Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-8-2014.pdf
PDF · 86.95 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. O., nar. X.X.XXXX, B. O., nar. XX.X.XXXX a O. O., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., pracovisko O., J.. XXX/XX, O., detí rodičov: matky T. O., rod. M., nar. X.X.XXXX, O.. N.. XXX/XX, O., zastúpenej Centrom právnej pomoci, Námestie slobody č. 12, Bratislava, kancelária Svidník, Sov. hrdinov č. 102, Svidník a otca B. O., nar. XX.X.XXXX, O.. N.. XXX/XX, O., právne zastúpeného JUDr. Jánom Škrabom, advokátom, Sov. hrdinov č. 200, Svidník, vo veci návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2P/48/2013 - 35 zo dňa 17. marca 2014, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca maloletých detí na zníženie vyživovacej povinnosti na sumu 30 % sumy životného minima mesačne na každé z nezaopatrených detí, ktorý odôvodnil zmenou svojich osobných pomerov, ku ktorej došlo zrušením živnostenského oprávnenia z dôvodu nedostatku zákaziek, pričom je vedený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo O. v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Okresný súd rozhodol v zmysle ustanovení § 62 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení. Okresný súd dospel k záveru, že síce došlo k zmene na strane otca, ktorý ukončil svoju živnosť, avšak ľahkomyseľným konaním otca, ktorý sa vzdal práce bez dôležitého dôvodu. Rozhodnutie otca o okamžitom ukončení živnosti bez preskúmania trhu o záujem o prácu v stavebnom odbore, súd považuje za unáhlené a neopodstatnené.
Proti rozhodnutiu okresného súdu podal otec maloletých detí odvolanie písomným podaním zo dňa 22.4.2014. Namietal, že okresný súd pri rozhodovaní o jeho návrhu nedostatočným spôsobom zohľadnil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Nebral do úvahy, že aj napriek jeho snahe zvýšiť zárobkovú situáciu, neuspel v podnikaní. Musel zrušiť živnostenské oprávnenie, keďže sa z mesiaca na mesiac zadlžoval a bolo neúnosné už len mesačne platiť si povinné odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Poukázal na to, že je taktiež závislý od trhu práce, ktorý je v celej európskej únii v súčasnosti značne obmedzený. Uvedomuje si, že nie je schopný utiahnuť finančne všetky jeho nevyhnutné mesačné náklady a nevyhne sa vytváraniu ďalších dlhov. Rozhodnutím súdu sa dostáva do stavu hrozby
trestného stíhania za zanedbanie povinnej výživy, kde v konečnom dôsledku po nástupe do výkonu trestu bude schopný platiť len minimálne výživné na jeho maloleté deti, tak ako to navrhoval. Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím nesprávne rozhodol o jeho návrhu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zníži výšku výživného na maloleté deti v zmysle návrhu.
K odvolaniu sa vyjadrila matka maloletých detí písomným podaním zo dňa 5.5.2014, ktorá s odvolaním otca maloletých detí vyslovila nesúhlas a navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok v celom rozsahu a aby odvolanie odmietol ako nedôvodné. Je toho názoru, že navrhovateľ dostatočne preukázal schopnosť a potenciál zarábať dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby mohol v plnej miere uspokojovať jednak svoje náklady, ako aj plniť vyživovaciu povinnosť voči ich maloletým deťom v rozsahu stanovenom rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 17.4.2013 č.k. 5 P 189/2012-55. Navrhovateľova nečinnosť a zároveň jeho deklarácia, že nie je ochotný pracovať za 1.000,- Eur mesačne, lebo sa mu prieči byť otrokom, nemôže byť na ťarchu ich maloletým deťom. Naďalej zotrváva na svojich vyjadreniach a poukazuje na judikatúru súdov, t.j. na potencionalitu príjmov, ktorá bola nespochybniteľným a dostatočným spôsobom preukázaná. Dodatočne písomným podaním zo dňa 26.8.2014 matka maloletých detí, okrem iného uviedla, že je od konca apríla evidovaná úradom práce ako nezamestnaná. Nemá nárok na žiadnu dávku, lebo výška výživného pokrýva čiastku 150,- Eur a dostáva momentálne 1,60 Eur. Má 2 školopovinné deti a tretie dovŕšilo v apríli 3 roky. Exmanžel - navrhovateľ popredal všetok svoj majetok s tým, že to kvôli tomu, aby mohol poslať peniaze svojim deťom. Odišiel pracovať do Českej republiky a doposiaľ jej neposlal nič. Celý čas jej pomáhajú rodičia, čo sa týka bývania, stravovania, ošatenia, liekov a školských potrieb. Exmanžel je dlžný na výživnom 1.668,- Eur, čo uviedla aj v trestnom oznámení.
Rovnako kolízny opatrovník maloletých detí v predmetnej veci navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu.
Na odvolacom pojednávaní potvrdil právny zástupca otca maloletých detí, že tento je momentálne v Čechách, lebo tam pracuje, pričom nevedel povedať kde. Uviedol, že je dôvod na zníženie výživného za obdobie, odkedy mal navrhovateľ zrušenú živnosť až do obdobia 1.8.2014, kedy si našiel prácu. Trval však na návrhu a znížení výživného do budúcna. Poukázal na to, že matka navrhovateľa potvrdila, že posiela peniaze otcovi aspoň na to, aby urobil nákup pre deti, ale keď tento nákup nesie ku svokre, tak táto ho odmieta prevziať. Uviedol ďalej, že otec maloletých detí je trestne stíhaný pre zanedbanie povinnej výživy a pritom je v podmienke pre iný trestný čin. Otázka je aké výživné bude platiť, keď bude vo väzení.
Zástupca matky maloletých detí poukázal na to, že otec nestratil prácu, ale dobrovoľne ukončil živnostenské oprávnenie a tiež dobrovoľne zrušil zmluvný vzťah so svojim zmluvným partnerom a z pojednávania vyplýva, ak by bol pokračoval v živnostenskom vzťahu , tak by zarobil aspoň tých 1.000,- Eur.
Na základe podaného odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ a § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá a ods. 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia zmeny pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania, je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia, s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je výrazná a trvalá zmena okolností (teda nie zmena prechodného charakteru) na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom vydania skoršieho rozhodnutia a ktoré už s ohľadom na existujúce zmeny nezodpovedajú zákonom stanoveným hľadiskám pre rozhodovanie o výživnom. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie, či zníženie zárobku niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu ním vyživovaných osôb a podobne. Vyživovacia povinnosť, vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení, slúži na zabezpečenie výživy dieťaťa a to vždy, aj keď na úkor povinnej osoby, pričom povinnými sú v tomto prípade rodičia dieťaťa. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti, sú odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade detí a to vzhľadom na ich vek, zdravotný stav, záujmy, ako aj majetkové pomery, zárobkové schopnosti a možnosti povinného - otca oprávnených. Pri skúmaní možností a schopností v danom prípade otca maloletých detí, ktoré sú určujúcimi kritériami stanovenia výšky výživného, súd skúma a prihliada na jeho možnosti, schopnosti, majetkové pomery. Majetkové pomery pritom treba chápať pojmovo v širších súvislostiach, nakoľko v sebe zahŕňajú nielen zárobkové pomery, ale i životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa podľa práva a možností rodičov podieľajú ich deti. Pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, určuje sa rozsah vyživovacej povinnosti tomu z rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o dieťa. Povinnosť spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti, starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojho maloletého dieťaťa, majú obaja rodičia dieťaťa rovnocenne.
Odvolací súd sa tak, vychádzajúc z vyššie uvedeného, na základe preukázaných skutočností v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu, vrátane jeho dôvodov. V danom prípade nedošlo k výraznej zmene pomerov trvalého charakteru na strane povinného rodiča - otca maloletých detí, akú má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie § 78 citovaného zákona. V prípade posledného rozhodnutia súdu o výške výživného pre maloleté deti rozsudkom na základe zmieru účastníkov č.k. 5 P 189/2012- 55 zo dňa 17.4.2013, súd vychádzal zo situácie na strane otca, ktorý bol v čase rozhodnom najprv vedený ako uchádzač o zamestnanie úradom práce a následne od 5.4.2012 samostatne zárobkovo činnou osobou na základe živnostenského oprávnenia č. ObU-SK- OZP-2013/02179-2 zo dňa 4.4.2012. Samostatne zárobkovo činnou osobou bol otec maloletých detí až do 4.10.2013, kedy ukončil ako podnikateľský subjekt svoju podnikateľskú činnosť a od tohto dátumu bol vedený v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. zo dňa 7.10.2013 bol rovnako v minulosti striedavo vedený v evidencii v dňoch od 31.12.2012 do 4.4.2013, predtým od 31.12.2011 do 14.2.2012, od 7.4.2010 do 31.7.2011, od 1.11.1998 do 28.12.1998 a od 12.2.1992 do 1.5.1992. V súčasnosti je povinný navrhovateľ zamestnaný v Českej republike. Nepribudla mu žiadna vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o maloleté deti, v súvislosti s ich vývojom a rastom stúpli matke výdavky so zabezpečovaním ich vzdelávania a osobnostného rozvoja. Matka maloletých detí, je po skončení materskej dovolenky, nezamestnaná a vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.4.2014. Naviac otec v konaní nepreukázal, že dôvodom ukončenia
podnikania boli skutočnosti, ktoré tvrdil vo svojich podaniach. Z tohto dôvodu záver súdu prvého stupňa o tom, že otec sa vzdal práce bez dôležitého dôvodu je správny.
Pre rozhodnutie súdu v danom prípade je rozhodujúci stav pomerov v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.), ktorý vychádza z dlhšie trvajúceho stavu pred vyhlásením rozhodnutia. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané vážne dôvody na strane otca maloletých detí, ktoré by dlhodobo, resp. trvalo bránili plneniu vyživovacej povinnosti vo výške určenej súdom. K uvedenému považuje odvolací súd za potrebné z hľadiska hmotnoprávneho poukázať a zdôrazniť zákonnú zásadu, vyjadrenú povinnosťou rodičov spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti a starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojich maloletých detí, ktorá platí pre oboch rodičov dieťaťa rovnocenne. Citované zákonné ustanovenia zákona o rodine vychádzajú zo spoločnosťou daného základného predpokladu, že rodičia si budú voči svojim deťom plniť povinnosti dobrovoľne a so všetkou starostlivosťou. Pre prípad, žeby to tak nebolo, sú všetky rodičovské práva a povinnosti upravené zákonom, ktorý zabezpečujú dieťaťu pomoc oboch rodičov od jeho narodenia až do nadobudnutia plnoletosti, resp. v prípade vyživovacej povinnosti do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok pre výživu po celú dobu existencie subjektov právneho vzťahu.
Na základe vyššie uvedeného, považuje odvolací súd za v možnostiach a schopnostiach povinného otca, ktorý je v súčasnosti už aj aktívne pracovne činný, bez zjavných obmedzení, prispievať na výchovu a výživu svojich maloletých detí sumou, určenou súdom v poslednom rozhodnutí o výživnom a to i vzhľadom k zvyšujúcim sa potrebám maloletých detí a to tiež s prihliadnutím na zúčastnené rodinné prostredie navrhovateľa.
V danej veci tak nebolo ani počas odvolacieho konania navrhovateľom preukázané splnenie zákonných podmienok na zmenu posledného právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu, pričom takým konaním je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( § 81 ods. 1 O.s.p.) .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.