Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/43/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: W.. V. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený JUDr. Vladimírom Tonkovičom, advokátom, E. X, XXX XX B., proti odporkyni: L. N., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX E., za účasti maloletých detí: S. N., nar. XX. XX. XXXX, S. N., nar. XX. XX. XXXX a S. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ako účastníci, všetky maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E. T., o návrhu na rozvod manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -52 zo dňa 11. 03. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v časti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd na návrh navrhovateľa rozviedol manželstvo účastníkov. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva účastníkov na čas po rozvode rozhodol tak, že všetky tri maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý bude oprávnený deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporkyni uložil povinnosť prispievať na maloleté deti, a to na každé dieťa zvlášť výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa so splatnosťou výživného vždy do 15. dňa v tom - ktorom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Ďalej rozhodol, že rodičia úpravu styku odporkyne s maloletými deťmi žiadajú neupraviť. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote voči rozhodnutiu v časti úpravy rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, t. j. v časti rozhodnutia, ktorým prvostupňový súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľa, odporkyňu zaviazal platením výživného na maloleté deti a v časti úpravy styku podala odvolanie odporkyňa.

V písomnom odvolaní odporkyňa uviedla, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. V odvolaní ďalej uviedla, že hoci sa v prvotných vyjadreniach nestotožnila s návrhom navrhovateľa vo veci rozvodu manželstva, pretože krízu v ich manželstve považoval za prechodný jav a očakávala zlepšenie vzťahov, výrok súdu týkajúci sa rozvodu manželstva odvolaním nenapáda. Poukázala, že v období máj 2006 až december 2007 navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, ona sa starala o

všetky deti a navrhovateľ takmer pol roka neprejavil žiaden záujem v akom postavení sa maloleté deti nachádzajú. Počas jeho neprítomnosti starostlivosť o deti zabezpečovala výlučne ona, v tom čase voči tomu navrhovateľ nemal žiadne výhrady. V súčasnosti situácia v ich vzťahoch je veľmi vážna, tvrdila, že navrhovateľ umelo vyvoláva situácie, aby preukázal svoje výsadné postavenie v rodine, zdôrazňuje svoj vyšší príjem, znižuje jej vážnosť pred deťmi. Uviedla, že od narodenia detí sa vždy starala o výchovu a starostlivosť detí, pričom zmena situácie mohla nastať približne pred jeden až dvomi rokmi, avšak nie z toho dôvodu, že nemá záujem o starostlivosť o deti, ale navrhovateľ sa chová tak a robí také opatrenie, aby ju zo starostlivosti vylúčil a tým získal určitý kredit v posudzovaní spôsobilosti toho - ktorého rodiča zabezpečovať potreby a výchovu detí. Zdá sa jej nepochopiteľné, že takmer XX rokov zabezpečovanie starostlivosti o deti z jej strany navrhovateľovi nikdy v minulosti neprekážalo a zmenil názor na jej osobu a starostlivosť len v nedávnej minulosti. Potvrdila, že od času, ako nastúpila do zamestnania, je oveľa viac zaneprázdnená. Rozhodnutie súdu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca nepovažuje za správne a zákonné, nie sú zohľadnené všetky skutkové okolnosti a súd nezistil spoľahlivo skutkový stav. Tvrdenia maloletých detí pri vykonanom výsluchu ju utvrdili v tom, že boli psychicky usmernené zo strany navrhovateľa, čo majú vo veci vypovedať, v dôsledku čoho si potom prvostupňový súd osvojil zámer, že sa ona o deti nestará. Uviedla, že so všetkým deťmi má veľmi dobrý vzťah, správajú sa k sebe navzájom slušne a úctivo a majú sa radi. Je si vedomá toho, že všetky deti sú od navrhovateľa finančne závislé a toto môže tiež ovplyvňovať ich postoj v danej veci a tiež zapríčiniť prípadný strach z vyslovenia názoru, s ktorým by navrhovateľ nesúhlasil. Poukázala, že kolízny opatrovník v konaní pred prvostupňovým súdom navrhol, resp. doporučil zvážiť vykonanie znaleckého dokazovania. Hoci všetky tri maloleté deti už dokážu situáciu určitým spôsobom vnímať, má za to, že jednoznačne a bez pochybností k otázke zverenia maloletých detí, ako aj k otázke vzťahu maloletých detí k tomu - ktorému rodičovi by sa vedel vyjadriť jedine znalec z príslušného odboru. Poukázala na to, že prvostupňový súd sa s návrhom odporkyne v priebehu konania na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov nevysporiadal napriek tomu, že takýto návrh predniesla. V tomto smere poukázala na ustanovenie Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v častiach, ktoré odvolaním napáda a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie vo veci. V prípade, ak by odvolací súd sám vo veci rozhodol, a to tak, že jej odvolaniu vyhovie, navrhla zmeniť rozsudok prvostupňového súdu tak, že všetky tri maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti odporkyne a uložiť otcovi bude uložená vyživovacia povinnosť k maloletým deťom vo výške na maloletého S. sumou 150,- Eur mesačne, na maloletého S. sumou 150,- Eur mesačne a na maloletú S. sumou 250,- Eur mesačne. V odvolaní uviedla, že rodičia úpravu styku navrhovateľa s maloletými deťmi žiadajú neupraviť.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že manželstvo účastníkov bolo v kríze už dlhšie obdobie, viac ako posledné tri roky. Potvrdil, že v období rokov 2006 - 2007 nezdieľal spoločnú domácnosť, pričom toto bolo z dôvodu správania sa odporkyne, chcel tým hlavne ochrániť deti pred neustálymi hádkami. Hlavným dôvodom, prečo podal návrh na rozvod manželstva, bola tá okolnosť, že záujem odporkyne o domácnosť a výchovu detí výrazne klesal, výsledkom čoho boli nedorozumenia a hádky. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že by si nasilu presadzoval v domácnosti výsadné postavenie a že svojimi opatreniami ju vylučuje zo starostlivosti o deti a domácnosť. Bol svedkom aj niekoľkých tvrdých výchovných metód voči chlapcom (v minulosti aj voči dcére), preto aj z týchto dôvodov požiadal o zverenie detí do jeho starostlivosti. Odporkyňa klame a zavádza súd, že deti majú z neho „syndróm strachu“. Po vynesení rozsudku boli deti viackrát odporkyňou vyzvané na podanie vysvetlenia ich výpovede v jej neprospech. Odporkyňa im vyčíta, že sa odvážili pravdivo a veľmi kriticky hovoriť o reálnej situácii v domácnosti a o vzťahu k nej ako matke. Jej vzťah k deťom sa ani po vynesení rozsudku takmer vôbec nezlepšil, aj keď sa niekoľkokrát o to pokúšala. So staršími dcérami, ktoré študujú v T., komunikuje veľmi málo. Aj naďalej v súčasnosti takmer všetky náklady na chod domácnosti a zabezpečenie detí po všetkých stránkach rieši on, podiel odporkyne je naozaj iba symbolický. Od januára 2014 pracuje na plný úväzok, má lepší príjem, ale je aj dlhšie v práci. Nevie, ako by sa chcela v budúcnosti starať o deti, keď sa zaviazala doopatrovať staršiu pani, ako aj svojich rodičov. On si v práci vytvoril také podmienky, aby bol schopný aj naďalej venovať sa deťom ráno pri odchode do školy a potom následne poobede byť doma skôr a zabezpečiť im všetko potrebné. Vie a dokáže pre deti vytvoriť čo najlepšie podmienky pre ich ďalší život, rast a harmonický rozvoj po materiálnej, finančnej ale hlavne po citovej a emocionálnej stránke.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením rozsudok okresného súdu v zmysle zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné zrušiť z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že odporkyňa v priebehu konania pred prvostupňovým súdom na pojednávaní dňa 11. 03. 2014, hoc aj po tom, čo súd dokazovanie vyhlásil za skončené, v záverečnej reči uviedla, že v prípade, že by bolo manželstvo účastníkov rozvedené, žiada, aby deti boli vychovávané naďalej spoločne. Toto vyjadrenie odporkyne súd mal posúdiť podľa obsahu ako návrh na zverenie detí do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov v súlade s ustanovením (ďalej len „“). Napriek tomu, že súd pred týmto vyjadrením odporkyne vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené, je to uznesenie, ktoré sa týka len otázky vedenia konania a ktorým súd nie je viazaný. Pokiaľ teda odporkyňa v rámci pojednávania dňa 11. 03. 2014 predniesla návrh, ktorým sa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode formou striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, mal súd takémuto návrhu venovať náležitú pozornosť. Nič nebránilo prvostupňovému súdu zrušiť vyhlásené uznesenie, ktorým dokazovanie vyhlásil za skončené a vykonať dokazovanie aj na skúmanie podmienok zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Napriek takémuto vyjadreniu odporkyne v konaní pred súdom, súd následne vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol a rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností tak, ako je uvedené vyššie. Ani v odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom odporkyne vo veci striedavej starostlivosti, z tohto dôvodu rozsudok okresného súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti a zároveň treba prisvedčiť tvrdeniu odporkyne v odvolaní, že súd prvého stupňa neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je povinnosťou súdu, vychádzajúc z ustanovenia skúmať vzhľadom na návrh odporkyne v konaní pred prvostupňovým súdom, či existujú podmienky pre zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov a či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme detí. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu však žiadnym spôsobom nevyplýva, či sa prvostupňový súd vôbec zaoberal otázkou striedavej starostlivosti, ako tento návrh matky vyhodnotil. Podľa názoru odvolacieho súdu však prvostupňový súd aj bez ohľadu na návrh odporkyne vo veci striedavej starostlivosti nedostatočne zistil skutkový stav s prihliadnutím na rozporné tvrdenia účastníkom, čo bolo dôvodom narušenosti vzťahov medzi účastníkmi, ktoré zodpovedanie otázok má tiež vplyv aj na otázku rozhodnutia súdu vo veci úpravy rodičovských práv a povinností s prihliadnutím predovšetkým na konanie účastníkov v priebehu ich spolužitia, čo mohlo mať dôsledok aj na zabezpečovanie starostlivosti toho - ktorého rodiča o maloleté deti. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na tak rozporné stanoviská a tvrdenia účastníkov nemožno pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vychádzať len z vyjadrení maloletých detí, bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní zistiť náležite skutkový stav doplnením dokazovania, a to prípadne aj výsluchom svedkov, ktorí majú vedomosť o spolužití účastníkov, o zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti rodičmi. Vzhľadom na tvrdenia odporkyne, že v poslednom období, približne jeden až dva roky, bola vylučovaná konaním navrhovateľa zo starostlivosti o maloleté deti, prvostupňový súd v ďalšom konaní náležitú pozornosť venuje aj skutkovým zisteniam v tejto oblasti. Po riadnom zistení skutkového stavu okresný súd zváži podľa výsledkov dokazovania, či nie je potrebné zisťovať osobné predpoklady toho - ktorého rodiča na výchovu maloletých detí, ako aj na vzťah maloletých detí k tomu - ktorému rodičovi aj formou znaleckého dokazovania. Vzhľadom na návrh matky sa okresný súd v ďalšom konaní vysporiada aj s návrhom odporkyne zveriť maloleté deti do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov postupujúc podľa . Odvolaciemu súdu je z tvrdení uvedených v podaní navrhovateľa zo dňa 13. 08. 2014 známe, že dňom 01. 08. 2014 odporkyňa opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa do svojho rodinného domu, ktorá okolnosť má tiež význam pri posudzovaní návrhu odporkyne vo veci úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode ohľadom striedavej starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté deti. Až po doplnení dokazovania tak, ako je to uvedené vyššie (v prípade potreby aj ďalšieho dokazovania), okresný súd znova rozhodne o otázke úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní tak, aby toto bolo v súlade s ustanovením a ustanovením Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozsudku je veľmi

významnou časťou rozsudku, a to z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na návrh odporkyne, ktorým sa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností formou striedavej starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté dieťa, pričom okresný súd žiadnym spôsobom náležite neobjasnil a nevysvetlil dôvody, prečo návrh odporkyne neakceptoval, resp. z neho nie je ani zrejmé, či takýmto návrhom sa vôbec pri rozhodovaní zaoberal, je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie, čím je zároveň nezrozumiteľný. Postupom okresného súdu základné právo na súdnu ochranu naplnené nebolo. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len rozhodnutie okresného súdu z hore uvedených dôvodov zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie v súlade s ustanovením

Odvolací súd ešte k veci uvádza, že neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že písomným podaním zo dňa 15. 04. 2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 16. 04. 2014, navrhovateľ v zmysle navrhol vykonať opravu rozsudku okresného súdu č. k. -52 zo dňa 11. 03. 2014, a to vo výroku rozsudku v bode 4, keď v písomnom vypracovaní rozsudku je výrok uvedený tak, že rodičia úpravu styku odporkyne - matky s maloletými deťmi žiadajú neupraviť, pričom na pojednávaní pri vynesení rozsudku samosudca vyriekol rozsudok úpravy styku s maloletými deťmi: „odporkyňa - matka má možnosť neobmedzeného styku s deťmi po vzájomnej dohode rodičov“. Odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd mal povinnosť rozhodnúť o tomto návrhu na opravu rozsudku formou uznesenia, čo však neurobil, ale vec predložil nariadenému súdu z dôvodu podaného odvolania odporkyňou. Vzhľadom však k tomu, že odvolací súd rozsudok okresného súdu aj v časti IV., t. j. v časti úpravy styku, zrušil, z dôvodu hospodárnosti konania nevrátil veci prvostupňovému súdu na rozhodnutie o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal opravy výroku rozsudku.

V zmysle o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.