastníka sa nejednalo o zložité úkony právnej služby, ale o opakujúce sa úkony so zmenou spravidla iba v osobe odporcu a výšky požadovaného plnenia. Tieto východiská zodpovedajú skutočnému stavu veci a nemožno sa preto stotožniť s námietkami vedľajšieho účastníka uvedenými v odvolaní. Neprimeranosť trov k uplatnenej pohľadávke je tak potrebné vnímať nielen prostým porovnaním ich výšky, ale tiež hodnotením náročnosti poskytnutej právnej služby. Samotný zákonný text umožňuje trovy nielen znížiť, ale dokonca i vôbec nepriznať. Aj trovy nižšie, ako uplatnená pohľadávka, tak umožňuje vyhodnotiť ako neprimerané a aplikovať na ich náhradu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Primeranosť resp. neprimeranosť uplatnených trov voči pohľadávke v drobných sporoch je na individuálnom posúdení súdu, ktorý o trovách rozhoduje. I podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s prvostupňovým, náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 20 Eur za vykonané úkony právnej pomoci a paušálne náhrady k nim prislúchajúce, (navrhovateľom inak uplatnená v sume 93,94 Eur), je s priznanými hotovými výdavkami a náhradou straty času (v súlade s ich uplatnením vedľajším účastníkom v sume 131,43 Eur) voči uplatnenej pohľadávke, návrhom na začatie konania najskôr len v sume 49,49 Eur s prísl., až v priebehu konania po pripustenej zmene v sume 188,86 Eur, primeraná a postačujúca aj vzhľadom na nenáročnosť veci a opakovanie sa obdobných vecí, čím je daná nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby.
Odvolací súd záverom dodáva, že súhlasí s argumentáciou vedľajšieho účastníka, že každý má právo nechať sa v konaní zastupovať advokátom, avšak toto právo nezahŕňa automaticky i právo na prisúdenie trov právneho zastúpenia v požadovanej výške. Tiež nemožno prisvedčiť vedľajšiemu účastníkovi, že v prejednávanej veci nie je možné aplikovať ust. § 150 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že ide o spor týkajúci sa konkurzného konania, kde je aplikácia tohto zákonného ustanovenia vylúčená, nakoľko v prejednávanej veci nejde o takýto spor, pretože predmetom konania je zaplatenie peňažnej pohľadávky s príslušenstvom titulom zmluvy o nájme.
Súd prvého stupňa použil predmetné ustanovenie v situácii, na ktorú dopadá a pri svojej úvahe o znížení náhrady trov sa riadil správnymi východiskami, ktoré vo svojom rozhodnutí aj uviedol. Záver súdu prvého stupňa o priznanej výške náhrady nevybočuje z medzí úvahy, ktorú možno v týchto prípadoch akceptovať. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Keďže navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, vzniklo mu podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi. Navrhovateľ si však právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnil, preto mu nebola odvolacím súdom s odkazom na § 151 ods. 1 O.s.p. priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.