Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/31/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľky K. L. nar. XX.XX.D. bývajúcej v R. T. Y. Č.. XX zastúpenej JUDr. Antonom Wagnerom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Humennom na Kudlovskej ul. č. 1 proti odporcovi K.. U. L. nar. XX.XX.D. bývajúcemu v Y. W. V. G.. Č.. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 30.1.2014 č.k. -229 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku, naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 12.10.2011 č.k. -68, zo 60 € mesačne na 250 € mesačne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do 10-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc od 1.8.2012. Nedoplatok dlžného výživného za obdobie od 1.8.2012 do 31.1.2014 v sume 2.980 € povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc od mesiaca február 2014. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa a a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol. Namietal, že súd prvého stupňa neprihliadal na odôvodnené potreby oprávnenej, ako aj možnosti a majetkové pomery povinného. Vyjadril názor, že skutočné nevyhnutné náklady na štúdium navrhovateľky by mali byť naozaj nevyhnutné a prispôsobené finančným možnostiam jej rodiny. Navrhovateľka uvádzala svoje náklady spolu 600 € mesačne. Aj normálnemu triezvo zmýšľajúcemu človeku je jasné, že táto suma je prehnaná, nereálna a v žiadnom prípade nemôže ísť o nevyhnutné odôvodnené potreby oprávnenej, ale ide o jej nadštandardné nároky. Nepopiera náklady na ubytovanie 52 € mesačne, avšak navrhovateľkou uvádzané náklady na stravu 260 € mesačne, čo je 10,80 € denne, sú nereálne, nakoľko cena stravného lístka na celé hlavné jedlo na internáte, resp. v školskej jedálni sú 2 €. Cena stravy na 1 deň vychádza 6 € a na 24 dní je to 144 €, reálne teda minie na stravu cca 150 €, nie 260 € ako uvádza. Pokiaľ ide o cestovné pri dvoch cestách domov a späť je 60,64 € nie 72 € ako uvádza navrhovateľka. Náklady na MHD v F. uvádza 12 - 15 € mesačne, cena zľavneného mesačného lístka v F. je 13,40 €. Je nereálne, aby náklady na školské potreby boli mesačne 30 €, možno na začiatku semestra, ale priemerne náklady na školské potreby nemôžu byť vyššie ako 15 € mesačne. Náklady na mobilný telefón 20 € mesačne nie sú podľa jeho názoru nevyhnutné, pričom z ponuky firmy Orange vyplýva mesačný paušál 10 € za 100 voľných minút, náklady na osobné potreby, hygienu, lieky 60 € mesačne nedokáže dosť dobre pochopiť. Domnieva sa, že zubnú kefku, pastu, mydlo, telový šampón, šampón na vlasy, krémy, kozmetiku, ženské hygienické

vložky, toaletný papier, hygienické vreckovky určite nekupuje každý mesiac. S nákladmi na oblečenie a obuv v rozsahu 25 € mesačne súhlasí, rovnako ako aj s liekmi na anémiu 10 € mesačne. Pokiaľ ide o kontaktné šošovky 30 € mesačne, vydržia podľa jeho vedomostí až 3 mesiace, teda mesačné náklady sú 10 €. Náklady na kultúrne vyžitie 20 € mesačne, túto položku ako mesačnú nepovažuje za nevyhnutnú. Z uvedeného možno ustáliť, že nevyhnutné potreby navrhovateľky sú podľa jeho výpočtov 376,04 €. Vzhľadom na uvedené sa domnieva, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nebral do úvahy skutočne odôvodnené reálne potreby oprávnenej v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ale zohľadnil všetky jej požiadavky a náklady na štúdium bez ohľadu na to, aby preveril ich opodstatnenosť a nevyhnutnosť. Súd prvého stupňa tiež neprihliadal na finančné možnosti matky navrhovateľky, teda jeho bývalej manželky, ktorá je po rozvode majiteľkou všetkého spoločne nadobudnutého hnuteľného a nehnuteľného majetku. Do dnešného dňa neprebehlo rozdelenie BSM, aj keď je podanie na okresnom súde už viac ako 2 roky. Jeho bývalá manželka sa tomuto konaniu evidentne vyhýba. Uviedol, že celý život pracoval, nebol nikdy nezamestnaný, zarábal pomerne slušne. Všetky peniaze investoval do ich spoločného života, do rekonštrukcie, resp. stavby domu a do firmy, ktorú založil a viedol 4 roky. Začiatkom r. 2012 po nezhodách s bývalou manželkou odišiel zo spoločnej domácnosti. Jeho odchod nakoniec vyriešili rozvodom, s ktorým súhlasili obe strany. V tom čase ešte viedol i spoločnú firmu X. s.r.o., ktorú založil, niekoľko rokov riadil, viedol a podarilo sa mu doviesť ju k prosperite. Bol konateľom tejto firmy, riadil celú ekonomickú časť firmy a rozvoj firmy. Ešte na začiatku ich nezhôd ho bývalá manželka oklamala, podvodom ho zbavila funkcie konateľa, do tejto funkcie ustanovila seba a zakázala mu podnikať a vyvíjať akékoľvek aktivity v prospech firmy, a to aj napriek tomu, že jeho aktivity prinášali firme zisk. Dnes už nemá vôbec nič, v dome býva jeho bývalá manželka, obrala ho aj o firmu. Všetky jeho celoživotne zarobené peniaze sú vo firme a dome, ktorými disponuje len bývalá manželka. Ona teda vlastní všetok ich spoločne nadobudnutý majetok, on nemá vôbec nič, ostal doslova na ulici, býva už na piatom mieste. Firma X. s.r.o. prevádzkuje kaviareň v obchodnom centre v Y.. Vzhľadom k tomu, že ho bývalá manželka oklamala, všetky zisky kaviarne sú len jej, aj keď vlastní ešte 25%-ný podiel. Keďže túto firmu viedol, dokáže celkom presne odhadnúť skutočné reálne príjmy a zisky kaviarne, ktoré sú určite vyššie ako uvádza jeho bývalá manželka, že jej plat je cca 500 € mesačne. Ak sú navrhovateľkou uvádzané náklady na vysokoškolské štúdium pravdivé, ako môže bývalá manželka, teda matka navrhovateľky pri plate cca 500 € platiť náklady na úrovni 600 €. Rovnako je to aj s ich synom U. L., študentom vysokej školy v F., ktorý má náklady na štúdium možno ešte vyššie. To znamená, že jeho bývalá manželka znáša náklady na syna a dcéru v celkovej hodnote cca 1.200 až 1.300 € mesačne, to z platu cca 500 € absolútne nie je možné. Bývalá manželka chodí pravidelne každý rok s deťmi na dovolenky k moru do Z., v zime na lyžovačky. Súd prvého stupňa teda v tejto časti vôbec neprihliadal na majetkové pomery matky navrhovateľky, ktorá je po rozvode vlastníčkou všetkého spoločne nadobudnutého hnuteľného, aj nehnuteľného majetku a jedinou konateľkou firmy X. s.r.o., ktorá prevádzkuje kaviareň v OC a disponuje celým ziskom kaviarne. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne preveril jeho skutočné reálne finančné možnosti, teda jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Po dvoch rokoch sa mu konečne podarilo nájsť si prácu od apríla 2013 a jeho mesačný príjem je 900 €, jeho skutočné reálne náklady na mesiac sú spolu 940 €. Z uvedeného vyplýva, že jeho mesačný príjem v súčasnosti nepokryje jeho mesačné náklady, a preto sa zadlžil a požičal si cca 4.400 € od sestry, priateľov a od zamestnávateľa. Všetky náklady, ktoré v konaní uvádzal, doložil aj listinnými dôkazmi. Z predložených materiálov je jednoznačne preukázateľné, že jeho finančné možnosti mu neumožňujú platiť zvýšené výživné 250 € a 50 € dlžné výživné. Rovnako jeho majetkové pomery mu neumožňujú zmeniť finančnú situáciu, pretože vlastníkom všetkého spoločne nadobudnutého hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj firmy X. s.r.o. a kaviarne je jeho bývalá manželka, teda matka navrhovateľky. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní uplatnil § 62 ods. 5 Zákona o rodine, a to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. On ale nevie, ktorú časť výdavkov má zrušiť, resp. znížiť, keďže každá z ním uvádzaných položiek pokrýva jeho základné potreby, jej výška je minimálna.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vyjadrila názor, že súd po rozsiahlom dokazovaní pri rozhodnutí neprihliadal len na jej odôvodnené potreby, ale aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu. Pre súd prvého stupňa bolo ťažké zistiť pomery odporcu, ktorý po tom čo sa vzdal výhodného zamestnania v spoločnosti F. L. s.r.o., pretože si našiel mimomanželskú známosť v Y. a v tomto zamestnaní mal zarábať podľa jeho vyjadrení ročne 16.596,96 €, t.j. 1.383 € mesačne, lebo po tom ako ukončil pracovný pomer dohodou s touto spoločnosťou a bol vedený na úrade práce ako nezamestnaný do 31.5.2011,

stal sa živnostníkom v predmete podnikania „počítačové služby“, avšak v tejto oblasti počas viac ako dvoch rokov, pokiaľ zrušil svoju živnosť 2.7.2013, nevyprodukoval žiaden zisk, i keď si živnosť založil práve v oblasti, s ktorou už mal skúsenosti v spoločnosti F. L. s.r.o. Čo však odporca v tomto smere počas trvania živnostenského podnikania dokázal, bolo to, že z príspevku úradu práce vo výške 4.023 € si kúpil notebook za 1.490 €, plazmový televízor za 1.080,26 €, videoserver za 1.091,46 €, čo je spolu suma 3.661,72 € predstavujúca 91% z poskytnutého príspevku, avšak z jeho vyjadrenia je evidentné, že v tejto živnosti reálne nepodnikal, takže je možné predpokladať, že uvedené veci využíva pre svoje osobné potreby aj napriek tomu, že z jeho predchádzajúcich vyjadrení vyplýva, že sa malo jednať o účelovo určené finančné prostriedky, ktoré mali slúžiť na podnikanie. Podobné je to aj so spoločnosťou E. s.r.o. so sídlom v Y. W. Y. G.. Č.. X, ktorú založil so svojou priateľkou Y.. Y.W. F., pre ktorú opustil ich rodinu a rozviedol sa s jej matkou, keďže táto spoločnosť od jej založenia, resp. zápisu 31.1.2012 nevykazuje takmer žiaden zisk, hoci jej predmet činnosti je v prevažnej časti v oblasti, s ktorou mal odporca bohaté skúsenosti z obdobia, keď bol zamestnaný v spoločnosti F. s.r.o. V.. Túto spoločnosť aj napriek jeho vyjadreniam, že kvôli kríze neprináša žiaden zisk, do dnešného dňa nezrušil. Z uvedeného je možné predpokladať, že odporca tak ako vo svojej živnosti aj v spoločnosti vyššie uvedenej moderoval svoju ekonomickú činnosť, hlavne v časti príjmovej, pretože ináč by nebolo možné, aby bol schopný znášať mesačné náklady vo výške 745,08 €, ktoré uviedol 26.8.2011 v konaní na Okresnom súde Michalovce ako podnikateľ fyzická osoba, ďalej v konaní na Okresnom súde Michalovce bez uvedenia dátumu spolu so svojou družkou Y.. F. uviedol náklady 1.706,34 € a 27.6.2013 v konaní pred Okresným súdom Michalovce ako samostatná osoba uviedol náklady cca 1.130 €. Aj v súčasnosti, keď je už vyše roka zamestnaný v spoločnosti S. s.r.o. T. vykazuje náklady vo výške 940 € mesačne napriek tomu, že jeho čistý mesačný príjem je 900 €. Pokiaľ ide o finančné možnosti jej matky tvrdenia odporcu sú účelové, klamlivé a zavádzajúce v tom smere, že ostala majiteľkou všetkého spoločne nadobudnutého hnuteľného a nehnuteľného majetku, nakoľko spolu žiaden nehnuteľný majetok nenadobudli. Konanie o vyporiadaní BSM po rozvode ešte nie je ukončené, pričom hnuteľný majetok z BSM, a to osobné motorové vozidlo KIA užíva odporca a pokiaľ ide o podiel vo firme X. s.r.o. odporca ho má rovnaký ako jej matka. Pokiaľ ide o výdavky odporcu, tieto spochybňovala aj počas konania na súde prvého stupňa z toho dôvodu, že nejde o jeho oprávnené výdavky a týkajú sa aj jeho partnerky, ako aj firmy E. s.r.o. Y. (mobily, internet). Odporca však s úžasnou presnosťou rozoberá jej výdavky, ale svoje výdavky neustále modifikuje tak ako mu to vyhovuje. Pozabudol a možno o tom ani nevie aký je jej súčasný zdravotný stav, koľko musí vynaložiť na lekársku starostlivosť pri svojej silnej anémii, kvôli ktorej musela úplne vylúčiť všetky svoje doterajšie športové aktivity a lyžovanie a koľko ju stojí mesačne stravovanie v dôsledku zdravotných problémov, nielen počas pracovných dní, ale aj víkendov. Je to o to smutnejšie, že odporca si preukázateľne užíva týždňové lyžiarske pobyty a iné dovolenky s novou rodinou v A., na H. a pod. Odporca presne popisuje jej náklady počas mesiaca ako oprávnenej študujúcej v F. cca 500 km od trvalého bydliska, avšak pozabudol takto precízne rozpísať a hlavne opísať svoje mesačné náklady, keď do zamestnania dochádza, aj to nie pravidelne denne do T., čo je vzdialenosť do 80 km a aj to nie vždy hromadnou dopravou. Namiesto toho, aby korigoval svoje výdavky a odbremenil jej matku, ktorá okrem osobnej starostlivosti o ňu a o brata znáša takmer celú časť nákladov na ich vysokoškolské štúdium, cynicky prejavuje počudovanie nad tým ako to môže jej matka so svojím mesačným príjmom všetko zvládnuť. Vo vzťahu k invektívam odporcu o dovolenkách v Z. a lyžovačiek sa nevyjadruje, pretože sú to výmysly a klamstvá. Vyjadrila presvedčenie, že aj počas trvania živnostenského oprávnenia odporcu, ako aj trvania spoločnosti E. s.r.o. Y. mal odporca príjmy zo svojej činnosti, len je ich ťažko preukázať, pretože jeho príjem z podnikania nemusí zodpovedať tomu, čo deklaruje a nie je možné sa spoľahnúť na údaje o jeho príjmoch, ktoré v konaní uviedol, ale ani ním uvádzané výdavky. Domnieva sa, že odporca má aj ďalšie benefity od zamestnávateľa, napríklad používanie firemného motorového vozidla, telefónu, stravného a pod.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia

pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol o rozsahu zvýšenej vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ust. , , a a ust. Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou trvajúcou do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova aj šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ďalšie potreby súvisiace so zdravotným stavom, s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa a rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na strane povinných osôb rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania starostlivosti o dieťa tým ktorým z rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V sporovom konaní, ktorým je nepochybne aj konanie o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, platí tzv. prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli a táto zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. a Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykonal a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, možno skonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo má za následok jeho úspech v konaní. Prejednacia zásada teda predstavuje istý stimul pre účastníkov konania, pretože v prípade, ak zostanú pasívni a nepreukážu svoje tvrdenia, môže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní, napríklad prehru v spore, inak povedané účastník musí preukázať to čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku navrhovateľky na zvýšený rozsah vyživovacej povinnosti od odporcu je na navrhovateľke a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča je na odporcovi, to znamená, že odporca má preukázať aké objektívne skutočnosti mu bránia plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v rozsahu zodpovedajúcom jej odôvodneným potrebám s prihliadnutím na plnenie vyživovacej povinnosti matky navrhovateľky, ktorá si túto povinnosť plní spontánne a uspokojuje všetky potreby navrhovateľky v rozsahu potrebnom pre úhradu nákladov navrhovateľky spojených so štúdiom na vysokej škole mimo miesta bydliska, mimoškolskou činnosťou, zdravotným stavom, ako aj ošatením, bývaním, hygienou a pod. Navrhovateľka výdavky, ktorými odôvodňuje návrh na zvýšenie výživného preukázala listinnými dôkazmi, pričom tieto nevybočujú z rámca potrieb iných študentov študujúcich mimo miesta bydliska, ktoré možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto ani odvolací súd o výške týchto výdavkov nemal pochybnosti. Navyše ani sám odporca v konaní na súde prvého stupňa nespochybnil výdavky navrhovateľky, preto nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonávať dokazovanie na verifikáciu výdavkov navrhovateľky a odvolacia argumentácia odporcu je v tejto časti bezpredmetná a špekulatívna. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že rodičia dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, sú povinní uspokojovať všetky odôvodnené potreby dieťaťa, nielen nevyhnutné, ako sa mylne domnieva odporca. Pokiaľ ide o možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, odvolací súd konštatuje, že odporca svoje tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii hodnoverne nepreukázal. V čase predchádzajúcej úpravy výživného pre navrhovateľku bol odporca nezamestnaný a jeho príjem tvorila podpora v nezamestnanosti. Neskôr odporca založil živnosť, ako aj spoločnosť E. s.r.o. spolu so svojou životnou partnerkou, následne od mája 2013 sa zamestnal ako obchodný manažér vo firme S. s.r.o. T. s priemerným čistým príjmom 900 € mesačne, živnosť zrušil v júli 2013, spoločnosť E. s.r.o. nebola zrušená. Vzhľadom na uvedené bol a naďalej je odporca

podnikateľom v zmysle , čo znamená, že uvedenú činnosť vykonáva okrem iného na vlastné riziko a za účelom dosiahnutia zisku. V prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, je dôkazná povinnosť na povinnom rodičovi podnikateľovi, ktorý má preukázať relevantnými listinnými dôkazmi, že objektívne výsledky jeho podnikateľskej činnosti mu neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu v zmysle Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie ďalších skutočností na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že Zákon o rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné, a preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného je výlučne Zákon o rodine. To znamená, že daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné. V tomto prejednávanom prípade si odporca edičnú povinnosť nesplnil, nakoľko vo vzťahu k výsledkom jeho podnikateľskej činnosti predložil len daňové priznania fyzickej osoby, ako aj právnickej osoby spoločnosti E. s.r.o., z ktorých nie je možné komplexne vyhodnotiť predovšetkým odôvodnenosť výdajov v súvislosti s podnikateľskou činnosťou s poukazom na to, že v daňovom priznaní spoločnosti E. s.r.o. za r. 2012 bol deklarovaný súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov 16.539,36 € a súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov 15.894 €, z čoho vyplýva, že tvrdenia odporcu o nevykonávaní podnikateľskej činnosti nie sú pravdivé, keďže spoločnosť by nemohla produkovať náklady ani výnosy. Z odporcom predložených listinných dôkazov nie je možné ustáliť výšku jeho nevyhnutných životných nákladov s poukazom na to, že svoje tvrdenia niekoľkokrát menil a zahŕňal do nich aj náklady, ktoré zjavne súviseli s jeho podnikateľskou činnosťou, nakoľko vystavené faktúry za služby mobilného operátora, ako aj internet, boli vystavené na spoločnosť E. s.r.o. Rovnako odvody do zdravotnej poisťovne tvoria náklady vyplývajúce z podnikateľskej činnosti. Za nevyhnutné životné náklady odporcu možno považovať náklady domácnosti spojené s bývaním, stravou, hygienou, avšak primerane počtu osôb, ktoré v spoločnej domácnosti žijú, pričom z prednesov odporcu nie je zrejmé, koľko osôb v spoločnej domácnosti žije s poukazom na to, že odporca do výdajov domácnosti zahrnul aj náklady na stravovanie zrejme družkinej dcéry Y. v škole a náklady zrejme syna družky R. na štúdium 70 €. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tak ako odporca nemá vyživovaciu povinnosť k deťom svojej družky, ani jeho družka nemá vyživovaciu povinnosť k deťom odporcu, preto sú príjmy a náklady jeho družky pre rozhodnutie o výživnom pre navrhovateľku bezpredmetné. V zmysle Zákona o rodine nemožno považovať náklady odporcu na investičné životné poistenie a splátky pôžičiek a úverov za nevyhnutné životné náklady, ktoré by mali prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o potencionálnych možnostiach a schopnostiach odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v zvýšenom rozsahu 250 € mesačne, ktoré nepochybne pokrýva len časť odôvodnených potrieb navrhovateľky v súvislosti s jej nákladným štúdiom na vysokej škole v F., pričom je nepochybné, že matka navrhovateľky sa musí podieľať na úhrade týchto potrieb navrhovateľky vo väčšom rozsahu ako odporca, preto sú úvahy odporcu o lepších finančných možnostiach navrhovateľkinej matky právne bezvýznamné. Ani príjem odporcu zo závislej činnosti od mája 2013 neodôvodňuje iné rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti, a to aj s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť rodičov navrhovateľky k jej plnoletému bratovi U., rovnako študujúcemu na vysokej škole. Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu vo vzťahu k nákladom na dopravu do zamestnania odvolací súd dodáva, že nevyhnutný rozsah týchto nákladov odporca nepreukázal s poukazom na tú skutočnosť, že využíva služobné motorové vozidlo, ktorého spôsob využitia na súkromné účely, resp. nemožnosť jeho využitia na dopravu do zamestnania nepreukázal. Vo vzťahu k jeho ďalšej argumentácii týkajúcej sa okolností skončenia jeho funkcie konateľa v spoločnosti X. odvolací súd dodáva, že na uvedené okolnosti súd prihliadal v predchádzajúcom konaní o určenie výživného pre navrhovateľku vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. , preto uvedené skutočnosti nie je možné zohľadňovať v konaní o zmene výživného opätovne, nakoľko nejde o novú skutočnosť, teda zmenu pomerov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že matka navrhovateľky sa nestala výlučnou vlastníčkou hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich do BSM s odporcom, nakoľko BSM rodičov navrhovateľky nebolo doposiaľ vysporiadané, teda v tomto smere sa majetkové pomery bývalých manželov zatiaľ nezmenili. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľku, ako aj dlžnom výživnom a jeho splatnosti, dostatočne sa

vysporiadal s podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.