Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/38/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. P. O., nar. X.XX.XXXX a 2. A. O., nar. XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov - matky: M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., G. XX a otca: P. O., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 31.3.2014 č.k. -107, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil výživné otca na maloletého P. zo sumy 100 eur na sumu 140 eur mesačne, a na maloletého A. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, u oboch detí počnúc od 10.10.2013, s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. -121 zo dňa 29.7.2009 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta č.k. -144 zo dňa 18.2.2010v časti určenia výšky výživného na maloleté deti. Zaostalé výživné otca na maloletého P. vo výške 228,39 Eur a na maloletého A. vo výške 67,69 Eur za obdobie od 10.10.2013 do 31.3.2014 povolil zaplatiť otcovi v pravidelných mesačných splátkach po 10 Eur na každé dieťa, spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody týchto splátok. Záverom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , až 5 a až 3, , , Zákona o rodine, ako i a , a Vecne argumentoval tým, z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na strane maloletých detí prišlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov. Deti sú o takmer 5 rokov staršie, maloletý P. navštevuje strednú školu mimo miesta svojho bydliska, má preto zvýšené výdavky, ktoré má zvýšené aj v súvislosti so zubnými ošetreniami, maloletý A. navštevuje základnú školu. Rovnako sa zmenili pomery aj na strane oboch rodičov, sú zamestnaní, matka pracuje u toho istého zamestnávateľa a jej príjem vzrástol o 77 Eur, nežije už v 1 izbovom byte so svojou matkou, kde nemala s maloletými deťmi vytvorené vhodné podmienky, ale v byte svojho priateľa a teda jej výdavky na bývanie sa oprávnene zvýšili. V konaní bolo sporné spolužitie matky a jej priateľa, ktorý sa v spoločnej domácnosti zdržiava, čo priznala aj matka, ale nepravidelne, z tohto dôvodu ona znáša sama náklady na bývanie v byte a priateľ financuje stravu, čo súd považoval za primerané. Otec od poslednej úpravy niekoľkokrát zmenil zamestnanie a hoci v konaní argumentoval svojim aktuálnym nízkym príjmom, súd vychádzal z jeho príjmu u predchádzajúceho zamestnávateľa v spoločnosti C. M. A. a.s. pretože k uzavretiu ďalšej pracovnej zmluvy na dobu určitú došlo zo subjektívnych dôvodov na strane otca. Oproti poslednej úprave došlo teda na strane otca k zvýšeniu priemerného čistého príjmu

o 172 Eur. Súd nebral do úvahy výdavky otca titulom úverovej zmluvy, ktoré prostriedky použil otec na získanie osobného motorového vozidla, ktoré využíva na prepravu do zamestnania, lebo keby bol zotrval u predchádzajúceho zamestnávateľa nebolo by nutné ich vynaložiť, ani výdavky na údržbu a správu bytu v Z., ktorý otec využíva iba veľmi sporadicky na styk s deťmi, ktorý s maloletým P. neprebieha vôbec a s maloletým A. iba zriedka, pričom v rovnakom meste majú byt aj jeho rodičia, starí rodičia maloletých detí, ktorý je primerane veľký a zariadený vhodne na tento účel. Z uvedených dôvodov súd zvýšil výživné odo dňa začatia súdneho konania podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože tu neboli žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa a to u maloletého P. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 140 Eur mesačne a u maloletého A. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, ktoré sumy súd považoval za primerané potrebám maloletých detí a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Zaostalé výživné otca za obdobie odo dňa zvýšenia vyživovacej povinnosti do dňa vyhlásenie rozhodnutia súdu na maloletého P. vo výške 228,39 Eur a na maloletého A. vo výške 67,69 Eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 10 Eur na každé dieťa, vzhľadom k aktuálnym zárobkovým pomerom otca, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ods. l písm. a) , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie otec maloletých detí. Návrh matky na zvýšenie výživného považuje za tendenčný, keďže musí platiť viaceré exekúcie prostredníctvom ktorých si od nej vymáhajú pohľadávky jeho rodičia ako aj on, keďže si požičala peniaze, ale v lehote splatnosti ich nevrátila. Matka maloletých detí má aj ďalšie dlhy. On sám nemá veľký príjem, z ktorého sa snaží riadne si plniť všetky svoje zákonné a povinné poplatky. Súd pri hodnotení jeho majetkových pomerov vyvodil záver, že byt, ktorý vlastní, môže predať a s deťmi sa môže stretávať u svojich rodičov. Prespatie počas styku s deťmi u jeho rodičov nie je možné z dôvodu ich choroby, v byte sa môžu realizovať len občasné návštevy detí so starými rodičmi. Preto naďalej zastáva názor, že vlastníctvo bytu len na účely styku s deťmi je nevyhnutnosťou. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa sa dôkladne nezaoberal majetkovými pomermi priateľa matky M. C. a je nepravdivou informáciou, že tento sa vo svojom byte v Z., kde matka s maloletými deťmi býva, zdržiava len dvakrát do týždňa. V skutočnosti sa v tomto byte zdržiava každý deň, dochádza odtiaľ do práce v K.. Preto spochybňuje matkou tvrdené náklady na bývanie, ktoré údajne má platiť sama, keď aj doklady ňou predložené súdu sú vystavené na meno jej priateľa. Rovnako postup súdu pri dokazovaní ohľadne príjmov účastníkov konania považuje za nerovnoprávny, keď v jeho prípade bolo potrebné jeho príjem, ako aj príjmy s ním spolužijúcich osôb dokladovať originálmi dokladov, ale v prípade príjmu priateľa matky súdu postačovalo čestné prehlásenie matky, ktoré navyše bolo nepravdivé. Súd nedostatočne zistil aj majetkové pomery matky, keď sám spochybňuje aj výšku jej príjmu, ktorý podľa jeho názoru je vyšší, keďže vzhľadom na odpracované roky došlo už dvakrát k zvýšeniu miezd v školstve. Pokiaľ ide o spochybnenie toho, že on sám zaplatil zubné ošetrenie maloletému P., poukazuje na to, že je zrejmé, že doklad o ich úhrade sa vydáva tomu, kto túto sumu zubárovi zaplatil, keď k zubárovi chodil s maloletým jeho otec (dedko), pretože on sám je vzdialený 200 kilometrov od bydliska maloletého, pričom však následne všetky tieto náklady svojmu otcovi uhradil. Súd rovnako nezohľadnil aj jeho ďalšie náklady v súvislosti s výletmi s deťmi počas letných prázdnin. Napokon pokiaľ aj ide o kúpu nového auta na splátky, toto si zadovážil so svojou priateľkou, používa ho na cesty do práce a späť, ako aj na cestovanie spolu s priateľkou za deťmi do Z.. Súd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal ani pomermi jeho priateľky, ktorá má tiež vyživovaciu povinnosť na svoju dcéru a od otca jej dcéra nepoberá žiadne výživné. Napokon spochybňuje aj právne závery ohľadne skončenia jeho pracovného pomeru pre spoločnosť C. M., keď tvrdí, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo nepredĺženie pracovnej zmluvy na dobu určitú. Pracovný posudok podaný týmto zamestnávateľom nie je pravdivý a bráni mu nájsť si lepšie zamestnanie. Preto ho má v úmysle napadnúť na súde. Zároveň je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že vzhľadom na vek (45 rokov) je u neho možnosť zamestnať sa ťažšia. Podotýka aj to, že k rozviazaniu pracovného pomeru došlo dávno pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného, preto jeho skončenie nemôže byť z jeho strany špekulatívne. Prvostupňový súd sa jeho protinávrhom na zníženie výživného vôbec nezaoberal a v súdnom odôvodnení nie je s ním vysporiadaný, pričom v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Je pritom zrejmé, že na jeho strane došlo k výraznej zmene finančných a majetkových pomerov, konkrétne k zníženiu jeho zárobku z pracovného pomeru, ktorý bol u zamestnávateľa C. M. 830,- Eur mesačne v čistom a jeho súčasný príjem z pracovného pomeru je v rozmedzí 350,- až 400,- Eur mesačne, v závislosti od počtu odpracovaných hodín. Z uvedeného potom vyplýva, že došlo k poklesu jeho príjmu o polovicu, čo považuje za výraznú zmenu jeho pomerov a teda aj dôvod na zníženie jeho

vyživovacej povinnosti. Odvolací súd preto žiada, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie dokazovanie a nové rozhodnutie.

Matka maloletých ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

Matka maloletých vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca uviedla, že jej priateľ M. C. cestuje do práce v K. z E. do Z. autom a následne firemným autobusom zo Z. do K. a späť, resp. vlakom alebo autobusom, keď v prípade časového prestoja v Z. je normálne, že príde do vlastného bytu. Zároveň poukázala na to, že nie je družkou M. C., preto jej nie je jasné na základe čoho by súd mal žiadať jeho zamestnávateľa o zistenie jeho príjmu. Sama žiadne čestné prehlásenie nesfalšovala a odvolací súd žiada, aby ju a jej deti bral samostatne ako rodinu a podľa zákonných noriem žiada zvýšenie výživného od ich zákonitého otca.

K vyjadreniu matky zaujal stanovisko otec maloletých detí, v ktorom popisuje, že podľa ním citovaného ust. je zrejmé, že matka maloletých detí je družkou M. C., keďže s ním dlhodobo žije v spoločnej domácnosti v jeho byte, spoločne uhrádzajú náklady na túto domácnosť a spoločne vychovávajú ich synov. Pokiaľ by tak nebolo, musel by byť medzi ňou a pánom C. nájomný vzťah, na základe ktorého by jej ako prenajímateľ prenajímal izby. Pokiaľ ide o matkou detí tvrdenú dochádzky pána C. do práce a o tvrdenom časovom prestoji počas ktorého sa má v byte zastaviť, nevie aký ma na mysli. Pokiaľ matka maloletých detí uvádza, že nefalšovala žiadne úradné doklady, prikladá zápisnicu z Obvodného oddelenia PZ SR Šaľa zo dňa 3.5.2010 k priestupku proti majetku, ktoré bolo voči nim vedené a v ktorom konaní sa riešilo falšovanie jeho podpisu na poistnej zmluve. Tvrdenia matky sa tak ukazujú ako nepravdivé a značne znižujú dôveryhodnosť jej osoby v konaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah odvolania a jeho dôvody ( v spojení s ust. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti.

Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Keďže daná vec je vecou starostlivosti súdu o maloletých v zmysle , podľa súd v takomto konaní je povinný vykonať nielen dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania, ale i ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.

V danom prípade súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na konštatácii zmeny pomerov na strane maloletých detí uplynutím značnej doby od poslednej úpravy výživného (takmer 5 rokov), ako aj na zmene pomerov na strane rodičov, predovšetkým zárobkových, hlavne na strane otca. Matke príjem vzrástol o 77 Eur a otcovi o 172 Eur, pričom súd vychádzal z jeho príjmu u predchádzajúceho zamestnávateľa spoločnosti C. M. A. a.s., u ktorého síce otcovi zanikol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú jej uplynutím, avšak podľa oznámenia tohto zamestnávateľa k uzavretiu ďalšej pracovnej zmluvy na dobu určitú nedošlo zo subjektívnych dôvodov na strane otca. Súd prvého stupňa preto vychádzal pri rozhodovaní vo veci nie z jeho tvrdeného súčasného priemerného hrubého príjmu 319 Eur mesačne ale z príjmu, ktorý dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa 830 Eur mesačne.

Jedným z dôvodov nesúhlasu otca s výškou určeného výživného a tým aj zamietnutím jeho návrhu na zníženie výživného, bolo spochybnenie právneho záveru súdu prvého stupňa o tom, že ku skončeniu pracovného pomeru u zamestnávateľa C. M. A. a.s. došlo z dôvodov na jeho strane, zrejme pre neuspokojivú prácu

Tu je potrebné prisvedčiť tejto námietke otca, keď odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa riadne nevysporiadal a tým potom ani správne neposúdil otázku, či na strane otca neobnovením pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú po jej uplynutí, skutočne došlo k vzdaniu sa bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Pokiaľ správa tohto bývalého zamestnávateľa otca iba naznačuje, že ak by si tento riadne plnil svoje pracovné úlohy a povinnosti v súlade s pracovnými postupmi a predpismi a podieľal by sa svojimi výkonmi na dosiahnutí zvyšovania výrobného plánu s cieľmi spoločnosti, mohlo by dôjsť k predĺženiu jeho pracovného pomeru, nebolo to v konaní jednoznačne preukázané. Preto súd prvého stupňa si mal zadovážiť jednoznačné stanovisko zamestnávateľa, či dôvod pre ktorý s otcom neobnovil pracovný pomer spočíval výlučne v riadnom neplnení si pracovných úloh a povinností otcom ako zamestnancom. Až na základe takýchto zistení, v prípade nepreukázanie opaku otcom, mohol súd ustáliť, že otec ako povinný rodič sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, a tým aj zárobku a vychádzať pri určovaní výšky výživného z príjmu otca, ktorý dosahoval u tohto zamestnávateľa.

Pokiaľ ide o súčasný príjem otca, ktorý má otec dosahovať podľa súdu prvého stupňa priemere vo výške 319 Eur hrubého mesačne, súd pochybil ak dopytom na zamestnávateľa nezisťoval jeho čistý mesačný príjem a uspokojil sa len s predloženými výplatnými páskami, dokonca bez ich potvrdenia zamestnávateľom, čo je nedostatočné a neprijateľné. Takýto príjem otca by však bol skutočne výrazne nižší než ten čo dosahoval dovtedy, preto je okrem jeho riadneho zdokladovania namieste zisťovať aj to, akú prácu vôbec u súčasného zamestnávateľa vykonáva, či táto zodpovedá jeho kvalifikácii, aké má otec vzdelanie, akú má prax, a aj to aká je vôbec ponuka na trhu práce pre neho podľa výsledkov tohto zisťovania.

Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj zaužívanú súdnu prax podľa ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.

Napokon aj odvolacia námietka otca pokiaľ ide o sporovanie výdavkov matky maloletých v súvislosti s bývaním a vedením domácnosti je rovnako dôvodná, a to v rozsahu zohľadnenia podieľania sa na nich aj priateľom matky M. C., pokiaľ bude dôsledne preukázané, že je jej členom a to zásadne v rovnakom rozsahu ako ostatní členovia domácnosti, teda v 1/4 - ine, keďže domácnosť by tak mala štyroch členov, bez ohľadu na jeho majetkové a zárobkové pomery, keďže medzi ním a ostanými členmi domácnosti neexistuje vzájomná vyživovacia povinnosť a žiadne zákonné ustanovenie nezakotvuje povinnosť členov spoločnej domácnosti podieľať sa na jej nákladoch podľa svojich zárobkových a majetkových pomerov. To isté potom platí aj vo vzťahu k výdavkom na bývanie a domácnosť, ktorej je členom otec maloletých.

S prvostupňovým súdom však možno súhlasiť v tom a tým potom nemožno prijať odvolaciu námietku otca, že otcovi nemožno zohľadniť jeho nie nezanedbateľné výdavky na údržbu a správu bytu v jeho vlastníctve, nachádzajúceho sa mimo miesta jeho súčasného bydliska v Z., ktorý otec využíva iba veľmi sporadicky na styk s maloletými deťmi. Vlastniť byt, s ktorým sú spojené výdavky a ktorý sa má užívať len na občasný styk s deťmi je skutočne luxusom - neprimeraným nadštandardom, preto výdavky otca v súvislosti s vlastníctvom tohto bytu nemožno považovať za nevyhnutné a podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine sa pri skúmaní jeho schopností, možností a majetkových pomerov nemôžu brať do úvahy, rovnako ako prenájom osobného motorového vozidla, keď vyživovacia povinnosť má pred týmto výdavkom bezpodmienečne prednosť.

Napokon v súvislosti s odvolacou námietkou nezaoberania sa a nezdôvodnenia súdom prvého stupňa zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného, odvolací súd už len poznamenáva, že pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti zvýšil, uvedené dôvody tohto jeho rozhodnutia sa automaticky, vzhľadom na daný spôsob rozhodnutia, logicky vzťahujú aj na výrok o zamietnutí návrhu na zníženie výživného, jednoducho povedané, dôvody zvýšenia výživného sú zároveň dôvodmi pre zamietnutie návrhu na jeho zníženie.

Keďže s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nadväzne zároveň nedostatočne zistil skutkový stav na posúdene dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté detí, ako aj návrhu otca na zníženie výživného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, keďže dospel k iným právnym záverom, musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania a neznemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom.

Povinnosťou prvostupňového súdu, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude opätovne posúdiť návrhy oboch rodičov, prípadne doplniť potrebné dokazovanie a následne vo veci znova rozhodnúť, ktoré rozhodnutie aj náležite zdôvodniť v súlade s a to dôslednejšie ako tomu bolo v prípade preskúmavaného rozsudku. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.