Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/4/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Martina Mrázová, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, proti odporcom: 1. O. P., nar. X.XX.XXXX, bytom V., L. XX, 2. P. P., nar. X.X.XXXX, bytom V., L. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporov: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu: Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, so sídlom Trnava, Františkánska 22, IČO: 00 009 199, zastúpeného advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom Matice slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 92,07 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcov, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.9.2013 č.k. -86 - v časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zastavil konanie s použitím , pre späťvzatie návrhu navrhovateľom a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu iba s odkazom na ust.

Proti tomuto uzneseniu výlučne iba v časti, v ktorej súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie vedľajší účastník a domáhal sa ním, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. ho zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa nahradiť mu trovy prvostupňového konania vo výške 87,23 Eur a zároveň aj trovy odvolacieho konania vo vyčíslenej sume 29,29 Eur. Argumentoval pritom tým, že uznesenie v napadnutej časti nepovažuje za správne, pretože v konaní došlo k vade uvedenej v , tým, že účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Poukázal na znenie ust. , veta prvá, , , a O.sp. a zdôraznil, že ako vedľajší účastník si náhradu trov konania výslovne uplatnil už vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu. Keďže uznesenie o zastavení konania nebolo vyhlásené, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa postupom podľa vyzvať ho na vyčíslenie trov. Ďalej poukázal na to, že vzťah ods. 2 k odseku 1 je vzťahom špeciality, kde ods. 2 predstavuje osobitnú úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave ods. 1 stanovujúcej náhradu trov konania pri zastavení konania. Preto ak súd zastavuje konanie, je povinný najskôr skúmať, či nie sú splnené zákonné podmienky konania na rozhodnutie o tzv. separatívnej náhrade trov konania podľa Účastník konania, ktorý nezavinil zastavenie konania, má totiž právo na náhradu trov konania, ktoré mu v

súvislosti s uplatňovaním (resp. bránením) práva vznikli. Podľa jeho právneho názoru, navrhovateľ zavinil zastavenie konania a to z dôvodu výlučne na jeho strane, keď je zrejmé, že odporcovia a ani on ničím a nijak nezavinili (a ani nezapríčinili), že navrhovateľ vzal svoj návrh späť. Preto zastáva právny názor, že má právo na náhradu trov konania, ktoré podľa predloženej špecifikácie predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 87,23 Eur.

Navrhovateľ a odporcovia odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril len navrhovateľ, ktorý poukázal na to, že vedľajší účastník naplnenie dôvodov na podanie odvolania v časti náhrady trov konania nepreukázal a má za to, že sú naplnené všetky podmienky uvedené v Nie je sa možné stotožniť s tvrdením odvolateľa, že konanie bolo zastavené z titulu zavinenia niektorého z účastníkov, je dispozičným právom účastníka disponovať s predmetom konania, a vykonať úkon späťvzatia. Na tomto základe preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, za vecne správne a navrhuje ho odvolaciemu súdu potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - vedľajším účastníkom( v spojení s ust. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie a v časti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľa a odporcov odvolaním napadnutý nebol a preto zostalo rozhodnutie súdu v týchto častiach výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov. Z odvolania vedľajšieho účastníka je zrejmé, že tento napáda rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade jeho trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi pre nesprávnu aplikáciu ust.

Podľa pri použití ust. 167 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1

a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie citovaným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, nie je možné zistiť pre rozhodnutie o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi podstatné a relevantné myšlienkové úvahy, na základe ktorých súd k uvedenému záveru o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšieho účastníka dospel. Len odkaz na zákonné ustanovenie, podľa ktorého súd rozhodol (dokonca bez jeho citácie), bez akejkoľvek bližšej právnej a vecnej argumentácie nemôže spĺňať náležitosti odôvodňovania súdnych rozhodnutí v zmysle cit.

Prvostupňový súd naviac ani neaplikoval nižšie uvedené právne normy, ktoré sú pre rozhodnutie o náhrade trov konania v danom prípade rozhodujúce:

V zmysle , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle a ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. (ods. 1) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. (ods. 4)

Podľa SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Podľa ods. 3 všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.

Z ust. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

V zmysle účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa potom ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

V zmysle účinného znenia trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zatupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa výlučne v odvolaním napadnutej časti, ktorou súd nepriznal právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, keďže postupom prvostupňového súdu došlo k odňatiu účastníkom možnosti konať pred súdom, s použitím

ust. zrušil a podľa odseku citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, pričom bude nevyhnutné vychádzať z vyššie citovaných na vec sa vzťahujúcich právnych noriem a vysporiadať sa so všetkou relevantnou argumentáciou vznesenou vo vzťahu k náhrade trov vedľajšieho účastníka tak zo strany navrhovateľa i vedľajšieho účastníka. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.