Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-233-2014.pdf
PDF · 68.58 KB
Case nature
Subarea
3Co/233/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne zastúpenému Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej P. D., L.. XX.XX.XXXX, J. J., O. XXX, v konaní o uplatnenie pohľadávky 743,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 9. januára 2014 č. k. 9C/339/2013-49 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 9. januára 2014 č. k. 9C/339/2013-49 pripustil vstup Spolku právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS) so sídlom Čajakova 1, Košice, IČO: 42 244 552 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
Súd prvého stupňa uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa domáha plnenia zo zmenky v konaní podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej iba Nariadenie). Uviedol, že Spolok právnej ochrany spotrebiteľa oznámil písomne svoj vstup do konania, pričom žalobca podal námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka. Súd prvého stupňa poukázal na čl. 19 Nariadenia, ktorý upravuje rozhodné procesné právo a podľa ktorého ak toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Nariadenie nevylučuje účasť vedľajšieho účastníka v konaní, ani ho neupravuje. Preto súd prvého stupňa pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka postupoval v zmysle ustanovení § 93 ods. 1 až 4 O.s.p. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené podmienky na to, aby v konaní mohol vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovaného Spolok právnej ochrany spotrebiteľa. Vedľajší účastník sa stáva účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu oznámenie, že vstupuje do konania a na stranu ktorého účastníka. V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv, okrem iných aj spotrebiteľa. Súd prvého stupňa skonštatoval, že vedľajšie účastníctvo je možné podľa procesného práva Slovenskej republiky, a navyše, aj keď je nárok uplatnený z titulu zmenky, táto bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k spotrebiteľskej zmluve o úvere, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou a preto nároky žalobcu budú posudzované aj z titulu ochrany spotrebiteľa, ktorého práva chráni vedľajší účastník.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca odvolanie odôvodňuje poukazom na to, že ide o európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, regulované Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Procesný postup súdu a strán v konaní je upravený týmto Nariadením odlišne od vnútroštátnej úpravy. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu nepripúšťa vedľajšie účastníctvo a pripúšťa aplikáciu procesných pravidiel zakotvených v O.s.p. len výnimočne, a to vtedy, ak sa explicitne ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným procesným právom Slovenského štátu. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo konajúci súd nepostupuje podľa procesných pravidiel Nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Žalobca žiada, aby súd rešpektoval jeho právo na spravodlivý proces a upozorňuje na možnosť vzniku škody na jeho strane v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Argumentuje aj názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v uznesení pod sp. zn. 6Cdo 357/2012, v ktorom sa Najvyšší súd SR vyjadril k otázke prípustnosti podania odporu vedľajším účastníkom proti platobnému rozkazu.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje pohľadávku podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Vzhľadom na to, že sú splnené podmienky pre konanie v zmysle tohto nariadenia, pretože ide o cezhraničný spor vo veci s nízkou hodnotou sporu, je súd prvého stupňa povinný postupovať v zmysle Nariadenia, ktoré otázku rozhodného procesného práva upravuje v článku 19. Podľa článku 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že vnútroštátna procesná úprava sa na konanie použije vždy, ak samotné Nariadenie neobsahuje vlastnú úpravu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že nariadenie neupravuje možnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania, preto je túto otázku potrebné riešiť z pohľadu vnútroštátneho práva.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Odvolací súd konštatuje, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje osobitný druh sporového konania, ktoré sa vyznačuje predovšetkým tým, že v zásade prebieha písomne a za použitia vzorových tlačív, ktoré sa nachádzajú v prílohe Nariadenia. Osobitná forma konania však nevylučuje, že by sa v takomto konaní mohol prejaviť účel vedľajšieho účastníctva, ktorým je pomoc účastníkovi v spore.
Odvolací súd poukazuje aj na to, že článok 5 ods. 1 Nariadenia umožňuje súdu nariadiť aj ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada aj niektorá zo strán. Z toho vyplýva, že sa nejedná o typické skrátené konanie, ktoré by bolo totožné s rozkazným konaním, ako mylne argumentuje žalobca.
Odvolací súd pripomína, že účasť vedľajšieho účastníka, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, sa môže v tomto konaní prejaviť iba vtedy, ak konajúci súd dospeje k záveru, že predmetom konania sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Súd prvého stupňa v odôvodení uznesenia výslovne uvádza, že predmetom konania je zmenka vystavená v spotrebiteľskej zmluve o úvere, čo ho viedlo k záveru o pripustení účasti vedľajšieho účastníka do konania. Tento záver súdu prvého stupňa žalobca nepoprel.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.