Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/75/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.08.2014 v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Rudolfa Ďurtu a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného N. L., stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák., v súvislosti s ust. § 138 písm.d/, f/ Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného N. L. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. , zo dňa 19.06.2014, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného N. L. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. zo dňa 19.06.2014 bol obž. N. L. uznaný za vinného v bode 1) rozsudku zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák., v súvislosti s ust. § 138 písm.d/ , f/ Tr.zák. a v bode 2) napadnutého rozsudku z pokračujúceho prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.b/ , písm.c/ Tr.zák. v súvislosti s ust. § 138 písm.b/ Tr.zák. Trestnej činnosti sa dopustil tak, že

1) 04.01.2007 v čase od 14.00 h do 15.30 h v obci Y., okres C. L., v rodinnom dome č. X pod zámienkou, že dá farbičky mal. H. J., nar. XX.XX.XXXX v C. L., žiačke X.ročníka ZŠ na ulici H. v C. L., ju prilákal ku sebe, kde jej ukazoval pornografickú nahrávku, pričom jej hovoril, že je už v tom veku, aby sa z toho učila, dal jej dámske nohavičky, ktoré jej kázal, aby si ich pred nim obliekla, potom ju zvalil na gauč, začal jej nohavičky vyzliekať, hladkať ju po prirodzení, ktoré jej neskôr aj bozkával, potom sa jej snažil do prirodzenia vsunúť prsty, avšak s týmto prestal keď mu povedala, že ju to boli, neprestával však v jej hladkaní, následne si aj on stiahol nohavice a slipy po kolená a kázal jej, aby ho aj ona po prirodzení „škrabkala" a ona mu vo všetkom vyhovela, lebo sa bála, že pri kladení odporu jej spraví niečo horšie, pričom v ďalšom konaní mu zabránili rodinní príslušníci maloletej H. J., ktorí na miesto prišli a začali búchať na okno rodinného domu N. L., 2) od 01.03.2004 do 29.03.2010 v obci Y., okres C. L., a všade inde kde sa zdržiaval si neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákonov a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp, zn. -13 zo dňa 03.12.2001 a rozsudkom Krajského súdu Košice II, sp, zn. dňa 14.12.1995, a to prispievať výživným na svoju dcéru Y. L., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške po 650,-Sk mesačne, t. j. po 21,58 Eur mesačne, vždy do 15, dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky dieťaťa U. L. a toho času. do rúk dcéry Y. L., nar. XX.XX.XXXX v V., trvalým bydliskom V., G. O. č. XX, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie nikde nepracoval na území Slovenskej republiky, nebol evidovaný ako uchádzať o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR Rimavská Sobota, nepoberal na území Slovenskej republiky podporu pred nástupom do zamestnania, ani dávky v hmotnej núdzi, resp. iné dávky, ale bol zamestnaný na viacerých miestach vo Velkej Británii, naposledy ako robotník vo Vessex Foot-Gt Jarnat, Veľká Británia, čím mu vznikol na výživnom pre matku dieťaťa U. L. a následne pre svoju plnoletú dcéru Y. L. dlh vo výške 1 553,53 Eur,

pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 13.02.2003, právoplatným dňa 04.03.2003 za trestný čin zanedbania povinnej výživy podlá Tr. v úplnom znení a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov.

Za toto konanie okresný súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci a to 1 ks retiazky , ktorej vlastníkom sa stáva štát.

Ďalej podľa § 73 ods. 2 písm.b/ Tr.zák. súd uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný N. L. a to proti výrokom o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania v podstate namietal, že okresný súd neakceptoval jeho návrhy na vykonanie dokazovania, podľa neho dokazovanie ohľadom prvého skutku napadnutého rozsudku sa viedlo od počiatku v tom smere, že tento skutok spáchal a po tomto ušiel do zahraničia, čo popiera, keďže sa dlhodobo pripravoval na odchod do zahraničia. O tejto skutočnosti vedel Y. M. , ktorý ako jediný vedel, že po novom roku 2007 odchádza pracovať do zahraničia, lebo musí opustiť rodičovský dom. V tejto súvislosti obžalovaný opätovne uviedol, že skutok uvedený pod bodom 1) napadnutého rozsudku nie je pravdou, že so svedkom J. mal v minulosti vážne nedorozumenia, ktoré vyplývali z toho, že na tohto svedka podal trestné oznámenie na polícii, keďže ho okradol. Podľa názoru obžalovaného J. nahovoril maloletú, aby vypovedala tak, ako vypovedala. Ďalej výpoveď tohto svedka obžalovaný spochybňoval s poukazom na to, že súd svedka nemohol opakovane vypočuť, pretože sa dostavoval k výsluchu v opitom stave, preto nie je možné akceptovať jeho výpoveď a nie je možné vychádzať z tejto výpovede svedka , ktorý je voči jeho osobe zaujatý.

Ďalej obžalovaný pokiaľ ide o H. J. potvrdil, že táto bola v jeho byte, to nepoprel, že jej skutočne kúpil spodné nohavičky , ale to bolo len preto, že pochádza zo sociálne slabšej rodiny a vedel, že z toho bude mať radosť. Tieto nohavičky si od neho aj zobrala. Ďalej obžalovaný poukázal na to, že maloletá sa bála prevažne J. a nie jeho. Z jeho bytu odišla maloletá oblečená.

V tejto súvislosti potom obžalovaný nerozumel tomu, prečo súd zamietol jeho návrhy, aby bola vypočutá svedkyňa H. J., keďže jej zdravotný stav v súčasnom období je len umelo vyvolaný , aby ju súd nevypočúval. H. J. normálne existuje, chodí do školy, nechodí ku psychiatrovi , nechodí na žiadne vyšetrenia a preto si myslí, že v každom prípade mala byť na hlavnom pojednávaní vypočutá. Keď ju súd nevypočul, doslova ho poškodil na jeho právach. Ďalej obžalovaný poukázal na výpoveď otca maloletej, ktorý uviedol, že mal byť tak informovaný, že obžalovaný mal znásilniť maloletú a jeho ďalšiu dcéru, teda takto sa vyjadroval otec maloletej. Vzhľadom na vyššie uvedené sa podľa obžalovaného vytvorila okolo jeho osoby situácia, aby svedkyňa nemohla byť vypočutá, pretože po jej výsluchu by ho nebolo možné uznať vinným z tohto žalovaného trestného činu. V závere odvolania pokiaľ ide o prvý skutok napadnutého rozsudku, obžalovaný trval na pribratí znalca, ktorý by vykonal ohľadom jeho osoby nové znalecké dokazovanie, pretože znalec, ktorý ho vo väznici vypočul v priebehu 30 minút urobil záver v znaleckom posudku, s ktorým on nie je stotožnený a namietal ho v plnom rozsahu. V neposlednej rade obžalovaný poukázal aj na rozpory vo výpovediach vypočutých svedkov H. J. a svedka J., ktoré nebolo možné odstrániť iným spôsobom ako vypočutím H. J. na hlavnom pojednávaní.

Ku skutku uvedenému pod bodom 2) napadnutého rozsudku obžalovaný uviedol, že nebolo mu umožnené vrátiť sa späť na Slovensko a vyplatiť výživné, boli mu zobraté platobné šeky a nevedel toto výživné vyrovnať. Bolo mu zakázané telefonovať do Anglicka, chcel , aby mu odtiaľto za neho bolo uhradené výživné.

V závere odvolania vysvetlil, čo je predpokladom správneho uloženia trestu, v tejto súvislosti navrhol, aby bol spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodený, prípadne, aby súd uznal vinu len ohľadom prečinu zanedbania povinnej výživy, alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby vykonal dôkazy, ktoré obžalovaný navrhoval.

Napriek tomu, že sa absolútne necíti byť vinný, poukázal na absolútnu neprimeranosť uloženého trestu, ktorý trest je ten istý , ako v čase, keď bola použitá asperačná zásada, pričom súd má zvažovať konkrétne okolnosti trestného činu a ukladať nielen spravodlivý trest, ale aj taký, ktorý má plniť účel vymedzený v § 34 ods. 1 Tr.zák. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na to, že súd nebral do úvahy pri jeho hodnotení hodnotenie jeho osoby z výkonu trestu a ďalej poukázal na svoj zdravotný stav, keďže má podlomené zdravie. V neposlednej rade poukázal na svoju trestnú činnosť z r.1988 v tej súvislosti, že na túto trestnú činnosť by nebolo spravodlivé a správne prihliadať. Opakovane uviedol, že sa necíti byť vinný a navrhol, aby ho súd spod obžaloby oslobodil, alebo aby celú vec rozhodol tak, že zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. K odvolaniu obžalovaného doručil súdu svoje vyjadrenie aj okresný prokurátor, ktorý uviedol, že výrok o vine v napadnutom rozsudku považuje za plne zákonný, majúci oporu vo vykonanom dokazovaní. Prokurátor neakceptoval ani námietky prezentované obhajkyňou obžalovaného pokiaľ ide o výšku trestu. Obhajkyňa poukázala na tú skutočnosť, že predchádzajúci trest bol uložený za použitia asperačnej zásady, ktorá ale bola Ústavným súdom SR zrušená a preto nepodmienečný trest odňatia slobody v rovnakej výmere, ako bol uložený pôvodne, považovala za neprimerane prísny.

K tomuto prokurátor ďalej konštatoval, že námietka obhajkyne neobstojí, pretože Ústavný súd SR nezrušil asperačnú zásadu ako takú a táto je v zachovaná naďalej. Ústavný súd za protiústavnú vyhlásil len tú časť ust. Tr.zák., z ktorej vyplýva povinnosť súdu uložiť trest nad jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby. Pri ukladaní úhrnného trestu za dva a viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaný dvoma alebo viacerými skutkami, teda naďalej platí, že sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Súd ale trest ukladá v rámci celého rozpätia trestnej sadzby bez predchádzajúceho obmedzenia , teda od dolnej hranice zákonnej sadzby až po hornú hranicu zvýšenej trestnej sadzby. Ďalej prokurátor poukázal na to, že u obžalovaného neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť, na druhej strane existujú dve priťažujúce okolnosti v zmysle a písm. m Tr.zák., teda že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený.

Ďalej krajský prokurátor vo vzťahu k aplikácii ust. § 38 ods. 4 Tr.zák. s poukazom na ust. § 38 ods. 7 Tr.zák. konštatoval, že ani za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy zákon nevylučoval možnosť postupu podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. za súčasnej aplikácie podľa postupu § 41 ods. 2 Tr.zák. Súčasná aplikácia týchto ustanovení sa nemala použiť v zmysle ods.4 ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Teda záležalo na úvahe súdu, či súčasnú aplikáciu oboch ustanovení považuje alebo nepovažuje za neprimerane prísnu. Po predmetnom náleze Ústavného súdu SR už neplatí pôvodný postup v zmysle § 41 ods. 2 Tr.zák. , teda ukladanie trestu nad jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby, súd preto musí pri prevahe priťažujúcich okolností postupovať podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. z dôvodu prevahy pomeru priťažujúcich okolností zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa prokurátora uložený trest obžalovanému vo výmere 11 rokov bol uložený v dolnej tretine sadzby a vyšší trest prirodzene nebolo možné uložiť obžalovanému a ani obžaloba uloženie vyššieho trestu nemohla navrhnúť z dôvodu rešpektovania zásady zákazu reformatio in peius.

Súčasný uložený trest obžalovanému prokurátor považuje za zákonný aj primeraný , berúc do úvahy jednak predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, ako aj jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti. Obžalovaný naďalej popiera spáchanie trestnej činnosti a neprejavil ani najmenší náznak ľútosti.

Pokiaľ ide o napádanie vierohodnosti svedka L. J., ktorý má byť podľa obžalovaného voči jeho osobe zaujatý pre podanie trestného oznámenia voči tomuto svedkovi, prokurátor konštatuje, že lustráciou vykonanou v evidenciách tunajšej prokuratúry neidentifikoval žiadnu trestnú vec, v ktorej by bol L. J. obvinenou osobou a obžalovaný L. by bol osobou poškodenou.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že vzhľadom na obranu jeho klienta a jeho vyjadrenia poukazuje na ich písomné dôvody odvolania a z toho dôvodu považuje rozhodnutie okresného súdu za nezákonné , keďže neboli vykonané nimi navrhované dôkazy. Preto navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby súd vykonal navrhované dôkazy.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí považovala napadnutý rozsudok za zákonný a správny. V tejto súvislosti sa pridržiavala vyjadrenia okresného prokurátora k odvolaniu obžalovaného, ktoré bolo na verejnom zasadnutí podrobne referované a s ktorými skutočnosťami sa stotožnila, preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že ak by mu bola daná možnosť riadne sa brániť počas trestného konania, tak by dnes nestál pred súdom. Cíti sa byť vinný iba z nezaplatenia výživného, nikoho sexuálne nezneužil, preto ani nemohol vyjadriť ľútosť nad svojím konaní v tomto zmysle a nemôže ľutovať ani toho, čo nespravil. Svedka J. stále považuje za nedôveryhodného svedka vzhľadom k jeho nadmernému požívaniu alkoholu. V ostatnom sa pridržiaval návrhov svojej obhajkyne. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obž. N. L. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ust.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí mal.H. J., ktorej výpoveď obžalovaný spochybňoval. V tomto smere odvolací súd musí konštatovať, že aj v súčasnom konaní prvostupňový súd vyhodnotil výpoveď tejto svedkyne správne , keďže jej výpovedi korešpondovali výpovede svedkyne poškodenej E. J., matky maloletej, svedkyne H. J., svedka Y. J. a svedka L. J.. Navyše zo záverov znaleckého posudku vo vzťahu k mal. H. J. a výsluchu súdnej znalkyne mal súd preukázané, že u maloletej H. J. neboli zistené sklony ku konfabulácii a skresľovaniu výpovedí. Jej schopnosti vnímania, zapamätania a reprodukcie boli primerane funkčné. U menovanej bolo zistené, že na základe svojich schopností si dokázala vnímané a prežívané udalosti zapamätať a potom tieto primerane veku reprodukovať aj s odstupom času. Z uvedeného dôvodu ani krajský súd nemohol prihliadnuť k námietkam obžalovaného vo vzťahu k spochybňovaniu svedeckej výpovede svedkyne poškodenej mal. H. J., predovšetkým s ohľadom na závery znaleckého posudku , pričom znalkyňa konštatovala, že nie je dôvod neveriť tejto svedkyni. Vo vzťahu k námietke obžalovaného, že nevedel, prečo súd nevypočul osobne svedkyňu poškodenú H. J., odvolací súd poznamenáva, že na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2014 obžalovaný aj prokurátor súhlasili s čítaním svedeckej výpovede mal. H. J.. Z uvedeného dôvodu námietka obžalovaného v tomto smere je irelevantná. Navyše, súdna znalkyňa súdu uviedla, že nedoporučuje vypočutie tejto svedkyne a účasť na hlavnom pojednávaní ani v súčasnej dobe pretože menovaná zle toleruje subjektívnú záťaž a úzkostné stavy u nej pretrvávajú aj v súčasnom období. V tejto súvislosti súdna znalkyňa ozrejmila vo všeobecnosti, ako je obeť trestnej činnosti poznačená svojím spôsobom.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného vo vzťahu k nedôveryhodnosti svedka L. J., aj v tomto prípade odvolací súd nemohol na túto námietku prihliadnuť, keďže tento svedok opísal priebeh kritického dňa, ako aj vyjadrenia a správanie mal. H. J. po spáchaní skutku, pričom jeho výpoveď sa v podstatných rysoch zhodovala s výpoveďou svedkyne H. J.. Navyše námietku obžalovaného, že svedok J. je voči jeho osobe zaujatý, pretože v minulosti na neho podal trestné oznámenie, preveril okresný prokurátor, ktorý konštatoval, že lustráciou v evidencii prokuratúry neidentifikoval žiadnu trestnú vec, v ktorej by bol L. J. obvinenou osobou a obžalovaný L. by bol osobou poškodenou.

V neprospech obžalovaného svedčili aj závery súdneho znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, Y.. N. W., ktorý zistil, že obžalovaný netrpí duševným ochorením, t.j. psychózou. V čase skutku vo všeobecnosti neboli znížené jeho rozpoznávacie ani ovládacie schopnosti, avšak znalci u menovaného zistili sexuálne deviantné správanie - poruchu sexuálnej orientácie - pedofilné správanie, preto navrhli obžalovanému uložiť ochrannú ústavnú sexuologickú liečbu. V neposlednej rade znalci konštatovali, že obžalovaný chápe zmysle trestného konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené, potom okresný súd v bode 1) napadnutého rozsudku správne uznal obžalovaného vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm.d/, f/ Tr.zák.

V bode 2) napadnutého rozsudku mal súd skutkový stav preukázaný výpoveďou poškodenej Y..Y. L., ako aj svedkyne U. L. a listinnými dôkazmi, vykonanými na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazovali, že obžalovaný si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť k svojej dcére Y. L. tak, ako je to uvedené pod týmto bodom napadnutého rozsudku. Obžalovaný v tomto smere sa k prečinu zanedbania povinnej výživy v plnom rozsahu doznal. Preto aj v tomto prípade prvostupňový súd správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako pokračujúci prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.b/, c/ Tr.zák. v súvislosti s ust. § 138 písm. b/ Tr.zák.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu potom námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine musel odvolací súd vyhodnotiť ako účelové , keďže tieto mali obžalovaného zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum.

Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému. V tomto prípade prvostupňový súd ukladal obžalovanému trest v obnovenom konaní, keďže rozsudok v pôvodnom konaní bol zrušený a bola povolená obnova konania. Obžalovaný v tomto smere okrem iného napádal aj výrok o treste , ktorý považoval za absolútne neprimeraný, keďže trest bol uložený taký istý, ako v čase, keď bola použitá asperačná zásada. V tejto súvislosti je nutné prisvedčiť argumentácii okresného prokurátora, ktorý jednoznačne poukázal na to, že Ústavný súd SR nezrušil asperačnú zásadu ako takú a táto je v Tr.zákone zachovaná aj naďalej. Ústavný súd za protiústavnú vyhlásil len tú časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák., z ktorej vyplývala povinnosť súdu uložiť trest nad jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby. Teda odvolací súd konštatuje, že aj v obnovenom konaní súd bol povinný v zmysle § 38 ods. 4 Tr.zák. , keďže u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Za daného stavu pri ukladaní trestu je zákonom stanovená trestná sadzba pri aplikácii § 38 ods. 4 Tr. zák. 8 rokov 8 mesiacov až 13 rokov 8 mesiacov. Preto prvostupňový súd správne konštatoval, že pôvodne uložený trest nie je v zrejmom nepomere ani k závažnosti činu, ani k pomerom obžalovaného, ani uložený druh trestu nie je v zrejmom rozpore s účelom trestu. V tejto súvislosti nebolo možné prihliadnuť na námietky obžalovaného, keďže prvostupňový súd vyhodnotil jeho osobu správne, pričom je nutné uviesť, že menovaný má 12 záznamov v RT , pričom v siedmich prípadoch sa na neho hľadí , ako keby nebol odsúdený. Ani tieto prípady nebránia súdu pri hodnotení osoby obžalovaného konštatovať, že obžalovaný v minulosti prejavil sklony k páchaniu trestnej činnosti. Preto vzhľadom k osobe obžalovaného a predovšetkým k jeho postoju k spáchanej trestnej činnosti , kedy spáchanie skutku uvedeného pod bodom 1) napadnutého rozsudku popieral a neprejavil ani náznak ľútosti, aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému uložený trest vo výmere 11 rokov nepodmienečne je primeraný z hľadiska generálnej, ako aj individuálnej prevencie. Okresný súd nepochybil ani pri zaradení obžalovaného pre výkon trestu, keď mu nariadil vykonať trest v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože na to mal splnené zákonné podmienky tak, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd ďalej ako zákonný vyhodnotil aj trest uloženia prepadnutia veci a to 1 ks retiazky, ktorej vlastníkom sa stal štát, keďže na to prvostupňový súd mal splnené zákonné podmienky a v konečnom dôsledku aj uložené ochranné sexuologické liečenie formou, obžalovanému bolo uložené v súlade so zákonom, keďže takéto ochranné opatrenie navrhovali súdni znalci z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného N. L. ako nedôvodné zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.