Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-62C/60/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X. B. D. XXX/X, E. F., zastúpenej advokátom: JUDr. Jozef Pojdák, ul. Sv. Cyrila a Metoda č. 842/12, Nová Dedinka, proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. D. X, H., zastúpená spoločnosťou: LMH Legal, s.r.o. so sídlom Moyzesova č. 314/39, Modra, IČO: 55 137 652, 2/ UNIQA pojišťovna, a.s. so sídlom I. D. XXX/XXX, G., H. X, D. J., IČO: 492 40 480, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Krasovského č. 3986/15, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, zastúpená spoločnosťou: PRK Partners s. r. o. so sídlom Suché Mýto č. 1, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 978 643, o náhradu škody v sume 7 526,83 €, takto

rozhodol:

27

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

25

1. Žalobou, doručenou vtedajšiemu Okresnému súdu Bratislava III ako vecne a miestne príslušnému súdu dňa 29.09.2022, žalobkyňa sa domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia istiny v sume 7 526,83 € titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom žalovanej 1/ a svoj návrh odôvodnila vecne tým, že dňa 26.01.2019 v obci E. F. došlo k zrážke vozidla žalobkyne s protiidúcim vozidlom, ktoré viedla žalovaná 1/, ktorá podľa policajného záznamu z dopravnej nehody bola označená ako vinníčka, pričom žalobkyňa utrpela zranenie ľavej ruky, čo si vyžiadalo operačné spojenie úlomkov vretennej kosti titánovými implantátmi, t. j. žalobkyňa utrpela poškodenie na zdraví aj majetkovú škodu s tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III vydanom pod sp. zn. dňa 07.07.2020 bola žalovaná 1/ uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti

a žalobkyni bola priznaná náhrady škody titulom bolestného v sume 2 633,80 € a so zvyškom nároku bola odkázaná na civilné konanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyni v priamej príčinnej súvislosti s nedbanlivostným konaním žalovanej 1/ vznikla škoda pozostávajúca jednak z ušlého zisku v sume 3 000,- € za obdobie jej pracovnej neschopnosti, keďže podľa záznamov v živnostenskom registri žalobkyňa vykonávala v predmetnom období činnosť živnostníka – prevádzkovala pizzeriu, ktorá v čase jej práceneschopnosti bola zatvorená, zdôrazňujúc, že práve žalovanou 1/ spôsobená dopravná nehoda sa podpísala priamo pod zatvorenie prevádzky a ukončenie podnikania žalobkyne, nakoľko nebola schopná so svojím zranením v tejto činnosti pokračovať, ďalej škoda pozostávala z opravy vozidla poškodenej v sume 10 182,43 €, náhrady za bolestné v sume 2 633,80 € ako aj náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1 013,- € - na základe posúdenia ošetrujúceho lekára na 50 bodov, pričom v roku 2019 bola na určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 20,26 € a napokon z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky – trovy právneho zastupovania v trestnom konaní v sume 568,99 € (1 x právny úkon á 75,38 € + 1 x právny úkon á 81,69 € + 1 x právny úkon á 83,62 € + 2 x právny úkon á 89,49 € + 1 x RP á 9,80 € + 1 x RP á 10,62 € + 1 x RP á 10,87 € + 2 x RP á 11,63 € + 20 % DPH). Žalobkyňa konštatovala, že časť požadovaného nároku na náhradu škody žalovaný 2/ ako pasívne legitimovaný subjekt v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla už žalobkyni vyplatil a to dňa 21.03.2019 v sume 5 764,- € titulom náhrady nákladov na opravu vozidla, dňa 22.08.2022 v sume 811,- € titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, dňa 24.08.2022 v sume 662,59 € titulom ušlého zisku a dňa 22.08.2022 v sume 2 634,- € titulom náhrady za bolesť, preto predmetom konania zostal nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 202,- €, náhrada za opravu vozidla v sume 4 418,43 €, ušlý zisk za obdobie PN v sume 2 337,41 € a náklady spojené s uplatnením pohľadávky – trovy právneho zastúpenia v sume 568,99 €, t. j. nárok na náhradu škody činil spolu 7 526,83 €. Žalobkyňa podporila svoje skutkové tvrdenia dôkazne výpisom zo živnostenského registra Okresného úradu Senec, číslo živnostenského registra: 140-20522, Uplatnením nároku na náhradu škody na Okresnom riaditeľstve PZ v Senci zo dňa 25.05.2020, trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III č. k. – 141 zo dňa 07.07.2020, lekárskymi správami ortopedickej ambulancie Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 01.02.2019, 14.02.2019, 21.03.2019 a dňa 18.11.2021, nedatovaným lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, kalkuláciou opravy vozidla číslo: 4800071519, čestným vyhlásením žalobkyne o oslobodení od platenia odvodov do sociálnej poisťovne zo dňa 28.04.2022, potvrdením sociálnej poisťovne o samostatnej zárobkovej činnosti žalobkyne zo dňa 09.05.2022, prehľadom Všeobecnej zdravotnej poisťovne o platbách žalobkyne zo dňa 09.05.2022, daňovými priznaniami žalobkyne za roky 2016 – 2019, pokusom o zmier zo dňa 28.03.2022 a oznámeniami žalovaného 2/ o výške poistného plnenia zo dňa 22.08.2022 a dňa 24.08.2022.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná 1/ podala včas odpor z dôvodu nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie, neunesenia základného dôkazného bremena k žalobkyňou uplatňovaným nárokom, neodôvodnenosti jednotlivých žalobných nárokov, a preto žiadala konanie voči nej zastaviť, žalobu zamietnuť a obom žalovaným priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Námietku pasívnej vecnej legitimácie odôvodnila tým, že z ustanovenia jasne vyplýva, kto je nositeľom subjektívnej povinnosti, preto žalobkyňa sa nedôvodne domáha úhrady nároku súbežne aj od poistenca (žalovanej 1/) a aj od poisťovateľa (žalovaného 2/), pričom z podstaty veci jasne vyplýva, že ide o uplatnenie zvyšku nárokov plnení v rámci poistenia zodpovednosti za náhradu škody podľa osobitného predpisu a teda po právnej stránke nejde o žiadnu všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa , preto vzhľadom na správnu právnu kvalifikáciu žalobného nároku podľa žalovaná 1/ sa nepovažovala za nositeľku žiadnej subjektívnej povinnosti. V súvislosti s namietaným unesením dôkazného bremena zdôraznila, že množstvo zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov je doslova zmätočného charakteru a tieto žalobný nárok dokonca spochybňujú, zastávajúc názor, že Okresný súd Bratislava III trestným rozkazom priznal žalobkyni (poškodenej) len časť uplatneného nároku na náhradu škody – bolestné – pretože tento nárok na rozdiel od ostatných bol riadne preukázaný znaleckým posudkom č. 54/19. Vzhľadom na to, že podľa listinného dôkazu – Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 25.05.2020 si žalobkyňa uplatnila v adhéznom konaní spočiatku len nárok na ušlý zisk, náklady na opravu vozidla a bolestné, žalovaná 1 z opatrnosti vzniesla k nárokom na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky námietku premlčania z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej lehoty podľa . Uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku žalovaná 1/ poprela čo do právneho dôvodu i výšky,

keďže tento bez akéhokoľvek konkrétnejšieho vyčíslenia mal vzniknúť v sume 3 000,- € a iba samotná skutočnosť, že žalobkyňa bola od 26.01.2019 do 24.03.2019 PN, nezakladá dôvodnosť tvrdenia o vzniku nároku v tejto výške, pričom uvedený nárok vôbec nevyplýva z daňových priznaní za roky 2016 až 2019, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. V kontexte prevádzkovania pizzerie namietla, že žalobkyňa neuviedla, v čom sa jej zranenie negatívne prejavilo v neschopnosti prevádzku ďalej viesť priamo ňou a prečo nebolo možné zabezpečiť prevádzku prostredníctvom iných osôb a podobne. K nákladom na opravu vozidla žalovaná 1 spochybnila dôkaz vo forme akejsi kalkulácie z webovej stránky, kde nie je jasné, kto a akým spôsobom ju vôbec skoncipoval, zdôrazňujúc, že tento dôkaz nemajúci žiadnu právnu váhu žalobkyňa dokonca účelovo označila v žalobe ako faktúru za opravu vozidla, hoci túto nikdy žalovaným, OČTK ani trestnému súdu nepredložila a nepredložila ani žiadne potvrdenie – doklad o platbe preukazujúci presnú sumu opravy jej motorového vozidla. Nad rámec uvedeného žalovaná 1 predložila Oznámenie o výške poistného plnenia zo dňa 19.03.2022, kde žalovaný 2 na účely poistnej udalosti uhradil žalobkyni sumu 5 764,- €, a trhová hodnota vozidla bola ustálená na 9 064,- € s DPH, preto žalobkyňa si uplatňuje domnelý nárok na opravu vo väčšej výške, ako bola skutočná hodnota celého vozidla. Popierajúc právny dôvod a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalovaná 1/ poukázala na nič nepreukazujúce lekárske správy z roku 2019 a 2021 a namietol tlačivo – vzor lekárskeho posudku, pokiaľ ide o jeho čitateľnosť, absenciu dátumu jeho vyhotovenia, osobu lekára – ortopéda B. B. K., ktorý nie je posudkovým lekárom alebo znalcom a tiež bodové ohodnotenie diagnózy žalobkyne na 50 bodov, nakoľko samotnou žalobkyňou predložené Oznámenie o výške poistného plnenia zo dňa 22.08.2022, na základe ktorého žalovaný 1/ (správne má byť „žalovaný 2/“) uhradil žalobkyni tento nárok v sume 811,- €, obsahuje odôvodnený záver, v ktorom poisťovňa poukazuje na nesprávne bodové ohodnotenie MUDr. Krajčoviča, keď správne mal byť bodový rozsah len 40 bodov podľa položky č. 338a, pretože došlo k poraneniu ľavého predlaktia podľa (nesprávne ohodnotenie na 50 bodov podľa položky 338 sa vzťahuje na pravé predlaktie). Napokon žalovaná 1/ poprela aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, nakoľko vychádzajúc z ustanovením jasne normovaných situácií, kedy môže nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením vzniknúť, zdôraznila, že žalobkyňa ani len netvrdí, ktorá z troch zákonných skutočností zakladajúca dôvodnosť tohto nároku mala vôbec nastať, o dôkaznom bremene preto ani nehovoriac a tiež namietla účelnosť a nevyhnutnosť výdavkov na právne zastúpenie žalobkyne v trestnom konaní, keďže zákon v danej veci povinné zastúpenie nevyžadoval. Zároveň namietla špecifikáciu úkonov právnej služby podľa vyhlášky , nepreukázanie skutočnosti, že splnomocnený advokát žalobkyne právne úkony aj reálne vykonal a najmä nedoloženie žiadneho vyúčtovania, faktúry + dokladu o úhrade, čím by žalobkyňa preukázala, že jej tieto náklady skutočne vznikli.

3. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III č. k. - 67 zo dňa 28.10.2022 podal včas odpor i žalovaný 2/, v ktorom žiadal žalobu z dôvodu premlčania a neodôvodnenosti uplatnených nárokov zamietnuť. Námietku premlčania žalovaný 2/ odôvodnil tým, že škodová udalosť sa stala dňa 26.01.2019, odkedy začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba, avšak žalobkyňa si uplatnila ňou tvrdené práva na súde až dňa 29.09.2022, t. j. po uplynutí všeobecnej premlčacej doby, preto nie je potrebné skúmať uplynutie subjektívnej (kratšej) premlčacej doby. Spochybnil tiež existenciu solidárneho záväzku medzi ním a žalovanou 1/, nakoľko pri každom z nich vzniká nárok pre škodu z rozdielneho titulu, keď zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody je zodpovednosť za škodu a zdrojom záväzku poisťovateľa plniť z povinného zmluvného poistenia je poistná zmluva, preto súd nemôže zaviazať škodcu a jeho poisťovateľa na spoločné a nerozdielne (solidárne) splnenie záväzku. Odhliadnuc od vznesenej námietky premlčania žalovaný 2/ mal za to, že uplatnené nároky nie sú dôvodné, pretože žalobkyni bolo poskytnuté plnenie v správnej výške. K nároku na náhradu ušlého zisku poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa bližšie nevysvetľuje, akým spôsobom dospela k ušlému zisku v sume 3 000,- €, nepreukázala, na základe straty ktorých konkrétnych príležitostí odvodzuje svoju stratu na zisku ani nepreukázala, že pri pravidelnom behu vecí (podnikateľskej činnosti) by mohla za obdobie práceneschopnosti očakávať zisk v sume 3 000,- € a tak žalobkyňa nepreukázala vznik ani prípadnú výšku nároku na náhradu ušlého zisku. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody spôsobenej poškodením vozidla, žalovaný 2/ uviedol, že listom zo dňa 08.03.2019 informoval žalobkyňu, že ide o totálnu škodu na vozidle, kedy oprava vozidla už nie je ekonomická, t. j. náklady na opravu vozidla prevyšovali hodnotu vozidla v čase jeho poškodenia a trhová hodnota vozidla v čase škodovej udalosti predstavovala sumu 9 064,- €, pričom od tejto sumy žalovaný 2/ odčítal hodnotu použiteľných zvyškov v sume 3 366,- €, keďže žalobkyňa mala ponuku z burzy vrakov na kúpu poškodeného vozidla za takúto sumu a zo strany žalobkyne stačilo túto ponuku prijať, preto žalovaný 2/ poskytol žalobkyni poistné plnenie v sume

5 764,- €. Namietol aj preukázanie skutočnosti, že vozidlo by bolo skutočne opravené a koľko za jeho opravu žalobkyňa zaplatila; zároveň žalovanému 2/ nebolo zrejmé, na základe čoho žalobkyňa dospela k záveru, že náklady za opravu vozidla predstavujú sumu 10 182,43 € s tým, že kalkuláciu ceny opravy vozidla zamieňa s faktúrou, ktorá však žalovanému 2/ doručená nebola, pričom bez ohľadu na uvedené žalobkyni nie je možné priznať náhradu škody vo väčšom rozsahu, ktorý by presahoval hodnotu vozidla v čase škodovej udalosti. V súvislosti s nárokom na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný 2/ uviedol, že vo vzájomnej korešpondencii vysvetlil žalobkyni nemožnosť priznať náhradu vo výške 50 bodov, ale len vo výške 40 bodov, nakoľko zákon o náhradách pri určovaní výšky bodového hodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rozlišuje, či ide o zranenie pravej alebo ľavej hornej končatiny, pričom zo znaleckého posudku č. 54/2019 vypracovaného znalcom MUDr. Jozefom Lohnertom Csc. vyplýva, že žalobkyňa je praváčka, preto žalovaný 2/ predpokladá, že zo strany posudzujúceho lekára B. K. došlo k zrejmej chybe v písaní, resp. inej zrejmej nesprávnosti, keď hodnotil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na ľavej ruke, ale použil bodovú sadzbu pre pravú ruku. Namietajúc nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, žalovanému 2/ tiež nebolo zrejmé, v akom trestnom konaní mali tieto trovy vzniknúť, či ide o súdom priznanú náhradu trov konania a z čoho uplatnený nárok pozostáva. Odhliadnuc od tejto nezrozumiteľnosti žalovaný 2/ zastával názor, že náhrada trov trestného konania nie je krytá zákonom o PZP, preto ohľadom tohto nároku žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaný s tým, že žalobkyňa netvrdí ani nepreukazuje, že by žalovaný 2/ porušil ustanovenie § 11 ods. 6 zákona o PZP, preto nie je možné sa o tomto nároku baviť, nehovoriac o preukázaní skutočnosti, že by malo ísť o účelne vynaložené náklady, dávajúc pritom do pozornosti fakt, že okresný súd nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov v rámci trestného konania.

4. K odporu žalovaných sa písomne (v replike) vyjadrila žalobkyňa tak, že pokiaľ ide o žalovanou 1/ namietanú pasívnu legitimáciu, poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.10.2020, v ktorom sa hovorí, že poškodená žalobkyňa mala možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu alebo iba poistiteľa, či poisteného škodcu a poistiteľa súčasne, preto žalobkyňa vzhľadom na možnosť voľby sa rozhodla žalovať oba do úvahy pripadajúce subjekty. Nesúhlasila s tvrdením žalovaných, že by uplatnený nárok v súdnom konaní jednoznačne nešpecifikovala (nesplnila povinnosť tvrdenia) a doloženými listinami nepreukázala, dodávajúc, že posúdenie preukázania jednotlivých tvrdení žalobkyne bude v réžii konajúceho súdu. Ohľadom žalovanými vznesenej námietky premlčania nárokov žalobkyne táto iba vo všeobecnej rovine uviedla, že pri subjektívnej premlčacej dobe je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, teda nestačí iba predpoklad či možnosť dozvedieť sa o škode a o osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá, pričom začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť odlišný vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škode a jeho vedomosti o osobe škodcu. V súvislosti s uvedeným konštatovala, že svoj nárok na náhradu škody si uplatnila bezodkladne aj v trestnom konaní, no v danom čase ešte nebolo možné vyčísliť všetky položky, z ktorých nárok žalobkyne pozostával a práve z tohto dôvodu a najmä s ohľadom na potrebu právoplatného ukončenia trestného konania nemôže byť premlčaný skôr ako 24.03.2024. K žalovanými spochybnenému lekárskemu posudku, konštatovala, že bodové ohodnotenie zdravotného stavu nemusí vykonávať znalec znaleckým posudkom, ale bodové ohodnotenie je oprávnený vykonať ošetrujúci lekár, ktorý sa stará o zdravotný stav poškodenej ako pacientky a súčasne zastala názor, že žalovaní sa mylne domnievajú, že ošetrujúci lekár sa v lekárskom posudku pomýlil pri určovaní bodového ohodnotenia a došlo k zámene počtu bodov ľavej a pravej ruky, nakoľko lekár navýšil bodové ohodnotenie za poškodenie ľavej ruky o ďalších 10 bodov vzhľadom na znenie Napokon skonštatovala, že žiadna z procesných strán nie je odborne spôsobilá na to, aby vyhodnocovala správnosť a oprávnenosť vyjadrenia ošetrujúceho lekára k zdravotnému stavu žalobkyne. V súvislosti s nárokom na náhradu nákladov za opravu vozidla považovala za neadekvátne vyhodnotenie stavu poškodeného vozidla ako totálnu škodu a sumu všeobecnej hodnoty vozidla (9 064,- €) i hodnoty zvyškov vozidla, z ktorých žalovaný 2/ pri vyplácaní náhrady vychádzal, považovala za účelovo stanovené v snahe znížiť plnenie a ukrátiť tak poškodenú, majúc za to, že v čase nehody malo poškodené vozidlo hodnotu minimálne 12 000,- €, nakoľko sa jednalo o relatívne nové vozidlo a žalobkyni nebolo zrejmé, ako poisťovňa dospela k uvedenej výške údajnej trhovej hodnoty vozidla. K nároku na náhradu ušlého zisku za obdobie PN poukázala na to, že ešte v pokusoch o mimosúdne riešenie veci predložila a preukázala žalovanému 2/ všetky podstatné dokumenty pre vyhodnotenie tohto nároku, konštatujúc, že pracovala ako živnostník – viedla vlastnú pizzeriu a považovala za absurdné, aby preukazovala, na základe ktorých reálnych príležitostí odvodzuje svoju stratu na zisku ako aj polemizovanie o tom, čo bolo náplňou činnosti žalobkyne, v súvislosti s čím žalovaná 1/ chcela posudzovať vplyv zranenia žalobkyne na možnosť vykonávať danú prácu, ale napriek

tomu žalobkyňa uviedla, že svoj podnik si viedla viac menej vo vlastnej réžii s príležitostnou pomocou svojej rodiny, no sama žalobkyňa zastávala všetky funkcie vo svojej osobe a zranenie, ktoré utrpela, jej neumožňovalo vykonávať žiadnu z pozícií ako kuchár, čašník, rozvozca a podobne. Pre určenie výšky úšlého zisku vzhľadom na čas dopravnej nehody (začiatok roka 2019) považovala za smerodajné daňové priznanie z roku 2018, z ktorého vyplýva príjem žalobkyne v sume 18 956,79 € ročne, z čoho je možné vyvodiť, že za obdobie trvania PN pripadá žalobkyni ušlý zisk v sume 3 012,31 € (zaokrúhlene 3 000,- €). Ohľadom nároku na náhradu trov právneho zastúpenia poškodeného v trestnom konaní žalobkyňa mala za to, že účelnosť vynaloženia týchto nákladov je preukázaná v obsahu trestného a vyšetrovacieho spisu a logiku v nerozhodovaní trestného súdu o trovách poškodeného v rámci trestného konania vzhliadla v tom, že v danom prípade trestný súd nerozhodol o celom nároku na náhradu škody, ale odkázal poškodeného na civilné konanie. Poukázala na jednoznačnú príčinnú súvislosť nákladov spojených s uplatnením pohľadávky s dopravnou nehodou zavinenou žalovanou 1/ s tým, že v opačnom prípade by nebolo trestné konanie vedené a žalobkyňa by sa nemusela nechať na tieto účely právne zastúpiť a to bez ohľadu na neexistenciu povinnosti právneho zastúpenia, nakoľko nechať sa zastúpiť v konaní advokátom je garantované právo poškodeného, ktoré žalovaná 1/ ako vinník nehody je povinná rešpektovať. Žalobkyňa špecifikovala jednotlivé úkony právnej služby (5 úkonov) svojou povahou, dátumom poskytnutia právnej služby a sadzbou s tým, že jej je zrejmá potreba splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu trov právneho zastupovania v rámci trestného konania, preto citujúc ustanovenia v spojení s mala za to, že všetky svoje nároky si riadne uplatnila a preukázala, no k úhrade resp. skončeniu prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného 2/ poskytnúť poistné plnenie a oznámeniu poškodenému o výške poistného plnenia ani k poskytnutiu písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo k poskytnutiu písomného vysvetlenia k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, rozhodne nedošlo v lehote troch mesiacov od oznámenia škodovej udalosti, ale až po právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní, t. j. 3,5 roka po dopravnej nehode, okrem zaplatenia časti nároku na náhradu nákladov na opravu vozidla v sume 5 764,- €, ktorá bola uhradená dňa 21.03.2019.

5. Žalovaný 2/ sa v písomnej duplike zaoberal argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa nepremlčania jej nárokov z dôvodu neuplynutia subjektívnej premlčacej doby a konštatoval, že s výnimkou škody na zdraví, pri ktorej sa neuplatňuje objektívna premlčacia doba, nie je potrebné skúmať uplynutie subjektívnej (kratšej) premlčacej doby, keďže objektívna premlčacia doba plynúca od 26.01.2019 (vtedy sa stala škodová udalosť) uplynula po troch rokoch, a žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 29.09.2022, pričom vzhľadom na uplynutie objektívnej premlčacej doby je plynutie subjektívnej premlčacej doby irelevantné, nakoľko v upravuje, že „najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky...“ Žalovaný 2/ zdôraznil, že argumentácia žalobkyne o uplatnení (niektorých) nárokov v trestnom (adhéznom) konaní voči žalovanej 1/, v dôsledku čoho mala premlčacia doba spočívať, je vo vzťahu k žalovanému 2/ ako poistiteľovi nedôvodná, nakoľko dovolací súd v judikáte R 35/2020 uviedol, že „ustanovenie zákona o PZP v žiadnom prípade nemožno interpretovať tak, že napr. eventuálne spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa jedného subjektu predstavuje automaticky spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa druhého subjektu. Objektívne môže nastať situácia, keď si poškodený uplatnil nárok v trestnom konaní voči osobe, ktorá škodu spôsobila (škodcovi) a teda v takom prípade logicky dôjde k spočívaniu premlčacej doby len vo vzťahu k tejto osobe“. Vo vzťahu k otázke premlčania nároku na náhradu škody na zdraví vychádzajúc z ustanovenia zákona o náhradách a skutočnosti, že na žalobkyňou predloženom lekárskom posudku nie je uvedený dátum jeho vypracovania a zo žiadnej lekárskej správy nevyplýva moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, žalovaný 2/ mal za to, že k ustáleniu zdravotného stavu pre účely hodnotenia náhrady za SSU dochádza po uplynutí jedného roka odo dňa vzniku poškodenia zdravia, preto dátum 26.01.2020 (rok po dopravnej nehode) možno považovať za moment, kedy žalobkyňa nadobudla vedomosť o škode na zdraví. Poukazujúc na judikát R 16/2014, podľa ktorého „poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá ( ) v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti“, žalovaný 2/ mal za to, že uvedený judikát tak vyvracia, že pre určenie momentu, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, je potrebné čakať do skončenia trestného konania a v danom

prípade vzhľadom na charakter dopravnej nehody, keď žalovaná 1/ prešla do protismeru, žalobkyňa si mohla spraviť dostatočný úsudok o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, už v čase vzniku škodovej udalosti. Ak by však aj žalovaný 2/ akceptoval, že najneskorším dátumom, kedy žalobkyňa vedela, kto za škodu zodpovedá, je moment vypracovania podania zo dňa 25.05.2020, prostredníctvom ktorého si žalobkyňa uplatnila nároky na náhradu škody v rámci trestného konania a z ktorého viacerých pasáží vyplýva, že za subjekt zodpovedný za žalobkyni vzniknutú škodu sa považuje žalovaná 1/ (napríklad veta: „Konštatujem, že vinníčka nehody doposiaľ neprejavila záujem uhradiť vzniknutú škodu poškodenej“), tak by dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 25.05.2022, preto nároky žalobkyne voči žalovanému 2/ sú všetky premlčané. K nároku na náhradu ušlého zisku žalovaný 2/ rozporoval tvrdenie žalobkyne, že zranenie jej neumožňovalo pizzeriu ďalej prevádzkovať, majúc za to, že ďalej pokračovala vo svojej činnosti – ponúkania stravovacích služieb, čo preukazujú aj verejne dostupné informácie (inzeráty s ponukou práce – rozvoz pizze, pizzér, roznos letákov, propagačné posty na Facebooku), preto je potom otázne, či žalobkyňa sama vykonávala všetky pozície, čo je v praxi ťažko predstaviteľné. Žalovaný 2/ namietol, že žalobkyňa ani len netvrdí odkedy dokedy mala byť pizzeria údajne zatvorená ani nevysvetlila, prečo nezabezpečila fungovanie pizzerie v jej neprítomnosti, avšak aj za predpokladu, že pizzeria bola zatvorená zo zdravotných dôvodov, žalovaný 2/ namietol správnosť výpočtu výšky ušlého zisku, keď pracovná neschopnosť žalobkyne činila 53 dní a zároveň si nevedel vysvetliť, prečo žalobkyňa považovala pre určenie ušlého zisku za smerodajné daňové priznanie z roku 2018, keď žiadny podnikateľ nemá zaručené, že ďalší rok dosiahne minimálne rovnaký zisk ako v predchádzajúcom roku. Zásadný nedostatok výpočtu ušlého zisku však žalovaný 2/ vzhliadol v tom, že žalobkyňa nerozlišuje medzi tržbami a ziskom, keď mala vychádzať z čistého zisku a nie z hrubých tržieb, pretože v takom prípade pravdepodobný ušlý zisk žalobkyne za relevantné obdobie by bol v sume 640,64 € a žalovaný 2/ pritom už zaplatil žalobkyni náhradu za ušlý zisk v sume 662,59 €. K nároku na náhradu škody vzniknutej poškodením vozidla žalovaný 2/ predložil výpočet trhovej hodnoty vozidla v čase škodovej udalosti v sume 9 064,- € s tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu, že hodnota vozidla bola v sume 12 000,- €. Žalovaný 2/ napokon k uvedenému nároku podotkol, že ak si žalobkyňa nechala vozidlo opraviť (ako tvrdí, ale nepreukazuje), prečo potom nepredložila skutočnú faktúru za jeho opravu ako i doklad o úhrade sumy 10 182,43 € s tým, že ak žalobkyňa žiada náhradu škody vo výške zodpovedajúcej kalkulácii vyhotovenej v spoločnosti AutoLak MH, s.r.o., ktorá má ako predmet činnosti zapísanú „Údržbu motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla“ a „Opravu karosérií“, z čoho vyplýva, že táto spoločnosť by opravu vozidla ani nemohla realizovať, keďže pri oprave vozidla sa predpokladá zásah do motorickej časti vozidla (bol poškodený chladič motora), nepreukázala, že vozidlo bolo skutočne opravené a že za opravu aj skutočne zaplatila. V súvislosti s nárokom na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že úvaha žalobkyne o zákonnej možnosti posudzujúceho lekára primerane zvýšiť bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko ak by posudzujúci lekár mal naozaj v úmysle postupovať v zmysle § 10 ods. 4 zákona o náhradách a chcel by zvýšiť bodové ohodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, uvedené by bol povinný uviesť v lekárskom posudku, čo však neurobil, nakoľko stĺpec určený na prípadné zvýšenie bodového hodnotenia ako i stĺpec určený na zdôvodnenie hodnotenia zo strany lekára sú prázdne. K nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní žalovaný 2/ zdôraznil, že neporušil ustanovením § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona o PZP uloženú povinnosť; naopak nárok na náhradu za bolesť, s ktorým bola v trestnom konaní úspešná, jej bol po jeho uplatnení plne zaplatený a s ostatnými nárokmi v adhéznom konaní úspešná nebola, preto poukazujúc na účelnosť trov trestného konania, žalovaný 2/ konštatoval, že ak by žalobkyni boli vznikli účelné trovy v rámci adhézneho konania, trestný súd by jej ich zrejme podľa priznal, čo však neurobil.

6. Súd prejednal spor s nariadením pojednávania podľa ust. v znení účinnom od 01.07.2024 (ďalej len „“) s nariadením pojednávania, vykonal dokazovanie procesnými stranami produkovanými listinnými dôkazmi, spisom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. v rozsahu potrebnom pre právne posúdenie sporu, prednesom zástupcov strán, dôkazy zhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Senec, číslo živnostenského registra: 140-20522 zo dňa 28.03.2022, žalobkyňa pod obchodným menom A. B. – H. L. s miestom podnikania ul. X. B. D. XXX/X, E. F., IČO: 50 379 364, vykonávala podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania: poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu s dňom

vzniku oprávnenia: 19.07.2016 a dňom zániku oprávnenia: 18.05.2019, kedy bola zároveň zrušená prevádzkareň žalobkyne nachádzajúca sa na ulici X. B. D. XXXX/XX, E. F.. Žalobkyňa ako samostatne zárobková činná osoba platila poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie do 17.05.2019, ktorú skutočnosť potvrdila Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava listom zo dňa 09.05.2022.

8. Oznámením o registrácii škodovej udalosti zo dňa 06.03.2019 žalovaný 2/ informoval žalobkyňu, že prijal oznámenie o škode, ktorá vznikla na vozidle – A. a zároveň požiadal žalobkyňu o doručenie ním špecifikovaných dokladov potrebných k šetreniu škodovej udalosti. Následne dňa 08.03.2019 žalovaný 2/ oznámil žalobkyni, že s ohľadom na predpokladané náklady na opravu a rozsah poškodenia vozidla sa jedná o totálnu škodu s tým, že poistiteľ v rámci zlepšenia služieb poskytuje možnosť odpredaja zvyškov motorového vozidla v spolupráci so spoločnosťou Global Services TV, s. r. o., pričom hodnota zvyškov činí 3 366,- € s DPH a v prípade záujmu poskytol žalobkyni telefónne číslo s tým, že ponuka na odkúpenie vozidla je garantovaná do 28.03.2019 a kupujúci zabezpečí odvoz vozidla na vlastné náklady po zaplatení uvedenej kúpnej ceny. Na internetovej stránke cartv.eu zverejnilo 17 súkromných osôb záväzné ponuky kúpy zostatkovej hodnoty vozidla zn. Škoda Rapid patriaceho žalobkyni (poistnou udalosťou poškodené vozidlo), pričom najvyššia cenová ponuka zodpovedala sume 3 366,- € s DPH.

9. Oznámením o výške poistného plnenia zo dňa 19.03.2019 žalovaný 2/ upovedomil žalobkyňu o ukončení šetrenia poistnej udalosti číslo: 4800071519 (poškodený: žalobkyňa) s predmetom poškodenia: vozidlo – A. a o poskytnutí na základe predložených podkladov určeného poistného plnenia v sume 5 764,- €, vychádzajúc pri výpočte výšky škody z trhovej hodnoty vozidla v sume 9 064,- € s DPH a po odpočítaní ceny použiteľných zvyškov vozidla v sume 3 366,- € a nákladov na zaobstaranie vozidla v sume 66,- € dospel ku škode v sume 5 764,- €, ktorú žalobkyni priznal. Žalovaný 2/ predložil v konaní i výpočet trhovej ceny motorového vozidla žalobkyne k dátumu 26.01.2019 v sume 9 064,- €, ktorý výpočet obsahuje i kľúčové údaje vedúce k stanoveniu trhovej ceny vozidla a to rozsah najazdených kilometrov (60 558), objem válcov (1 197), dátum zaradenia automobilu do prevádzky (28.04.2016).

10. Podľa žalobkyňou v civilnom súdnom konaní predloženej kalkulácie opravy jej poškodeného osobného motorového vozidla zn. Škoda Rapid, EČV: A., vytvorenej dňa 27.03.2019 prostredníctvom webovej stránky GtEstimate Web spoločnosťou AUTOLAK MH s.r.o., celková hodnota opravy vozidla mala zodpovedať sume 10 182,43 € s DPH. Žalobkyňa na pojednávaní vysvetlila, že uvedený dokument – kalkulácia opravy vozidla znamená predbežnú správu technika o tom, čo treba na poškodenom vozidle opraviť.

11. Listom zo dňa 25.05.2020 žalobkyňa si prostredníctvom svojho advokáta s poukazom na ust. uplatnila na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Senci, Okresný dopravný inšpektorát, nárok na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej žalobkyňa ako poškodená bola práceneschopná od 26.01.2019 do 24.03.2019 a vznikla jej majetková škoda titulom ušlého zisku v sume 3 000,- € za obdobie pracovnej neschopnosti žalobkyne, kedy jej prevádzkareň pizzerie bola zatvorená a titulom nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v zmysle kalkulácie autoopravy v sume 10 182,43 €. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví – bolestné v sume 2 633,80 €, nakoľko v zmysle znaleckého posudku poškodenie zdravia bolo ohodnotené na 130 bodov a podľa právnych predpisov hodnota jedného bodu v roku 2019 je 20,26 € s tým, že žalobkyňa avizovala tiež uplatnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak ku dňu 25.05.2020 ošetrujúci lekár neurčil bodové ohodnotenie, preto táto položka bude uplatnená dodatočne – po vyjadrení lekára. Z obsahu súvisiaceho trestného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. vyplýva, že poškodená v priebehu trestného konania si nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ani nárok na náhradu trov trestného konania neuplatnila.

12. Okresný súd Bratislava III trestným rozkazom č. k. – 141 zo dňa 07.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.03.2022, uznal žalovanú 1/ za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví, keď dňa 26.01.2019 v čase o 15:00 hod. v obci Nová Dedinka viedla osobné motorové vozidlo zn. Nissan Micra, EČV: M. XXX N. v smere z centra obce smerom na obec Tomášov, pričom pri prejazde ľavotočivou zákrutou neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, dostala s vozidlom šmyk a prešla ním do protismernej časti vozovky, kde došlo k stretu s protiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Rapid, EČV: A., ktoré viedla poškodená žalobkyňa, a ktorá pri náraze utrpela tzv. Galeazziho zlomeninu ľavého predlaktia s posunom, ktorá si vyžiadala operačné spojenie úlomkov vretennej kosti titánovými implantátmi s dobou liečenia v trvaní 6 týždňov s následnou

rehabilitáciou v trvaní 6 týždňov. Trestný súd zaviazal obžalovanú (v tomto konaní žalovanú 1/) na náhradu škody voči poškodenej (v tomto konaní žalobkyne) v sume 2 633,80 € a so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodenú na civilný proces.

13. Proti uvedenému trestnému rozkazu v časti výroku o treste a náhrade škody žalovaná 1/ ako odsúdená podala dňa 29.07.2020 odpor, preto trestný súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie na termín 14.05.2021, ktoré však dňa 10.05.2021 z dôvodu opatrení prijatých v súvislosti so šírením choroby COVID-19 zrušil. Následne trestný súd vytýčil hlavné pojednávanie na termín 02.06.2021, o ktorom upovedomil poškodenú (žalobkyňu) dňa 18.05.2021 s tým, že na pojednávanie sa nemusí dostaviť, ale poškodená spolu so svojou substitučne splnomocnenou právnou zástupkyňou sa na pojednávanie dostavila, pričom sudca hlavné pojednávanie z dôvodu neprítomnosti obžalovanej (žalovanej 1/) odročil na termín 22.10.2021, ale na toto hlavné pojednávanie sa poškodená ani jej právny zástupca nedostavili. Pre neprítomnosť obžalovanej sudca odročil pojednávanie na termín 23.03.2022 a opätovne písomne upovedomil poškodenú, že na pojednávanie sa nemusí dostaviť, no napriek tomu poškodená spolu so svojou substitučne splnomocnenou právnou zástupkyňou sa na pojednávanie dostavila a trestný súd po vyvolaní veci procesným stranám oznámil, že v deň pojednávania (23.03.2022) obžalovaná vzala svoj odpor späť, preto uznesením vzal späťvzatie odporu na vedomie a trestné konanie tým skončilo. Po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu súd nerozhodoval o náhrade trov vynaložených poškodenou v trestnom konaní a ich vyčíslenie – uplatnenie v konkrétnej výške z trestného spisu nevyplýva.

14. Lekárske správy klinickej ortopedickej ambulancie Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 01.02.2019, 14.02.2019, 21.03.2019 a dňa 18.11.20221 verifikujú skutočnosť, že žalobkyňa utrpela zlomeninu diafýzy lakťovej a vretennej kosti ľavej hornej končatiny a dňa 27.01.2019 bola na uvedenej klinike operovaná. Zo znaleckého posudku č. 54/19 vyhotoveného dňa 25.02.2019 súdny znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia – špecializácia traumatológia profesorom MUDr. Jozefom Lohnertom CSc., ktorý stanovil odškodné za bolesť žalobkyne v sume 2 595,- €, taktiež explicitne vyplýva, že žalobkyňa bezprostredne po úraze dňa 26.01.2019 utrpela zlomeninu ľavého predlaktia a znalcovi pri konzultácii uviedla, že je praváčka a podnikala v reštauračných službách. Súdny znalec stanovil odškodnenie za bolesť úrazu žalobkyne (Galeazziho luxačná zlomenina predlaktia), ktorého liečenie ešte nebolo ukončené, ale zdravotný stav poškodenej je ustálený, na 130 bodov bez medicínskeho nároku na zvýšenie základnej sadzby.

15. Z nedatovaného lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vyhotovil ortopéd B. B. K., vyplýva, že žalobkyňa dňa 26.01.2019 utrpela škodu na zdraví pri autonehode v Novej Dedinke a jej pracovná neschopnosť trvala od 26.01.2019 do 24.03.2019, pričom menovaný lekár ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v dôsledku stanovenej diagnózy v zmysle § 10 zákona (položka 338 prílohy č. 1 k zákonu) na 50 bodov s tým, že kolónka formuláru lekárskeho posudku určená na zvýšenie bodového hodnotenia v zmysle § 10 ods. 4 zákona je prázdna – nevyplnená a lekársky posudok neobsahuje ani žiadne zdôvodnenie prípadného zvýšenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

16. Na v poradí druhom pojednávaní konanom dňa 11.07.2024, kedy súd meritórne spor rozhodol, žalobkyňa z vlastnej iniciatívy predložila lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 09.07.2024, v ktorom ortopéd B. B. K. ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v dôsledku stanovenej diagnózy v zmysle § 10 zákona (položka 338 prílohy č. 1 k zákonu) na 50 bodov s tým rozdielom oproti pôvodnému ním vyhotovenému lekárskemu posudku, že základné ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia stanovil na 40 bodov a s použitím § 10 ods. 4 zákona zvýšil bodové hodnotenie o 10 bodov z dôvodu zníženej pohyblivosti a zvýšenej bolestivosti.

17. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 vyplýva, že žalobkyňa v uvedenom roku dosiahla zo svojej živnosti príjmy v sume 18 956,79 € a po odpočítaní výdavkov zo živnosti v sume 12 206,08 € spolu s výdavkami na výskum a vývoj v sume 2 338,16 € vykazoval výsledok jej hospodárenia zisk v sume 4 412,55 €. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 vyplýva, že žalobkyňa v uvedenom roku dosiahla zo svojej živnosti príjmy v sume 5 884,40 € a po odpočítaní výdavkov v sume 3 594,48 € výsledok jej hospodárenia vykazoval zisk v sume 2 289,92 €

18. Pokusom o zmier zo dňa 28.03.2022 právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaných 1/, 2/ na úhradu zvyšku nároku žalobkyne na náhradu škody spôsobenej v dôsledku trestného činu vinníka dopravnej nehody v sume 11 065,23 € titulom ušlého zisku v sume 3 000,- €, nákladov na opravu vozidla v sume 4 418,43 € (časť náhrady nákladov na opravu vozidla v sume 5 764,- € už poisťovňa

- žalovaný 2/ dňa 21.03.2019 vyplatil), exekútorom vymáhateľného bolestného v sume 2 633,80 €, sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 1 013,- € a súčasne vyzval žalovaných aj na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky – trov právneho zastúpenia v sume 568,99 €.

19. Listom zo dňa 01.04.2022 žalovaný 2/ informoval žalobkyňu, resp. jej právneho zástupcu, že prijal jej oznámenie o vzniku škodovej udalosti a zároveň ju požiadal o doručenie právoplatného trestného rozkazu.

20. Na základe oznámení o výške poistného plnenia zo dňa 22.08.2022 žalovaný 2/ informoval právneho zástupcu žalobkyne, že ukončil šetrenie poistnej udalosti číslo: 4800071519 (poistený: žalovaná 1/) a na základe predložených podkladov stanovil poistné plnenie v sume 2 634,- € (pozn. súdu: ide o bolestné, ktoré nie je predmetom súdneho konania) a poistné plnenie v sume 811,- €, ktoré vypočítal na podklade posudku o sťažení spoločenského uplatnenia /40 bodov x 20,26 €/ s odôvodnením, že k hodnoteniu trvalých následkov poškodenej táto predložila posudok Sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU), ktorý vystavil B. B. K. a lekár hodnotil trvalé následky položkou č. 338 – obmedzená pronácia a supinácia predlaktia ľahkého stupňa v rozsahu 50 bodov, ale uvedený bodový rozsah sa v zmysle vzťahuje na pravé predlaktie, no pri nehode došlo k zlomenine ľavého predlaktia s posunom a obmedzenie ľavého predlaktia zákon hodnotí v rozsahu 40 bodov, preto žalovaný 2/ uhradil trvalé následky položkou č. 338a v rozsahu 40 bodov, t. j. v sume 811,- €.

21. Na základe oznámenia o výške poistného plnenia zo dňa 24.08.2022 žalovaný 2/ informoval právneho zástupcu žalobkyne o ukončení šetrenia škodovej udalosti číslo: 4800071519 (poškodený: žalobkyňa) a poskytnutí poistného plnenia na základe predložených podkladov v sume 662,59 € titulom ušlého zisku za obdobie trvania pracovnej neschopnosti žalobkyne od 26.01.2019 do 24.03.2019.

22. Pred podaním žaloby právny zástupca žalobkyne žiadosťou zo dňa 13.09.2022 požiadal žalovaného 2/ o prešetrenie vybavenia predmetnej poistnej udalosti a doplatenie poistného plnenia v súvislosti s jednotlivými nárokmi na náhradu škody, nakoľko ušlý zisk žalobkyne v sume 3 000,- € vyplýva z účtovných podkladov, pričom ide o zisk, ktorý by dosiahla počas trvania PN a o ktorý v dôsledku dopravnej nehody prišla, požadujúc pritom konkretizáciu spôsobu výpočtu a riadne odôvodnenie výšky ušlého zisku vyplateného v sume 662,59 €. Zotrvala tiež na doplatení náhrady nákladov na opravu vozidla v sume 4 418,43 € (z celkovej sumy 10 182,43 €), nakoľko vozidlo poškodenej bolo do momentu dopravnej nehody v bezchybnom stave a všetky riadne zdokladované opravy na vozidle boli dôsledkom poškodení spôsobených dopravnou nehodou, namietajúc, že k predmetnej položke žalobkyňa neobdržala žiaden sprievodný list, ktorý by obsahoval spôsob výpočtu vyplatenej sumy 5 764,- €. Nesúhlasila tiež so znížením bodového hodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 10 bodov, ktoré poisťovňa znížila neoprávnene, svojvoľne bez žiadneho opodstatnenia. K nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky v sume 568,99 € žalobkyňa uviedla, že nebola upovedomená o dôvodoch prípadného neuznania uplatneného nároku, preto nevie, či poisťovňa uvedený nárok uznáva alebo rozporuje.

23. Žalovaný 2/ dňa 27.09.2022 zaujal písomné stanovisko k žiadosti o prešetrenie vybavenia poistnej udalosti, v ktorom zotrval na tom, že k doplateniu nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 202,- € v zmysle svojho odôvodnenia nepristúpi a k nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní oznámil, že zo strany poisťovateľa nedošlo k nesplneniu povinností podľa § 4 ods. 2 písm. c) a § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, preto uvedené trovy v sume 568,99 € neuhradí.

24. Advokát JUDr. Jozef Pojdák ako dodávateľ dňa 21.03.2019 vystavil žalobkyni ako odberateľovi zálohovú faktúru č. 05019 v sume 300,- € za zastúpenie žalobkyne (poškodenej) v trestnom konaní (advokátska odmena) a podľa detailu transakcie žalobkyňa dňa 26.03.2019 zálohovú faktúru v plnej sume na účet svojho advokáta uhradila.

25. Zistený skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):

Podľa , v znení účinnom od 01.01.2019 (ďalej len „“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti.

Podľa , veta prvá , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch.

Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa , náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.08.2014 (ďalej len „“), náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa , pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( a 8).

Podľa veta prvá, , a , lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

Podľa , , a , lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy,

f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov. Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

Podľa veta prvá , bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.

Podľa položky 338, 338a prílohy č. 1 k , pri stanovenej diagnóze Obmedzená pronácia a supinácia predlaktia ľahkého stupňa je možné ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného maximálnou hodnotou 50 bodov pri poškodení pravej hornej končatiny a maximálnou hodnotou 40 bodov pri poškodení ľavej hornej končatiny.

Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2019 (ďalej len „“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa , , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2020 do 31.12.2020 (v čase uplatnenia nárokov na náhradu škody v trestnom konaní), poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2020 do 31.12.2020 (v čase trestným súdom priznaného nároku na bolestné) (ďalej len „“), ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca.

Podľa , o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa , rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník.

26. Zaoberajúc sa procesnými podmienkami (podmienkami, ktoré musia byť splnené pre vedenie konania) v nadväznosti na žalovanou 1/ vznesenú námietku nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v posudzovanom spore, súd uvádza, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť procesných strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten žalujúci alebo žalovaný subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

27. V konaní bolo nesporné, že majetková škoda a škoda na zdraví žalobkyne, ktorých peňažnú náhradu si v poisťovňou neuspokojenej časti v posudzovanom civilnom spore uplatnila, vznikla žalobkyni v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym zavineným (nedbanlivostným) konaním žalovanej 1/ ako vinníčky dňa 26.01.2019 spôsobenej dopravnej nehody, preto právoplatným trestným rozkazom pre trestný čin ublíženia na zdraví odsúdená žalovaná 1/ zodpovedá za škodu, ktorú žalobkyni ako účastníčke dopravnej nehody porušením právnej povinnosti (neprispôsobením rýchlosti jazdy stavu a povahe vozovky a následným prejdením do protismernej časti vozovky) pri prevádzke motorového vozidla zavinene spôsobila a to z titulu všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. v spojení s , z ktorého zodpovednostného vzťahu žalovanej 1/ plynie subjektívna povinnosť nahradiť žalobkyni spôsobenú škodu. Neobstojí preto námietka žalovanej 1/, že uplatnený nárok (nároky) na náhradu škody sa má právne kvalifikovať podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktoré ustanovenie deleguje inak škodcovi – poistenému vinníkovi dopravnej nehody

- náležiacu povinnosť náhrady škody na poisťovateľa, nakoľko uvedená právna norma rieši iba poistnou zmluvou založený zmluvný vzťah medzi poistencom (škodcom) a poisťovateľom (poisťovňou) a z neho plynúce právne účinky v prípade vzniku poistnej (škodovej) udalosti, avšak zodpovednostný vzťah medzi škodcom a poškodeným týmto poistným právnym vzťahom dotknutý nie je, preto žalobkyňa pri uplatňovaní prostriedkov procesného útoku správne poukázala na ňou špecifikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý k otázke pasívnej vecnej legitimácie v obdobných civilných sporoch vyvodil právny záver, že poškodený žalobca má možnosť voľby, či bude žalovať iba poisteného škodcu alebo výlučne len poistiteľa alebo oba subjekty súčasne. Navyše je nelogické, aby jediným nositeľom subjektívnej povinnosti voči poškodenej žalobkyni bol poisťovateľ škodcu a priamo zodpovedný subjekt za žalobkyni spôsobenú škodu by status pasívne vecne legitimovaného subjektu v súdnom konaní s predmetom náhrady ním spôsobenej škody nemal. Súd preto dospel k nepochybnému záveru, že žalovaná 1/ ako vinníčka dopravnej nehody v ktorej priamej príčinnej súvislosti žalobkyni vznikla škoda je pasívne vecne legitimovaným subjektom posudzovaného sporu.

28. Súd sa nestotožnil ani s namietanou pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného 2/ v súvislosti s nárokom žalobkyne na náhradu jej nákladov spojených s právnym zastúpením v trestnom konaní pri uplatňovaní jej nárokov na náhradu škody, nakoľko sa nezakladá na pravde, že náhrada trov trestného konania nie je krytá zákonom o povinnom zmluvnom poistení, pretože právo poškodeného voči poisťovateľovi na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody (majetkovej, ušlého zisku a škody na zdraví) vyplýva explicitne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o povinnom zmluvnom poistení, pričom zákon nerozlišuje medzi druhom súdneho (civilného, obchodného, správneho, trestného konania), v ktorom trovy vznikli, preto

ak žalobkyňa zastávala názor (hoc aj nesprávny), že žalovaný 2/ naplnil zákonnú hypotézu pre vznik jeho povinnosti nahradiť tieto s právnym zastúpením spojené náklady, dôvodne označila poisťovateľa ako žalovaný subjekt, ktorý je v spore pasívne vecne legitimovaným.

29. Vzhľadom na žalovanými uplatnenú námietku premlčania (žalovaná 1/ namietla premlčanie v trestnom konaní neuplatnených nárokov na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe a žalovaný 2/ namietol premlčanie všetkých uplatnených nárokov na náhradu škody v objektívnej trojročnej premlčacej dobe) súd posudzoval včasnosť žalobkyňou uplatnených jednotlivých nárokov na náhradu škody podľa vyššie citovaného ust. a zistil nasledovné skutočnosti:

30. Žalobkyňa sa dozvedela o škode na jej osobnom motorovom vozidle v požadovanej výške jej náhrady (10 182,43 €) dňa 27.03.2019, kedy spoločnosť AUTOLAK MH s.r.o. prostredníctvom elektronického užívateľského profilu vytvorila kalkuláciu opravy jej poškodeného vozidla - predbežnú technickú správu so špecifikáciou jednotlivých položiek opravy vozidla v odhadovanej sume 10 182,43 €, pričom o osobe škodcu vzhľadom na priebeh škodovej udalosti - dopravnej nehody, keď žalovaná 1/ prešla svojím vozidlom do protismernej časti vozovky, sa dozvedela žalobkyňa bezprostredne po vzniku dopravnej nehody dňa 26.01.2019, resp. najneskôr dňa 02.02.2019, nakoľko do zápisnice Okresného dopravného inšpektorátu Senec o výsluchu poškodenej (žalobkyne) ČVS: ORP-5/DI-SC-2019 zo dňa 28.03.2019, táto uviedla, že vinníčka dopravnej nehody (vodička vozidla zn. Nissan Micra, EČV: M.) ju navštívila približne týždeň po nehode s tým, že chcela žalobkyni nahradiť škodu, preto so zreteľom na viazanosť začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby k dvom momentom a to vedomosti poškodeného o škode, pričom musí ísť o škodu určiteľnú a uplatniteľnú v konkrétnej výške (hoc aj inej než vyplýva zo žalobného petitu) a vedomosti poškodeného o osobe škodcu, je zrejmé, že žalobkyňa mohla prvý raz vykonať (uplatniť na súde) svoje právo na náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle dňa 28.03.2019, kedy už mala vedomosť tak o osobe škodcu ako aj o škode a od uvedeného dátumu začala žalobkyni plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu majetkovej škody a táto jej márne uplynula dňa 27.03.2021, nakoľko žalobu doručila na súd až dňa 29.09.2022, t. j. oneskorene. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si dňa 25.05.2020 uplatnila nárok na náhradu škody na vozidle v trestnom konaní (do skončenia vyšetrovania) vedenom voči žalovanej 1/, premlčacia doba od 25.05.2020 do vydania trestného rozkazu (07.07.2020), t. j. po dobu 43 dní spočívala - neplynula a tak subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k žalovanej 1/ uplynula až dňa 09.05.2021, avšak s prihliadnutím na dátum podania žaloby uplynula žalobkyni taktiež márne. Spočívanie premlčacej doby súd neurčil až ku dňu nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu (k 23.03.2022), nakoľko odsúdenou (žalovanou 1/) včas podaný odpor proti trestnému rozkazu smeroval proti výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú 1/ k úhrade bolestného a náhrade škody voči Sociálnej poisťovni, keďže odsúdená namietala nedostatočné odôvodnenie priznanej náhrady škody, a teda odpor nemal vplyv na časť nároku žalobkyne (poškodenej), s ktorou bola odkázaná na civilný proces, preto nariadenie hlavného pojednávania a pokračovanie v trestnom konaní nemalo žiadny vplyv na zmenu výroku trestného rozkazu, ktorým súd odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody vzniknutej na motorovom vozidle na civilné súdne konanie.

31. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že v danom prípade nadobudla vedomosť o osobe škodcu (žalovanej 1) až na základe právoplatného trestného rozkazu a preto bolo potrebné vyčkať na právoplatné skončenie trestného konania (23.03.2022), odkedy najskôr mohla začať plynúť žalobkyni subjektívna premlčacia doba na uplatnenie škodových práv, nakoľko správny je právny argument žalovaného 2/ vychádzajúci z judikátu R 16/2014, v zmysle ktorého pre nadobudnutie vedomosti o osobe, ktorá zodpovedá za škodu, postačuje získanie takých informácií o skutkových okolnostiach, ktoré umožňujú vytvorenie si dostatočného úsudku o konkrétnej osobe zodpovednej za škodu a pritom poškodený nemusí mať istotu v identifikácii osoby škodcu na podklade súdneho rozhodnutia, ergo vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá nemusí byť objektivizovaná rozhodnutím súdu.

32. Pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej doby, súd uvádza, že táto trojročná doba začala žalobkyni podľa plynúť odo dňa, keď došlo k škodovej udalosti, t. j. 26.01.2019 a vo vzťahu k žalovanému 2/ uplynula márne dňa 26.01.2022, pričom aj pri zohľadnení spočívania premlčacej doby vo vzťahu k žalovanej 1/ z dôvodu uplatnenia nároku na náhradu nákladov na opravu vozidla v trestnom konaní nie je možné konštatovať včasnosť uplatnenia uvedeného nároku, keďže ani o 43 dní neskôr skončená premlčacia doba vo vzťahu k žalovanej 1/ nespadá do okamihu, kedy žalobkyňa svoj peňažný nárok na súde uplatnila.

33. V súvislosti s posudzovaním prípadného premlčania nároku na náhradu ušlého zisku v sume 2 337,41 €, platí obdobná skutková a právna argumentácia ako pri nároku na náhradu nákladov na opravu vozidla s tým, že o ušlom zisku v pôvodne požadovanej sume 3 000,- €, určenej na základe daňového priznania žalobkyne z roku 2018 sa žalobkyňa dozvedela po skončení jej pracovnej neschopnosti, t. j. dňa 25.03.2019, kedy o osobe škodcu už vedela, preto od 26.03.2019 jej začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie náhrady ušlého zisku a táto márne uplynula voči žalovanému 2/ dňa 25.03.2021 a s pripočítaním 43 dní spočívania premlčacej doby počas trestného konania táto uplynula voči žalovanej 1/ márne dňa 07.05.2021. Vychádzajúc z dátumu vzniku škodovej udalosti (26.01.2019) a berúc zreteľ na spočívanie premlčacej doby v období medzi uplatnením škodových nárokov v rámci trestného vyšetrovacieho konania a vydaním trestného rozkazu (25.05.2020 – 07.07.2020), je nutné uzavrieť, že žalobkyni uplynula márne vo vzťahu k obom žalovaným aj trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 26.01.2022, resp. dňa 10.03.2022. Zároveň súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobkyňa vecne ani právne žiadnym spôsobom nespochybnila žalovaným 2/ namietané premlčanie nárokov na náhradu škody v objektívnej premlčacej dobe.

34. Škodu na zdraví predstavujúci nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa premlčí v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa , keďže trojročná objektívna premlčacia doba sa pri škode na zdraví neuplatňuje. Ťažko určiteľným v danom prípade bol okamih, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode spočívajúcej v sťažení jej spoločenského uplatnenia z hľadiska jej možnosti uplatniť náhradu tejto škody vo vyčísliteľnej výške, nakoľko ňou spolu so žalobou predložený lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom ortopéd B. K. ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne na 50 bodov, nie je opatrený žiadnym dátumom jeho vyhotovenia. Dedukciu žalovaného 2/, že ak podľa vyššie citovaného ustanovenia je rozhodujúcim pre vydanie lekárskeho posudku na účely zhodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia moment, keď zdravotný stav možno považovať za ustálený a tento stav pri sťažení spoločenského uplatnenia nastane spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia, t. j. v danom prípade dňa 26.01.2020, kedy mala žalobkyňa aj nadobudnúť vedomosť o škode na zdraví, súd nepovažoval za správny, nakoľko z listu zo dňa 25.05.2020, ktorým si žalobkyňa uplatnila nároky na náhradu škody v rámci trestného konania, je zrejmé, že k dátumu uplatnenia týchto nárokov žalobkyňa ešte nedisponovala lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia, keďže ošetrujúci lekár sa k tomuto nároku zatiaľ nevyjadril a neurčil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, preto ak nevedela určiť rozsah jej spôsobenej škody na zdraví v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia, informovala orgány činné v trestnom konaní (vyšetrovací orgán) o tom, že uvedený nárok si uplatní po vyjadrení lekára. Do právoplatného skončenia trestného konania (23.03.2022), kedy odsúdená (žalovaná 1/) vzala svoj odpor podaný proti trestnému rozkazu späť, žalobkyňa si nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v trestnom konaní neuplatnila, a teda ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia vo forme lekárskeho posudku ešte stále pravdepodobne nedisponovala (i z dodatočne v konaní predloženého lekárskeho posudku zo dňa 09.07.2024 vyplýva poznámka, že ide o posudok vyhotovený ku dňu 09.03.2022), preto ak žalobu doručila na súd dňa 29.09.2022, učinila tak relatívne bezodkladne po tom, ako sa dozvedela o škode na podklade lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia a tento jej nárok premlčaný nie je, nakoľko pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby samotná bezprostredne po vzniku škodovej udalosti nadobudnutá vedomosť o osobe škodcu (začiatkom roka 2019) nepostačuje. Na základe takto zistených skutočností súd pri hodnotení procesnej obrany žalovaného 2/ uzavrel, že okamih nastolenia zákonnej fikcie ustálenia zdravotného stavu poškodeného automaticky nespôsobuje vydanie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, keďže ide o úkon závislý od subjektívnych okolností na strane spracovateľa posudku a teda vedomosť o tomto lekárskom posudku a z neho plynúceho hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nemusí poškodená nadobudnúť v momente, kedy sa jej zdravotný stav považuje za ustálený, ktorá situácia nastala aj v posudzovanom spore, preto argumentácia žalovaného 2/, že poškodená žalobkyňa nadobudla vedomosť o škode na zdraví už dňa 26.01.2020 nemôže obstáť.

35. Posudzujúc včasnosť nároku na náhradu nákladov spojených s právnym zastúpením v trestnom konaní pri uplatňovaní škodových nárokov, je potrebné najskôr uviesť, že na uvedený nárok sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba podľa , nakoľko náhrada nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky či už podľa alebo podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení nepredstavuje právo na náhradu škody (skutočnú škodu ani ušlý zisk), pri ktorej sa uplatňuje osobitná premlčacia doba.

36. Hoci žalobkyňa žiadala náhradu nákladov za päť úkonov právnej služby poskytnutých v trestnom konaní a to prevzatie a príprava právneho zastupovania dňa 21.03.2019 v sume 102,21 €, písomné podanie – vyčíslenie škody zo dňa 25.05.2020 v sume 110,76 €, účasť na pojednávaní dňa 02.06.2021 v sume 113,38 €, účasť na pojednávaní dňa 23.03.2022 v sume 121,32 € a pokus o zmier zo dňa 28.03.2022 v sume 121,32 €, t. j. celkom v sume 568,99 €, v posudzovanom spore však predložila iba zálohovú faktúru č. 05019 zo dňa 21.03.2019, ktorej splatnosť nastala v ten istý deň, na základe ktorej dňa 26.03.2019 uhradila svojmu advokátovi odmenu za jej zastupovanie v trestnom konaní v sume 300,- € a k zostávajúcej časti uplatneného nároku inú (ďalšiu) faktúru, od ktorej splatnosti by bolo možné určiť okamih, kedy žalobkyňa mohla vykonať svoje majetkové právo po prvý raz, nepredložila. Súd v tejto súvislosti dodáva, že v trestnom spise sa nenachádza žiadne podanie ani údaj preukazujúci skutočnosť, že poškodená si náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní uplatnila. Vzhľadom na dátum splatnosti zálohovej faktúry je nepochybné, že žalobkyňa mohla uplatniť svoje právo na náhradu nákladov spojených s právnym zastúpením v trestnom konaní v sume 300,- € najskôr dňa 22.03.2019 (deň nasledujúci po splatnosti zálohovej faktúry), odkedy začala žalobkyni plynúť trojročná premlčacia doba a táto vzhľadom na dátum doručenia žaloby na súd (29.09.2022) uplynula dňa 22.03.2022 márne a teda pohľadávka v časti týkajúcej sa paušálne určenej sumy 300,- € je premlčaná. Splatnosť zvyšnej časti peňažného nároku v sume 268,99 € žalobkyňa v konaní nedeklarovala ani nepreukázala žiadnym listinným dôkazom. Súd preto vychádzal i z dátumov uskutočnenia jednotlivých úkonov právnej služby a záväzok žalobkyne zaplatiť advokátovi za ním poskytnutú právnu službu odmenu stanovil vzhľadom na absentujúcu faktúru (faktúry) ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania konkrétneho úkonu právnej služby, preto za prevzatie a prípravu právneho zastupovania žalobkyňa bola povinná uhradiť čiastku 102,21 € dňa 22.03.2019 a od nasledujúceho dňa mohla uplatniť svoje právo na súde najneskôr dňa 23.03.2022, preto uplatnená náhrada v tejto časti je premlčaná, a pokiaľ ide o ostatné úkony právnej služby, za tieto vznikla žalobkyni povinnosť úhrady najskôr dňa 26.05.2020 a teda premlčacia doba na ich uplatnenie začala plynúť od 27.05.2020 a uplynula až dňa 27.05.2023, t. j. podľa dátumu uskutočnenia úkonov právnej služby v súvislosti so štyrmi úkonmi právnej služby zodpovedajúcimi celkovej sume 466,78 € nárok na náhradu nákladov spojených s právnym zastúpením premlčaný nie je, ale so zreteľom na preukázateľne (zálohovou faktúrou) premlčanú časť nároku v sume 300,- € je nutné na základe rozdielu medzi uvedenými sumami (466,78 € - 300,- €) uzavrieť, že žalobkyňa svoj nárok podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatnila na súde včas iba v časti sumy 166,78 €.

37. Vo vzťahu k vecnej opodstatnenosti nároku na doplatenie náhrady ušlého zisku v sume 2 337,41 €, súd uvádza, že je irelevantná polemika žalovaných o vplyve škodovou (poistnou) udalosťou spôsobeného zranenia žalobkyne na jej schopnosť prevádzkovať pizzeriu v čase jej dočasnej pracovnej neschopnosti, ako aj úvahy o zabezpečení fungovania prevádzky inými osobami či pochybnosti, že prevádzka pizzerie bola skutočne počas pracovnej neschopnosti žalobkyne zatvorená z jej zdravotných dôvodov, nakoľko žalovaný 2/ na základe oznámenia zo dňa 24.08.2022 poskytol žalobkyni poistné plnenie v sume 662,59 € titulom ušlého zisku za obdobie trvania jej pracovnej neschopnosti od 26.01.2019 do 24.03.2019, čím uznal právny dôvod vzniku nároku na ušlý zisk, keď šetrením poistnej udalosti usúdil, že žalobkyňa ako poškodená skutočne nemohla dosahovať zisk zo svojej živnostenskej činnosti práve z dôvodu svojej pracovnej neschopnosti, ktorá dočasná indispozícia žalobkyne trvala po dobu 58 dní (nie 53 dní ako uviedol žalovaný 2/), a preto jej náhradu ušlého zisku vo vyššie uvedenej sume za celé obdobie pracovnej neschopnosti priznal a vyplatil. Vzhľadom na uvedené súd nepochyboval o vzniku práva žalobkyne na náhradu ušlého zisku, ale pokiaľ ide o výšku tohto nároku, ktorý žalobkyňa vyčíslila v celkovej sume 3 000,- € (poisťovňou vyplatených 662,59 € + nárokovaná pohľadávka v sume 2 337,41 €), súd zhodne s názorom žalovaného 2/ zistil, že spôsob výpočtu ušlého zisku realizovaný na podklade daňového priznania k dani z príjmov žalobkyne za rok 2018 trpí podstatným nedostatkom, nakoľko žalobkyňa nerozlišovala medzi príjmami a ziskom, keď namiesto svojho výsledku hospodárenia za rok 2018 predstavujúceho zisk v sume 4 412,55,- € vychádzala pri výpočte ušlého zisku z výšky príjmov (18 956,79 €) neočistených o výdavky v celkovej sume 14 544,24 € (12 206,08 € + 2 338,16 €), preto ak by žalobkyňa do svojho vzorca pre výpočet ušlého zisku dosadila správne hodnoty, jej ušlý zisk za obdobie od 26.01.2019 do 24.03.2019 by dosahoval namiesto nesprávne určenej výšky 3 012,31 € hodnotu v sume 710,91 € (ročný zisk v sume 4 412,55 € : 12 mesiacov = 367,71 €/mesiac : 30 dní = 12,26 €/deň x 58 dní trvania pracovnej neschopnosti). Vzhľadom

na uvedené, ak by malo byť spoľahlivým dokumentom pre stanovenie výšky ušlého zisku žalobkyne jej daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2018, procesný úspech so zreteľom na žalovaným 2/ poskytnuté poistné plnenie v sume 662,59 € by bolo možné priznať nároku na náhradu ušlého zisku iba v zanedbateľnej sume 48,32 €.

38. Súd však vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalovaného 2/, že určovať výšku ušlého zisku iba z daňového priznania za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom bola žalobkyňa dočasne pracovne neschopná, nie je dostačujúce a takýto listinný dôkaz nie je objektívnym ukazovateľom reálnej a konkrétnej finančnej ujmy žalobkyne v dôsledku straty jej príležitosti zhodnotenia majetku spôsobenej škodovou udalosťou, keďže v podnikateľskom prostredí jednak nemožno zaručiť, že podnikateľ dosiahne v danom roku rovnaký zisk ako v predchádzajúcom roku a zároveň výpočet ušlého zisku priemerovaním zisku za predchádzajúci kalendárny rok (2018) nereflektuje pre gastroprevádzky príznačnú sezónnosť, preto pre vzbudenie objektivity a spoľahlivé zistenie skutkového stavu v súvislosti s preukázaním skutočného ušlého zisku žalobkyňa mala aspoň preukázať svoj zisk z podnikateľskej činnosti v oblasti služieb rýchleho občerstvenia v roku 2018, ktorý pri normálnom behu vecí (nerušenom podnikaní) dosiahla v porovnateľnom období, t. j. od 26.01.2018 – 24.03.2018 (v mesiacoch zodpovedajúcich jej pracovnej neschopnosti v roku 2019). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa obmedzila pri výpočte ušlého zisku iba na spriemerovanie (domnelého) zisku (namiesto zisku totiž počítala priemer z tržieb) zo svojej živnostenskej činnosti, ktorý dosiahla za jednotlivé mesiace v roku 2018, nepreukázala svoje tvrdenie, že jej majetková strata na zisku v nasledujúcom období jej pracovnej neschopnosti činila sumu 3 000,- €, keďže takto na základe daňového priznania z roku 2018 určená výška ušlého zisku nepreukazuje, že rozdiel medzi tým, čo by žalobkyňa pri štandardnom behu vecí (nebyť škodovej udalosti) dosiahla a tým, čo v skutočnosti dosiahla, zodpovedá ňou vyčíslenej sume, a preto súd prisvedčil žalovanými uplatnenej námietke, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu, že jej ušlý zisk v rozhodnom období predstavoval sumu 3 000,- €, následkom čoho nároku na doplatenie ušlej mzdy v sume 2 337,41 € nevyhovel nielen z dôvodu jeho premlčania, ale i z dôvodu jeho vecnej neopodstatnenosti.

39. K nároku na doplatenie náhrady škody vzniknutej na motorovom vozidle v sume 4 418,43 € je nutné uviesť, že žalobkyňa nepodporila svoje tvrdenie o odôvodnenosti tohto nároku žiadnym vecne významným dôkazom a neurobila tak ani v priebehu trestného konania, pretože tzv. kalkulácia nákladov na opravu vozidla vytvorená cez internetový portál GtEstimate Web, ktorá ako z názvu webovej stránky vyplýva, slúži na vytvorenie si približného odhadu o cene opravy vozidla, nie je faktúrou vystavenou autoservisom za ním skutočne poskytnuté opravárenské služby za účelom opravy poistnou udalosťou poškodeného vozidla a nemá ani charakter faktúry v tom zmysle, že by z rozpisu jednotlivých položiek kalkulácie opravy bolo zrejmé, aký dodávateľ a kedy opravu na poškodenom vozidle žalobkyne v celkovej hodnote 10 182,43 € vykonal. Sama žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že ňou predložená kalkulácia zo dňa 27.03.2019 predstavuje predbežnú správu technika spoločnosti AUTOLAK MH s.r.o. o tom, čo treba na poškodenom vozidle opraviť, a teda za takto zistených skutočností nie je možné dospieť k záveru, že listina označená ako kalkulácia číslo: 4800071519 preukazuje reálne vykonanú opravu na predmetnom poškodenom vozidle v sume 10 182,43 €. Napriek námietkam žalovaných žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že poistnou udalosťou dňa 26.01.2019 poškodené motorové vozidlo si dala opraviť, keďže žiadnu faktúru za opravu vozidla nepredložila a teda nepreukázala ani skutočnosť, že autoservisom vynaložené náklady na opravu vozidla zodpovedali sume 10 182,43 €, nehovoriac o nespornej skutočnosti, že žalobkyňa nepredložila ani žiadny doklad o úhrade ceny za opravu vozidla, ktorým by preukázala svoju majetkovú ujmu z dôvodu zaplatenia fakturačne vyúčtovaných nákladov spojených s opravou vozidla. Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že žalobkyňou predložená kalkulácia za účelom plánovanej (predpokladanej) opravy vozidla nie je dôkazom spôsobilým preukázať výšku skutočne vynaložených nákladov na opravu vozidla a je správne tvrdenie žalovanej 1/, že uvedený listinný dokument nárok žalobkyne dôkazne nepodporuje, ale spochybňuje, keďže vypovedá iba o cenovej relácii jednotlivých položiek v súvislosti s poškodenými časťami automobilu, ktoré je potrebné opraviť a bez ďalšieho dôkazu zakladá stav, že žalobkyňa následne po vyjadrení poisťovne (žalovaného 2/), ktorý v oznámení zo dňa 08.03.2019 kvalifikoval poškodenie vozidla ako totálnu škodu, zisťovala prostredníctvom internetových stránok dostupných technikov, či sa jej oprava poškodeného vozidla skutočne oplatí a vzhľadom na výšku predbežne určenej ceny opravy v sume 10 182,43 € svedčí v prospech žalovaného 2/ fakt, že oprava vozidla by vzhľadom na ním stanovenú trhovú hodnotu vozidla v sume 9 064,- € ekonomická nebola a s rovnakým uzrozumením o nehospodárnosti opravy si žalobkyňa napokon poškodené vozidlo opraviť nedala, pretože v opačnom

prípade by s unesením dôkazného bremena k tvrdeniu, že oprava v hodnote 10 182,43 € vykonaná bola, absolútne žiadny problém nemala.

40. V snahe odvrátiť pozornosť od svojej dôkaznej povinnosti k škode vzniknutej na vozidle v údajnej sume 10 182,43 € žalobkyňa tendenčne označila žalovaným 2/ vyhodnotený stav vozidla (totálna škoda) a ním určenú trhovú hodnotu vozidla v čase bezprostredne pred škodovou udalosťou ako aj hodnotu zvyškov vozidla za neadekvátne, avšak neuviedla žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by oprava poškodeného vozidla bola účelná a hospodárna, keď sama vzhľadom na ňou zistenú predbežnú cenu opravy nepreukázala, že by opravu vozidla iniciovala, neuviedla žiadne skutkové tvrdenia a nepredložila žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by mali objektívne spochybniť poisťovňou k času škodovej udalosti stanovenú trhovú hodnotu vozidla v sume 9 064,- € a namiesto účinnej procesnej obrany predostrela iba svoj subjektívny názor, že poškodené vozidlo malo v čase dopravnej nehody hodnotu minimálne 12 000,- € a tento svoj domnelý odhad stroho odôvodnila iba tým, že sa jednalo o relatívne nové vozidlo, preto žalovaný 2/ správne skonštatoval, že žalobkyňa k tvrdenej hodnote vozidla v sume 12 000,- € neuniesla dôkazné bremeno. Naproti tomu žalovaným 2/ určený výpočet trhovej ceny motorového vozidla v sume 9 064,- € k dátumu 26.01.2019 zohľadňoval časové a technické parametre predmetného automobilu (množstvo najazdených kilometrov, objem válcov, dátum zaradenia vozidla do prevádzky), ktoré mali vplyv na stanovenie hodnoty vozidla k rozhodnému okamihu, preto je evidentné, že žalovaný 2/ na základe šetrenia predmetnej poistnej udalosti nestanovil trhovú hodnotu vozidla svojvoľne bez akýchkoľvek vstupných údajov potrebných pre výpočet ceny vozidla.

41. Žalovaný 2/ zároveň preukázal, že ním určená cena použiteľných zvyškov vozidla v sume 3 366,- € zodpovedala najvyššej na internetovej stránke zverejnenej záväznej a do 28.03.2019 garantovanej ponuke kúpy týchto zvyškov, avšak v konaní bola nesporná skutočnosť, že žalobkyňa ponuku na odkúpenie zostatkov vozidla v sume 3 366,- € neprijala – neprejavila o predaj záujem, a preto žalovaným 2/ vyplatené poistné plnenie v sume 5 764,- €, ktorá je výsledkom rozdielu medzi trhovou hodnotou vozidla v sume 9 064,- € a cenou použiteľných zvyškov vozidla v sume 3 366,- € (spolu s nákladmi na zaobstaranie vozidla v sume 66,- €) predstavuje plnú refundáciu škody vzniknutej žalobkyni na jej vozidle a zvyšnú časť v konaní uplatneného nároku žalobkyňa absolútne vôbec nepreukázala, preto jej procesný úspech nemožno priznať.

42. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na doplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 202,- €, súd mal v konaní na základe znaleckého posudku č. 54/19 vypracovaného za účelom poskytnutia bolestného preukázanú skutočnosť, že žalobkyňa bola praváčka, pričom škodu na zdraví utrpela nesporne a preukázateľne (viď lekárske správy, lekársky posudok a znalecký posudok) na ľavej ruke, preto základná sadzba bodového hodnotenia obmedzenia možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a v spoločnosti vzhľadom na nesporný ľahký stupeň stanovenej medicínskej diagnózy (obmedzená pronácia a supinácia predlaktia) činila maximálne 40 bodov. Zo žalobkyňou predloženého nedatovaného lekárskeho posudku vyhotoveného ošetrujúcim lekárom žalobkyne B. B. K., ktorý bol kompetentným na vypracovanie posudku, keďže substancuje postup pri určení výšky za sťaženie spoločenského uplatnenia lekárskym (nie znaleckým) posudkom, t. j. na jeho spracovanie je oprávnený lekár, ktorý poškodeného ošetroval a lekárskymi správami priebežne jeho zdravotný stav mapoval, však vyplýva, že vzor tlačiva lekárskeho posudku prehľadne člení tabuľku bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na počet bodov zodpovedajúci základnej sadzbe bodového hodnotenia, počet bodov prislúchajúci zvýšeniu základnej sadzby bodového hodnotenia s uvedením označenia príslušného zákonného ustanovenia („ zákona“) a tretí stĺpec tabuľky bodového hodnotenia predstavuje súčet poškodeným dosiahnutých bodov v rámci základnej a zvýšenej sadzby bodového hodnotenia, pričom posudzujúci lekár klasifikoval diagnózu žalobkyne položkou 338 prílohy č. 1 k zákonu a jej slovným názvom s tým, že diagnózu ohodnotil 50 bodmi a zvýšenie sadzby bodového hodnotenia podľa zákona neuplatnil, nakoľko stĺpec určený pre prípadné zvýšenie bodového hodnotenia nevyplnil a teda žalobkyňa dosiahla celkom 50 bodov.

43. Na základe takto vyplneného tlačiva lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia súd zhodne so stanoviskom žalovaných dospel k záveru, že posudzujúci lekár omylom ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne maximálnym počtom bodov, ktorý zodpovedá stanovenej diagnóze pri poškodení pravej ruky, hoci žalobkyňa utrpela poškodenie ľavej ruky, preto vzhľadom na zjavne nezvýšenú základnú sadzbu bodového hodnotenia v zmysle § 10 ods. 4 zákona o náhrade za

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia maximálny počet bodov, ktorý mohol posudzujúci lekár v rámci základnej bodovej sadzby žalobkyni prideliť, zodpovedal správne 40-tim bodom. Súd nevzhliadol logiku v argumentácii žalobkyne, že lekár jej bodové hodnotenie za poškodenie ľavej ruky navýšil o ďalších 10 bodov, nakoľko z lekárskeho posudku napriek samostatne určenému stĺpcu pre zvýšenie bodového hodnotenia žiadne bodové zvýšenie ani slovné - vecné odôvodnenie zvýšenia hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne nevyplýva. Ak by posudzujúci lekár skutočne zistil také obmedzenie možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktoré by si vyžadovalo základné hodnotenie jej diagnózy primerane zvýšiť, nepochybne by skutočnosti rozhodujúce pre zvýšenie bodového hodnotenia uviedol v kolónke označenej ako „zdôvodnenie“, čo však neurobil, rovnako ako nerozčlenil celkový počet bodov hodnotenia na body zodpovedajúce základnej sadzbe hodnotenia a body, o ktoré túto základnú sadzbu zvýšil. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že posudzujúci lekár nemienil primerane (o 10 bodov) zvýšiť ním pridelený a súčasne zákonom stanovený maximálny počet základnej sadzby bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ale zamenil si maximálnu bodovú sadzbu náležiacu pri poškodení ľavej hornej končatiny (40 bodov) maximálnou sadzbou, ktorou možno ohodnotiť poškodenie pravej hornej končatiny (50 bodov).

44. Konštatujúc zrejmú nesprávnosť v písaní lekárskeho posudku, keď namiesto podľa stanovenej medicínskej diagnózy mienených 40 bodov posudzujúci lekár omylom napísal na tlačivo 50 bodov, nie je dôvodná námietka žalobkyne, že by žalovaní hodnotili správnosť a oprávnenosť vyjadrenia ošetrujúceho lekára k zdravotnému stavu žalobkyne, keďže títo nespochybnili správnosť odborného názoru posudzujúceho lekára k zdravotnému stavu žalobkyne z hľadiska jeho kvalifikácie pre účely hodnotenia rozsahu obmedzenia možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ale iba správne poukázali na zrejmú zámenu položkou 338 stanovených bodových sadzieb, ktoré zákon v závislosti od tej ktorej hornej končatiny diferencuje pri posudzujúcim lekárom zistenej a nepochybnej diagnóze ľahkého stupňa. Žalovaní totiž nenamietali skutočnosť, že žalobkyni stanovenej medicínskej diagnóze náleží maximálny počet bodov zodpovedajúci stupňu závažnosti tejto diagnózy tak, ako ohodnotil zdravotný stav žalobkyne posudzujúci lekár, keď diagnózu žalobkyne a formu jej závažnosti (ľahký stupeň) zaradil pod správnu položku 338, 338a prílohy č. 1 k zákonu, a teda nijako nespochybnili odborný úsudok lekára, z ktorého pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne vychádzal. Žalovaný 2/ preto znížil ním poskytnuté poistné plnenie o sumu 202,- €, ktorá zodpovedala desiatim bodom hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne oprávnene a zníženie ním poskytnutého poistného plnenia odôvodnil konzistentne a v súlade so svojou procesnou obranou aj v oznámení o výške poistného plnenia zo dňa 22.08.2022, preto neobstojí ani námietka žalobkyne, že poisťovňa znížila bodové hodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia svojvoľne bez žiadneho opodstatnenia.

45. Vo svetle vyššie uvedených skutočností a súdom dňa 11.04.2024 deklarovaného predbežného právneho posúdenia sporu je zjavne účelovým dodatočne na pojednávaní dňa 11.07.2024 žalobkyňou predložený lekársky posudok spracovaný lekárom B. B. K. dodatočne dňa 09.07.2024, v ktorom priliehavo k žalobkyňou prezentovanej skutkovej teórii ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne počtom bodov 50 s tým, že 40 bodov predstavuje maximálna bodová sadzba pre stanovenú diagnózu poškodenia ľavej hornej končatiny a súčasne túto sadzbu zvýšil o 10 bodov z dôvodu zníženej pohyblivosti a zvýšenej bolestivosti. Z uvedeného je evidentne zrejmé, že dňa 09.07.2024 (dva dni pred v poradí druhým pojednávaním) vyhotovený lekársky posudok a v ňom uvedený spôsob bodového hodnotenia je výsledkom tendenčnej požiadavky žalobkyne, nakoľko ak by bolo skutočne dôvodné primerané zvýšenie základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, ošetrujúci lekár by bol pristúpil k uplatneniu tohto zákonného inštitútu už v pôvodnom svojom posudku a vzhľadom na vzor tlačiva lekárskeho posudku, ktorý svojou prehľadnosťou a jednoznačnosťou nevytvára priestor pre vznik pochybnosti o prejave skutočnej vôle posudzujúceho lekára, nie je možné považovať dodatočne pre účel procesného úspechu žalobkyne vyhotovený lekársky posudok za hodnoverný.

46. Z vyššie uvedených dôvodov, keď súd nepovažoval žiadny z uplatnených nárokov žalobkyne na doplatenie náhrady škody za vecne dôvodný a procesný úspech žalobkyni nepriznal, je potrebné konštatovať, že ak žalovaný 2/ ako poisťovateľ krátil poistné plnenie oprávnene, nie je splnený alternatívny zákonný predpoklad ani pre priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o povinnom zmluvnom poistení.

47. Žalobkyňa však v priebehu súdneho konania (v replike zo dňa 10.04.2024) napokon vzhľadom na námietku žalovanej 1/ odôvodnila právne svoj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní inou alternatívnou hypotézou, za ktorej splnenia vzniká žalobkyňou uplatnený nárok, keď podľa jej názoru žalovaný 2/ si nesplnil povinnosti uvedené v ust. § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení.

48. V posudzovanom spore nebol zrejmý konkrétny dátum, kedy žalobkyňa oznámila žalovanému 2/ škodovú udalosť, ale vzhľadom na to, že žalovaný 2/ oznámil žalobkyni registráciu škodovej udalosti dňa 06.03.2019 je zrejmé, že v blízkom časovom horizonte predchádzajúcom uvedenému dátumu sa dozvedel o škodovej (poistnej udalosti) a preukázanou na základe oznámenia zo dňa 19.03.2019 bola tiež skutočnosť, že prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie žalovaný 2/ skončil v zákonnej lehote troch mesiacov od oznámenia škodovej udalosti a súčasne v tejto lehote oznámil žalobkyni výšku poistného plnenia v preukázanom rozsahu náhrady škody (v sume 5 764,- €). Žalovaný 2/ taktiež v oznámení o výške poistného plnenia uviedol východiskovú cenu poškodeného vozidla, z ktorej odpočítal hodnotu použiteľných zvyškov vozidla a tak dospel k výške ním refundovanej škody, pričom nárok na náhradu škody vzniknutej na vozidle si žalobkyňa uplatnila v konkrétnej sume 10 182,43 € až dňa 25.05.2020 v rámci trestného konania, preto žalovaný 2/ nemal k dispozícii skutkový stav, aby písomne vysvetľoval žalobkyni zníženie ním poskytnutého poistného plnenia, keďže v čase oznámenia o výške poistného plnenia (19.03.2019) nebol konfrontovaný s požiadavkou žalobkyne na uspokojenie jej nároku na náhradu škody vzniknutej na motorovom vozidle vo výške, ktorá by prevyšovala žalovaným 2/ poskytnuté poistné plnenie, preto žalovaný v skutočnosti svoje poistné plnenie titulom škody na vozidle ani neznížil a teda žiadnym spôsobom nekonal v rozpore s ust. § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona o povinnom zmluvnom poistení.

49. So zreteľom na skutočnosť, že žalobkyňa si v čase oznámenia škodovej udalosti uplatnila iba nárok na náhradu škody, ktorá jej v dôsledku dopravnej nehody vznikla na motorovom vozidle, je logické, že žalovaný 2/ sa mohol obmedziť iba na šetrenie poistnej udalosti v súvislosti s poškodením motorového vozidla žalobkyne a vo vzťahu k ostatným škodovým nárokom nemohol konať (šetriť poistnú udalosť) a plniť v rámci zákonnej trojmesačnej lehoty, keďže po prvý raz si žalobkyňa uplatnila a vyčíslila nárok na ušlý zisk, bolestné a vlastne aj náhradu škody na vozidle, pokiaľ ide o jej určitú výšku až dňa 25.05.2020 a zároveň je nutné mať na pamäti, že uvedené nároky si dňa 25.05.2020 uplatnila v trestnom konaní vedenom voči škodcovi poistnej udalosti (žalovanej 1/), očakávajúc uspokojenie svojich škodových nárokov v adhéznom konaní. Žalovaný 2/ totiž prijal, resp. oznámil žalobkyni prijatie jej oznámenia o škodovej udalosti týkajúcej sa nárokov na náhradu ušlého zisku, bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia, časti náhrady škody na vozidle a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky až dňa 01.04.2022, preto je nepochybné, že v súvislosti s uvedenými nárokmi žalovaný 2/ mohol skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a vysvetliť dôvody prípadného krátenia alebo zníženia poistného plnenia najskôr dňa 01.07.2022. Na základe takto zistených skutočností je zavádzajúcim tvrdenie žalobkyne, že okrem zaplatenia časti náhrady za opravu vozidla žalovaný 2/ poskytol poistné plnenie až 3,5 roka po škodovej udalosti, nakoľko do 01.04.2022 (kedy prijal pokus o zmier, v ktorom si žalobkyňa prvý raz uplatnila voči poisťovni všetky škodové nároky v špecifikovanej výške), t. j. po dobu viac ako troch rokov ani nemohol plniť.

50. Je pravdou, že žalovaný poskytol žalobkyni poistné plnenie titulom ušlého zisku, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia približne 7 týždňov po uplynutí trojmesačnej zákonnej lehoty (dňa 22.08.2022 a dňa 24.08.2022), avšak samotné omeškanie sa poisťovateľa so skončením šetrenia poistnej udalosti a poistným plnením ešte nezakladá oprávnenosť uplatneného nároku na náhradu nákladov spojených s právnym zastúpením, nakoľko náklady pri uplatňovaní škodových nárokov musia byť vynaložené (skutočne zaplatené) a účelné.

51. V súvislosti s účelnosťou nákladov spojených s právnym zastúpením žalobkyne v trestnom konaní pri uplatňovaní jej práv na náhradu škody súd považoval za nepravdivé jej tvrdenie, že účelnosť vynaloženia týchto nákladov je preukázaná v obsahu trestného a vyšetrovacieho spisu, nakoľko v trestnom spise sp. zn. a vyšetrovacom spise ČVS: ORP-5/DI-SC-2019 sa žiadne podanie o uplatnení a vyčíslený nároku poškodenej na náhradu trov, ktoré jej v trestnom konaní vznikli, nenachádza a neobstojí ani jej názor o dôvode nerozhodovania trestného súdu o trovách poškodeného, ktorý založila na skutočnosti, že trestný súd nerozhodol o celom nároku na náhradu škody, nakoľko v zmysle ust. vznik povinnosti odsúdeného nahradiť poškodenému trovy potrebné

na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní je viazaný na poškodenému priznaný nárok na náhradu škody čo i len sčasti, preto vzhľadom na žalobkyni v trestnom konaní priznaný nárok na náhradu škody za bolesť (bolestné), nie je procesný útok žalobkyne odôvodňujúci nepriznanie jej náhrady trov v trestnom konaní trestným súdom dôvodný a nie je spôsobilý oslabiť žalovaným 2/ namietanú účelnosť nákladov spojených s právnym zastúpením žalobkyne z hľadiska nespornej skutočnosti, že trestný súd nárok na náhradu trov žalobkyni nepriznal, resp. o tomto nároku nerozhodol a to ani po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu, t. j. nepostupoval podľa ust . Účelnosť nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spočíva v tom, že aspoň čiastočne procesne úspešný poškodený vynaložil trovy preukázateľne za účelom vymoženia ním uplatnených práv zo zodpovednosti za škodu, preto ak by žalobkyňa preukázala, že skutočne vynaložila náklady za jej právnym zástupcom počas trestného konania poskytnuté a v priebehu civilného konania v písomnej replike žalobkyne špecifikované právne služby, ňou vynaložené náklady by účelnými boli a v tomto ohľade preto nie je dôvodná námietka žalovanej 1/, že v dotknutom trestnom konaní zákon nevyžadoval povinné právne zastúpenie poškodenej, keďže realizácia ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu, ktorého obsahom je i právo poškodeného nechať sa v (trestnom) konaní zastúpiť, nespôsobuje neúčelnosť poškodenému v súdnom konaní vzniknutých trov právneho zastúpenia.

52. S poukazom na už zmienené ustanovenie a súd však uvádza, že žalobkyňa v postavení poškodenej si mohla a mala uplatniť trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, čo však neurobila, preto je otázne a v posudzovanom spore žalobkyňou nepreukázané, či žalobkyni náklady za úkony právnej služby, ktoré špecifikovala až v civilnom súdnom konaní, skutočne vznikli, nakoľko žalobkyňa v konaní predložila iba zálohovú faktúru v paušálnej sume 300,- €, ktorú dňa 26.03.2019 - ergo bezprostredne po prevzatí právneho zastupovania jej advokátom uhradila, ale vyúčtovanie ďalších úkonov právnej služby vo zvyšnej sume celkom 268,99 € nepreukázala žiadnou faktúrou ani iným dokladom preukazujúcim poskytnutie právnych služieb v trestnom konaní. Navyše žalobkyňa nepredložila ani žiadny doklad o úhrade zostávajúcej časti trov trestného konania v sume 268,99 €, preto súd dospel k záveru, že k tvrdenej výške nákladov spojených s právnym zastúpením v celkovej sume 568,99 € žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nehovoriac o vyššie opísanom premlčaní prevažnej časti tohto nároku, ktorá prevyšuje fakturačne preukázanú, zaplatenú, avšak tiež premlčanú sumu 300,- €.

53. Pre úplnosť súd dodáva, že o neúčelnosti nákladov spojených s dvomi úkonmi právnej služby svedčí aj nepotrebnosť vykonania týchto úkonov spočívajúcich v účasti na hlavnom trestnom pojednávaní dňa 02.06.2021 a dňa 23.03.2022, nakoľko trestný súd pred každým hlavným pojednávaním upovedomil poškodenú žalobkyňu o tom, že jej účasť na hlavnom pojednávaní nie je nutná, no napriek tomuto písomnému upovedomeniu poškodená sa dostavila na hlavné pojednávanie, ktoré mimochodom nikdy otvorené nebolo a k prejednaniu obžaloby nedošlo, čím konala spolu so svojou právnou zástupkyňou neúčelne.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod jemu zodpovedajúci právny stav, súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na doplatenie ušlého zisku, náhrady škody spôsobenej na zdraví a veci ako aj s týmito škodovými nárokmi spojený nárok na náhradu nákladov spojených s právnym zastúpením v trestnom konaní nie sú vecne dôvodné a navyše prevažná časť z nich je premlčaná, preto súd žalobe nevyhovel a v celom rozsahu ju zamietol.

55. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. v spojení s na základe zásady úspechu sporových strán tak, že procesne úspešným žalovaným priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).