Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/29/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu X. K., trvale bytom Z. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom Hlavná 89, Prešov, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajskému dopravnému inšpektorátu, so sídlom Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 1. februára 2013, č.p. KRP-P-6/KDI-BCP-2013 na základe žaloby, jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 1. februára 2013, č.p.: KRP-P-6/KDI-BCP-2013 podľa , a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 205,64 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Martina Staroňa, advokáta, vedený v Q. I. S., a.s. pobočka Z., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 01.02.2013 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 11.12.2012 pod č.p.: ORP-P-678/ODI2-2012 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Prvostupňový správny orgán toto rozhodnutie odôvodnil tým, že uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), pretože svojim konaním porušil ustanovenie o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke), čím s poukazom na zákona o cestnej premávke porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že dňa 27.06.2012 o 15.00 hod. na ceste I/18 medzi obcou S. G. a obcou D. ako vodič motorového vozidla zn. Hyundai Tucson, ev.č. PO309DB nerešpektoval pravidlá cestnej premávky a pokyn vyplývajúci z dopravného značenia. Za tento priestupok podľa zákona o priestupkoch uložil žalobcovi sankciu - pokutu vo výške 80 Eur. Zároveň mu uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal, že toto rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia vykonaného dokazovania a nesprávneho posúdenia veci. V priestupkovom konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa dopustil skutku, pre ktorý bol priestupkovo stíhaný. Nebolo preukázané, že dňa 27.06.2012 v čase o 15.00 hod. na ceste I/18 medzi obcou S. G. a obcou D. ako vodič motorového vozidla zn. Hyundai Tuscon, ev.č.: PO309DB nerešpektoval pravidlá cestnej premávky a vodorovné dopravné značenie, a v mieste kde došlo k spáchaniu priestupku je umiestnené vodorovné dopravné značenie V 1a - pozdĺžna súvislá čiara, ani zvislé dopravné značenie č. B 29a - zákaz predchádzania. Argumentoval, že predbiehal len jedno motorové vozidlo, a to autobus a bolo to za S. G. v mieste, kde je prerušovaná čiara a tam autobus predbehol. Na danom mieste nebolo vodorovné dopravné, ani zvislé dopravné značenie. Okrem jeho výpovede, že sa nedopustil priestupku svedčí v jeho prospech aj skutočnosť, že odmietol na mieste zaplatiť uloženú pokutu vo výške 30 Eur a to práve z dôvodu, že skutok nespáchal a že na danom mieste, ktoré je označené ako miesto spáchania priestupku nie je umiestnené zvislé dopravné značenie č. B 29a - zákaz predchádzania. Správny orgán prvého stupňa pochybil, keď sa nezaoberal touto skutočnosťou a neaplikoval ju na zistený skutkový stav, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Objasňovanie protiprávneho konania účastníka cestnej premávky by malo byť podložené listinnými dôkazmi takej výpovednej hodnoty, aby v štádiu rozhodovania vo veci samej nemohlo dôjsť k rozporom. Zo strany správneho orgánu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že nerešpektoval pravidlá cestnej premávky a pokyn vyplývajúci z dopravného značenia. Správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí o priestupku nijako nevysporiadal s obranou obvineného. Samotné tvrdenie, že príslušníci Policajného zboru by obvineného bezdôvodne nezastavili, nekontrolovali a následne nevypísali správu, pokiaľ by neboli jednoznačne presvedčení, že porušil pravidlá cestnej premávky a nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravného značenia bez predloženia dôkazov, postačujúcich pre jednoznačné rozhodnutie o merite veci nemožno považovať za spoľahlivo zistený stav veci, nakoľko v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku spoľahlivé zistenie stavu veci predpokladá postup, keď si správny orgán obstará také podklady pre rozhodnutie, ktoré mu umožnia presne a úplne zistiť skutočný stav veci. S poukazom na to, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané. že sa dopustil priestupku, za ktorý je priestupkovo stíhaný v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ ako aj na to, že priestupkový orgán prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne zhodnotil vykonané dokazovanie a nesprávne posúdil vec navrhol, aby odvolací správny orgán rozhodnutie o priestupku zmenil a v zmysle § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch konanie o priestupku zastavil, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Prvostupňový správny orgán odvolaniu nevyhovel a po zaujatí stanoviska spisový materiál predložil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný ako príslušný správny orgán začal dňa začal dňa 14.01.2013 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval všetky listinné dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydávaní rozhodnutia. Zo spisového materiálu aj po jeho doplnení o informáciu o osadení dopravného značenia je zrejmé, že žalobca ako vodič osobného motorového vozidla zn. Hyundai, ev.č.: PO309DB dňa 27.06.2012 v čase o 15.00 hod. na štátnej ceste I/18 pred obcou D. nerešpektoval vodorovnú dopravnú značku č. V 1a. K priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bola spracovaná hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Spišské Podhradie (ďalej len OO PZ Spišské Podhradie) Správa o výsledku objasňovania priestupku z ktorej vyplýva, že dňa 27.06.2012 o 15.00 hod. bolo hliadkou zistené spáchanie priestupku vodičom motorového vozidla značky Hyundai, ev.č.: PO309DB, ktorý v tom čase na štátnej ceste I/18 pred obcou D. predbiehal iné motorové vozidlá na mieste, kde je to zakázané vodorovnou dopravnou značkou č. V la a toto jeho konanie bolo hliadkou OO PZ Spišské Podhradie kvalifikované ako porušenie § 137 ods. 2 písm. o/ zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch. V časti Správy o výsledku objasňovania priestupku podal na mieste priestupku žalobca vysvetlenie (citácia): „Po zastavení hliadkou mi bolo povedané, že som údajne spáchal priestupok skôr uvedený. Nakoľko som si nebol vedomý tohto priestupku, odmietol som zaplatiť blokovú pokutu. Podľa môjho vedomia a svedomia som tento priestupok nespáchal“.

Prvostupňový správny orgán po tom, čo bolo rozhodnutie o priestupku zo dňa 05.09.2012 po podaní odvolania a jeho preskúmaní v zmysle § 59 ods. 3 Správneho poriadku odvolacím správnym orgánom zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie, vykonal dňa 11.12.2012 za prítomnosti žalobcu ústne pojednávanie o priestupku, ktorý po zákonnom poučení a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu uviedol, že trvá na námietkach a návrhoch, ktoré uviedol doposiaľ v predchádzajúcom konaní a mimo týchto nové návrhy nemá.

Žalovaný je toho názoru, že príslušníci Policajného zboru by žalobcu bezdôvodne nezastavili, nekontrolovali a následne nevypísali príslušnú správu, pokiaľ by jednoznačne neboli presvedčení, že žalobca dňa 27.06.2012 viedol osobné motorové vozidlo, kde ako vodič nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia a predchádzal iné motorové vozidlo na mieste, kde je vodorovnou dopravnou značkou zakázané prechádzať. Vzhľadom k tomu, že policajti, ktorí zistili a dokumentovali priestupok nemali žiaden pomer k veci ani k samotnému obvinenému vodičovi, žalovaný nemá žiaden dôvod pochybovať o vierohodnosti spísanej Správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Rovnako nemá žiaden dôvod spochybňovať zmyslové vnemy policajtov a zároveň poukázal na právny význam skutočností v zmysle o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, že policajt pri vykonávaní služobnej činnosti je viazaný prísahou, riadi sa , zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a dbá na česť, vážnosť a dôstojnosť kontrolovanej osoby i svoju vlastnú a je povinný nepripustiť, aby v súvislosti s touto činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma. Pre konkrétnych policajtov by následky úmyselného protiprávneho konania pri plnení služobných úloh predstavovali neporovnateľne závažnejšie dôsledky, ako zistenie priestupku a jeho páchateľa. Uvedení policajti by sa zároveň nevystavili možnosti trestného stíhania pre zločin zneužitia právomoci verejného činiteľa v zmysle a to pre zistenie a zdokumentovanie priestupku obvineného zákonnými prostriedkami, t.j. spracovaním Správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ďalej poukázal, že priebeh uvedeného úseku a umiestnené vodorovné dopravné označenie preukazuje aj fotodokumentácia z miesta priestupku, ktorú spracoval policajt hliadky OO PZ Spišské Podhradie. Fotodokumentácia zobrazuje úsek jazdy žalobcu a na uvedenej fotografii je zreteľne viditeľné vodorovné dopravné značenie č. V 1a (pozdĺžna súvislá čiara) a V 2b (pozdĺžna prerušovaná čiara). Toto dopravné značenie č. V 1a (pozdĺžna súvislá čiara) zakazuje uvedenú značku predchádzať alebo nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie alebo odbočovanie na miesto mimo cesty alebo na vchádzanie z miesta mimo cesty na cestu. Žalovaný zastáva názor, že táto fotodokumentácia názorne preukazuje miesto, kde došlo k predmetnému dopravnému priestupku, ako aj skutočnosť, že policajti hliadky OO PZ Spišské Podhradie mohli jasne a zreteľne zo svojho stanovišťa vidieť spáchanie priestupku obvineným X. K. bez toho, aby mali akýmkoľvek spôsobom znemožnený výhľad.

Na základe vyššie uvedeného sa žalovaný stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že ku skutku došlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku, t.j. že žalobca nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky. Tvrdenie žalobcu, že nespáchal skutok, ktorý je mu kladený za vinu žalovaný hodnotí ako jeho právo na názor, ktorým však nie je viazaný, a ktorý nie je smerodajný pre posúdenie jeho konania, a to vzhľadom na dôkazy obsahujúce spisový materiál o priestupku.

K časti odvolania, v ktorej žalobca poukazuje na nedostatočne zistený stav veci a na nevykonanie žiadneho relevantného dokazovania žalovaný argumentoval, že podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán okrem iného povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, avšak podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní, ako aj z vyšetrovacieho princípu na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch založené, a taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. Preskúmaním spisového materiálu žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na

dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a jeho právne posúdenie priestupku zodpovedá tomuto stavu. Priestupok bol dostatočným spôsobom zistený a zhromaždené dôkazné prostriedky boli, resp. sú aj napriek absencii fotodokumentácie, resp. videozáznamu zo spáchania priestupku žalobcom postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia.

K námietkam žalobcu vo veci umiestnenia vodorovného dopravného značenia V 1a - pozdĺžna súvislá čiara a dopravnej značky č. B 29a - zákaz predchádzania žalovaný uviedol, že pred ústnym pojednávaním dňa 11.12.2012 prvostupňový správny orgán doplnil spisovný materiál o informáciu o osadení dopravného značenia z ktorej je zrejmé, že v úseku kde došlo k spáchaniu priestupku žalobcom, je umiestnené len vodorovné dopravné značenie č. V 1a a V 2a. S touto doplnenou informáciou, ktorá bola súčasťou spisu sa žalobca oboznámil dňa 11.12.2012 pred ústnym pojednávaním, ako je to zrejmé zo zápisnice z ústneho pojednávania z tohto dňa, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom v zápisnici.

Žalovaný preskúmal aj postup pri určení druhu sankcie a jej výmery. Prvostupňový správny orgán prihliadal aj na všetky skutočnosti, ktoré žalobca uviedol na ústnom pojednávaní o priestupku, ako aj na evidenčnú kartu vodiča z ktorej vyplýva, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 2002 a v evidenčnej karte má v období piatich rokov dva záznamy o porušení pravidiel bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prihliadal aj na skutočnosť, že sankcia má byť nielen represívna, ale aj výchovná a preto uložil sankciu - pokutu vo výške 80 Eur s poukazom, že za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch je možné uložiť sankciu - pokutu do výšky 100 Eur.

Včas podanou žalobou (zhodnou s odvolaním) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. Namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, lebo vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal, že už v priestupkovom konaní nebolo preukázané, že sa dopustil priestupku tak, ako mu bolo kladené za vinu. Trval na tom, že predbiehal len jedno motorové vozidlo, a to autobus a nie motorové vozidlá, ako je to uvedené v Správe o výsledku objasňovania priestupku, pričom to bolo na mieste o ktorom vedel, že je tam možnosť predchádzať, nakoľko za S. G. je dolinka, kde je prerušovaná čiara a tam autobus predbehol. Na danom mieste nebolo vodorovné dopravné značenie - pozdĺžna súvislá čiara ani zvislé dopravné značenie - zákaz predchádzania. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že príslušníci Policajného zboru by ho bezdôvodne nezastavili, nekontrolovali a následne nevypísali príslušnú správu, pokiaľ by neboli jednoznačne presvedčení, že porušil pravidlá cestnej premávky tak, ako mu je to kladené za vinu, nakoľko v zmysle § 32 ods. Správneho poriadku spoľahlivé zistenie stavu veci predpokladá postup, keď si správny orgán obstará také podklady pre rozhodnutie, ktoré mu umožnia presne a úplne zistiť skutočný stav veci. O dôkaznej núdzi priestupkového orgánu svedčí aj to, že prvostupňový priestupkový orgán uložil najprv žalobcovi pokutu vo výške 200 Eur, avšak po zrušení rozhodnutia odvolacím orgánom bez toho, aby došlo k zmene skutkového stavu a ďalšiemu dokazovaniu „znížil“ túto pokutu z 200 Eur na 80 Eur.

Poukázal, že žalovaný v prvom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 29.10.2012 uložil prvostupňovému orgánu zistiť, či na danom mieste nebolo vodorovné dopravné značenie - pozdĺžna súvislá čiara ani zvislé dopravné značenie - zákaz predchádzania. Prvostupňový orgán, ktorý je viazaný pokynom a právnym názorom žalovaného ako odvolacieho orgánu túto skutočnosť neskúmal, nezisťoval, ani sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalovaný opomenul, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s jeho vlastným pokynom a právnym názorom. Ďalej žalobca argumentoval, že každý priestupok musí byť riadne zadokumentovaný technickými prostriedkami, pričom tento jeho údajný priestupok nebol nijakým spôsobom zadokumentovaný, ani fotografiou ani kamerovým záznamom. Opieral sa len o výpoveď a záznam dvoch policajtov, ktorí boli na mieste bez toho, aby vypočuli vodiča autobusu, ktorý bol predchádzaný k okolnosti, kde on začal predchádzať. Keďže policajti stáli na kopčeku pri obci D. a prerušovaná čiara začína v doline, pričom on bol po celý čas za autobusom, ktorý svojou výškou zakrýval výhľad na jeho motorové vozidlo, nemohli policajti presne vidieť odkiaľ začal predchádzať autobus, teda že to bolo už na prerušovanej čiare. Poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej nemožno rozhodnutie založiť a odôvodniť len na výpovedi policajtov, nakoľko aj títo napriek tomu, že

sú viazaní , zákonmi a prísahou, sú tiež ľuďmi, ktorí sú omylní, a to tak v civile, ako aj pri výkone povolania. O to viac pri tak subjektívnom posudzovaní ako je moment začiatku predchádzania alebo zastavenie na značke STOP. Vzhľadom na to, že neporušil všeobecne záväzný právny predpis, nakoľko nepredchádzal autobus cez pozdĺžnu súvislú čiaru, teda chýba tu konanie ako objektívna stránka skutkovej podstaty priestupku, neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku preto žiadal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.07.2013 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.

Krajský súd podľa (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým uznal žalobcu podľa zákona o priestupkoch vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, lebo porušil povinnosť ustanovenú v o cestnej premávke tým, nakoľko neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky V 1a - pozdĺžna súvislá čiara. Týmto konaním porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa zákona o cestnej premávke, pretože dňa 27.06.2012 o 15.00 hod. na ceste I/18 medzi obcou S. G. a obcou D. ako vodič motorového vozidla zn. Hyundai Tuscon, ev.č.: PO309DB nerešpektoval pravidlá cestnej premávky a pokyn vyplývajúci z dopravného značenia. Za tento priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 80 Eur. Zároveň bol zaviazaný uhradiť trovy konania v sume 16 Eur.

Vychádzajúc z obsahu žaloby súd skúmal, či bol dostatočne zistený skutkový stav, keďže žalobca namietal, že sa žiadneho priestupku nedopustil a tiež, či rozhodnutie bolo správnym orgánom aj náležite odôvodnené.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.

Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 2 písm. e/ zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. k/ možno uložiť pokutu do 100 Eur.

Podľa zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní - (ďalej len Správny poriadok).

Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či

a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,

b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,

c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave

páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,

d/ uloží ochranné opatrenie,

e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 76 ods. l písm. c/ zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bolo povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutkový stav. Úplnosť zistenia znamená, že boli vykonané všetky šetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome.

Žalobca sa mal dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že predbiehal iné motorové vozidlo na mieste, kde je to zakázané vodorovnou dopravnou značkou V 1a. V žalobe, ale už aj v priebehu správneho konania namietal, že takéhoto konania sa nedopustil. Súd skúmal, či táto rozhodujúca skutočnosť bola náležite zistená a žalobcovi správnym orgánom aj preukázaná, keďže bolo povinnosťou správneho orgánu preukázať, že skutok sa stal a že je priestupkom, a tiež že ho spáchal obvinený z priestupku - žalobca.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nepostačuje vyjadrenia a tvrdenia obvineného (žalobcu) spochybniť, ale spáchanie skutku je správny orgán povinný obvinenému preukázať, v opačnom prípade musí konanie o priestupku zastaviť (§ 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch).

Z listinných dôkazov v administratívnom spise žalovaného vyplýva, že proti sebe stoja dve odporujúce tvrdenia, tvrdenie správneho orgánu vychádzajúce z vyjadrení príslušníkov Policajného zboru, že skutok sa stal, a že ho spáchal žalobca a naopak tvrdenie žalobcu, že skutok tak, ako to uviedli správne orgány sa nestal. Iba skutočnosť, že objasňujúci orgán je viazaný služobnou prísahou k dodržiavaniu právneho poriadku nepostačuje k záveru, že objasňovanie priestupku bolo vykonané podľa § 58 až § 60 zákona o priestupkoch.

Podľa názoru súdu v konaní nebolo dostatočne preukázané, že žalobca porušil povinnosť uloženú v § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej premávke tak, ako to konštatoval prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí. Spáchanie priestupku nie je zadokumentované fotografiou alebo kamerovým systémom priamo v čase spáchania údajného priestupku. Fotodokumentácia bola vykonaná až dňa 06.07.2012. K údajnému spáchaniu priestupku bol vykonaný iba náčrtok príslušníkom OO PZ v Spišskom Podhradí dňa 27.06.2012. S týmto náčrtkom žalobca už na skoršom ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 05.09.2012 nesúhlasil. Trval na tom, že predchádzal iba jeden autobus, nie viacero motorových vozidiel. Názor žalovaného, že fotodokumentácia názorne preukazuje miesto, kde došlo k predmetnému dopravnému priestupku a že policajti hliadky OO PZ v Spišskom Podhradí mohli jasne a zreteľne zo svojho stanoviska vidieť spáchanie priestupku obvineným X. K. bez toho, aby mali akýmkoľvek spôsobom znemožnený výhľad, je pre súd neakceptovateľný, pretože z predmetného náčrtku k priestupku vôbec nie je zrejmé, z akého miesta policajti videli spáchanie priestupku žalobcom.

Krajský súd sa preto stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, lebo správny orgán vydal preskúmavané rozhodnutie len na základe tvrdení príslušníkov Policajného zboru, ktoré považoval za hodnoverné tvrdiac, že títo nemali žiaden pomer k veci aj ... „Napriek tomu, že záznamy príslušníkov sú rovnocennými dôkazmi s výpoveďou žalobkyne“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.06.2013).

Správne orgány rozhodli predčasne, na základe neúplného a nepresne zisteného skutkového stavu. Svoje rozhodnutia náležité neodôvodnili. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa , zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutkový stav tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku, pritom nie je viazaný len návrhmi žalobcu. Správny orgán musí preukázať, že priestupku sa žalobca dopustil a tieto svoje tvrdenia musí v rozhodnutí aj odôvodniť. V opačnom prípade musí konanie zastaviť.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu ( ).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 205, Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa druhá veta, vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) za tieto právne úkony:

prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04.04.2013 ........................................................ 60,07 Eur

podanie žaloby dňa 05.04.2013 ................................................................................. 60,07 Eur

účasť na pojednávaní dňa 28.08.2014........................................................................ 61,84 Eur

2x režijný paušál á 7,81 Eur, spolu ............................................................................15,62 Eur

l x režijný paušál á 8,04 Eur, spolu ......................................................................... .... 8,04 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia .............................................................................. 205,64 Eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.