Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-147-2014.pdf
PDF · 61.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/147/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. augusta 2014, v trestnej veci odsúdeného T. B., v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú si podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave sp.zn. 3PP/65/2014 zo dňa 26.05.2014, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného T. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného T. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v súčasnosti v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozsudku Okresného súdu v Komárne zo dňa 03.05.2012 sp.zn. 2T/158/2009, a to vo výmere 3 (troch) rokov nepodmienečne. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmajúc žiadosť odsúdeného T. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dospel k záveru, že u neho je splnená formálna podmienka pre takýto postup, avšak nie je splnená materiálna podmienka, a to v tej podobe, že by bolo možné od odsúdeného očakávať, že na slobode povedie riadny život. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vyložil, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na odsúdeného je možné len počas výkonu trestu odňatia slobody, pričom v danom prípade podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Bolo prihliadnuté na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti, ako aj na skutočnosť, že odsúdený má sklony k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, pretože bol spolu 5-krát odsúdený. Páchanie trestnej činnosti teda nie je len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane sa dopúšťa trestnej činnosti. Okrem toho okresný súd poukázal na skutočnosť, že jeho správanie počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni. Odsúdený teda ani svojim správaním nepreukázal polepšenie, ktoré by odôvodňovalo jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Z týchto skutočností potom okresnému súdu vyplynuli objektívne vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Proti tomuto uzneseniu si zahlásil sťažnosť odsúdený, ktorej písomné odôvodnenie do času konania neverejného zasadnutia nadriadenému súdu doručené nebolo. Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádza a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že súd I. stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď jednak zistil všetky skutočnosti potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie a keď jednak dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie
je splnená materiálna podmienka pre kladné rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia rozviedol všetky základné právne úvahy, na základe ktorých rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Všetky právne úvahy uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia si krajský súd osvojuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Považuje taktiež za potrebné zdôrazniť, že predchádzajúci spôsob života odsúdeného charakterizovaný tým, že bol opakovane súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť, nedáva zábezpeku, že tento na slobode bude viesť riadny život. Takýto spôsob života mal odsúdený možnosť viesť, keď už bol na slobode, avšak takýto spôsob života neviedol, a preto nie sú k dispozícii žiadne racionálne dôvody pre to, aby sa súd mohol domnievať, že odsúdený po podmienečnom prepustení na slobodu bude viesť riadny život. K takémuto záveru nie je daný žiadny podklad. Z týchto dôvodov potom krajský súd sťažnosť odsúdeného T. B. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.