Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-151-2014.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/151/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: B. X., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XX, X., štátne občianstvo SR, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. X., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XX, X., štátne občianstvo SR a otec - G. X., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXX, štátne občianstvo SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Otec je povinný platiť na maloleté dieťa: B. X., nar. X.XX.XXXX zvýšené výživné zo sumy 66,38 eur na sumu 80 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.8.2014.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/286/2007-59 zo dňa 31.1.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP/173/08-94 zo dňa 24.2.2009.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.4.2014 domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy 66,38 eura na sumu 150 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila zvýšenými potrebami maloletej, ktorá navštevuje strednú umeleckú školu dizajnu, kde je mesačný poplatok za výučbu 100 eur.
Dňa 25.7.2014 doručila matka maloletej súdu oznámenie, že s otcom maloletej uzavreli mimosúdnu dohodu, podľa ktorej otec bude povinný prispievať na maloletú sumou 80 eur mesačne do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa 15.8.2014. S poukazom na uvedené matka maloletej žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/2/2007-59 zo dňa 31.1.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/173/08-94 zo dňa 24.2.2009 a zvýšil povinnosť otca platiť výživné na maloletú zo sumy 66,38 eur na sumu 80 eur, splatnú vždy do 15, dňa v mesiaci vopred do rúk matky.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil otec maloletej a kolízny opatrovník. Matka maloletej sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila telefonicky. Súd preto pojednával v jej neprítomnosti s poukazom na ust. § 101 ods. 2 OSP.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním listín zadokumentovaných v spisovom materiáli a výsluchom otca maloletej. Súd upustil od výsluchu matky maloletej pre jej dôkaznú nadbytočnosť.
Súd mal z výsluchu otca maloletej za preukázané, že naposledy mu bolo výživné na maloletú dcéru zverenú do starostlivosti matky upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 38P/286/2007-59 zo dňa 31.1.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/173/08-94 zo dňa 24.2.2009, ktorým mu bolo určené výživné v tom čase aj na ďalšiu dcéru B., t.j. 3000 Sk na vtedy už plnoletú B., 2000 Sk na maloletú B.. Odvolací súd tento rozsudok potvrdil, zároveň po právoplatnosti tohto rozsudku mu tunajší súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného rozsudkom č.k. 38P/107/2009-34 zo dňa 24.9.2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 30.10.2009 a týkal sa už len zníženia výživného na maloletú B.. Od tejto doby dodnes otec platí výživné nad rámec určeného výživného, keďže nesporuje skutočnosť, že B. vzhľadom na jej vek vzrástli potreby. Telefonicky sa s matkou dohodli na zvýšení výživného z doterajších 66 eur mesačne na 80 eur mesačne od 1.8.2014, lebo viac nemôže platiť, keďže je invalidný dôchodca, nie je však osoba ZŤP a výška jeho invalidného dôchodku je 259 eur mesačne. Iné príjmy nemá. Býva s matkou v jej dome, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, okrem invalidného dôchodku nemá ani krátkodobé príjmy a v zásade žije len z dôchodku a preto 80 eur mesačne je maximum, čo vzhľadom na svoju invaliditu môže dcére navýšiť, lebo vzhľadom na zdravotný stav má zvýšené náklady na lieky, cca do 50 eur mesačne. Z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny nepoberá žiadne kompenzácie, okrem vianočného príspevku, rovnako tak z obecného úradu. Pokiaľ ide o matku maloletej, tak vie, že je vdova, manžel jej zomrel pred 5 rokmi, okrem ich spoločnej dcéry nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, žije sama s dcérou, býva v 2-izbovom byte, je zamestnaná ako manažérka, živnostníčka. V auguste 2014 otec sumu 80 eur titulom výživného už zaplatil poštou. S maloletou sa nestretáva, v súčasnosti jej neposiela žiadne darčeky z príležitosti narodenín, menín resp. Vianoc.
Kolízny opatrovník za maloleté dieťa navrhoval schváliť dohodu rodičov ohľadne zvýšenia vyživovacej povinnosti.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností .Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výživne maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinnosti alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Vo veci úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k ich maloletému dieťaťu mal súd zo spisových materiálov za preukázané, že táto bola upravená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 38P 286/2007-59 zo dňa 31.1.2008 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 173/08-94 zo dňa 24.2.2009 tak, že otec bol povinný prispievať na výživu maloletej B. sumou 66,38 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 1.9.2007. Zročné výživné na maloletú B.I. za obdobie od 1.9.2007 do 31.1.2008 vo výške 331,94 eur súd povolil otcovi maloletej splácať v mesačných splátkach vo výške 33,19 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok k rukám matky maloletej.
Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j. deti rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných výživou. Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa. Zákonným predpokladom zmeny právoplatného rozsudku o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí preto len úvaha, že doterajšie výživné na maloleté deti je neprimerané, pretože inak by došlo k neprípustnosti reparácie právoplatného rozhodnutia súdu. Zmenu pomerov je súd povinný skúmať na strane všetkých účastníkov konania, t.j. nielen na strane maloletých detí, ako osôb oprávnených výživou, ale aj na strane každého z rodičov, ako osôb povinných výživou, pričom zároveň musí ísť o zmenu tých okolností ( na jednej či druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozsudku.
V tomto smere ustálená súdna prax vždy považuje za dôvodnú zmenu pomerov vyšší vek dieťaťa, rovnako však aj rozšírenie vyživovacích povinnosti na strane povinného, ako aj pokles príjmu povinného z objektívnych dôvodov. Pre určenie dôvodnosti zmeny pomerov je vždy rozhodujúca len tá zmena, ktorá nastala po právoplatnosti pôvodného súdneho rozhodnutia, pričom táto zmena pomerov musí byť súčasne v príčinnej súvislosti s preukázaným záverom, že v jej dôsledku je treba zmeniť aj výšku výživného.
Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol o zvýšení povinnosti otca platiť výživné na maloletú B. zo sumy 66,38 eur na sumu 80 eur mesačne, nakoľko to zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého
dieťaťa, ktoré dovŕšilo vek 17 rokov, navštevuje strednú umeleckú školu, s prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov za skutkového stavu, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, je invalidným dôchodcom s výškou invalidného dôchodku 259 eur, pričom iné príjmy nemá, matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a je zamestnaná ako manažérka, živnostníčka.
Súd týmto rozsudkom s poukazom na ust. § 163 ods. 2 OSP zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/286/2007-59 zo dňa 31.1.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP/173/08-94 zo dňa 24.2.2009 v časti výšky výživného otca na maloleté dieťa.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) OSP, keďže konanie mohlo začať aj bez návrhu.
O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Účastník môže padnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP)
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP).