Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4P-35-2014.pdf
PDF · 104.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/35/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim vo veci starostlivosti o maloleté dieťa Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u matky I. H., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v W., dieťa rodičov matky I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, štátna občianka SR a otca Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.Š. XX, prechodne bytom W., I. X, štátny občan SR, v konaní o zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
S úd z r u š u j e ústavnú starostlivosť nad maloletým Z. Y., nar. XX.XX.XXXX nariadenú rozsudkom OS W. č.k. 12P/113/2013-32 zo dňa 30.12.2013 v Reedukačnom centre, H. XX, Y..
Súd maloletého Z. Y., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky I. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec Z. Y., nar. XX.XX.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého Z. Y.Z., nar. XX.XX.XXXX sumu 50,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca predom k rukám matky I. H., nar. XX.XX.XXXX, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Súd styk otca Z. Y., nar. XX.XX.XXXX s maloletým Z. Y., nar. XX.XX.XXXX zatiaľ n e u p r a v u j e
odôvodnenie:
Matka podala na tunajšom súde návrh, ktorým sa domáhala zverenia maloletého Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v Reedukačnom centre, H. XX, Y. do svojej osobnej starostlivosti, úpravy styku otca s maloletým súčasne s návrhom na zrušenie ústavnej výchovy nad ním nariadenej.
Podaný návrh odôvodnila tým, že dôvodom umiestnenia maloletého do Reedukačného centra bola skutočnosť, že otec nezvládal jeho výchovu, čo sa prejavilo v jeho negatívnom správaní v škole, pričom nepomáhala ani liečba u detskej psychiatričky a psychologičky. Ďalej uvádzala, že pokiaľ bol maloletý v jej starostlivosti, resp. oboch rodičov k extrémom v jeho správaní nedochádzalo, školské povinnosti zvládal aj keď s ťažkosťami. Sťažnosti zo strany učiteľov na jeho správanie neboli. Do školy chodil pravidelne. V súčasnosti otec pracuje, čo je finančným prínosom pre rodinu, avšak sú pochybnosti, že by sám výchovu maloletého zvládal.
V priebehu pojednávania matka žiadala podanému návrhu vyhovieť. Aj keď syna v Reedukačnom ústave osobne nenavštevovala z nedostatku finančných prostriedkov, bola s ním aj s ústavom v telefonickom kontakte. Ďalej poukázala, že podľa maloletého výchovné prostredie v ústave nie je pre neho priaznivé,
pretože deti sú voči sebe aj agresívne, syna fyzicky napádajú, preto im to vracia. Poukázala, že zabezpečila pre rodinu bývanie a pri prácach v prospech obec je hodnotená kladne, o čom predložila súdu potvrdenie Obecného úradu I..
Ďalej uviedla, že nesúhlasí aby maloletý opätovne nastúpil od Reedukačného ústavu, pričom z jej strany podnikla všetko, aby sa adaptoval v domácom prostredí. Počas obdobia mesiacov júl a august 2014 neboli so synom žiadne výchovné problémy, správal sa podľa jej pokynov, pomáhal so všetkými prácami v domácnosti.
Podľa jej výpovede je poberateľkou sociálnych dávok v sume XXX,XX Eur mesačne. Otec prispieva na výživu maloletého 28 - 30 Eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom nežiadala upraviť, pretože otec chodí za synom sám. Styk mu umožňuje.
Otec v priebehu pojednávania súhlasil, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Uvádzal, že okrem výživného ktoré platí podľa v matkou uvedenej sume, chodí so synom a matkou na nákupy. So synom sa stretáva v domácnosti matky. Poukázal, že aj keď má pomerne vysoký zárobok spláca exekúcie vo výške XXX - XXX Eur mesačne.
Z ďalšej výpovede rodičov na ostatnom pojednávaní dňa 28.08.2014 bolo zistené, že sociálna situácia rodiny bola v minulosti zlá. Bývali všetci v rodinnom dome v I., ktorý bol rodičovským domom otca detí, ktorý si však musel zobrať pôžičku na výplatok spoluvlastníkov, ktorú nevládal splácať, pričom dom im bol predaný exekútorom. Nejaký čas bývali v prenajatom byte v W., ale po krátkom čase dvoch, troch mesiacoch sa rozišli, nakoľko matka nadviazala známosť s iným mužom. S týmto však vzťah zrušila, vrátila sa do obce I., kde bývala najprv u svojej matky, potom v samostatnom byte v tej istej bytovke. S Z. Y. majú spolu 5 maloletých detí. Už rok žije sama so svojimi deťmi D., I., a U. Y.. Maloletý S. Y. je zverený do osobnej starostlivosti starej matky Z. H.B., bývajú však v tej istej bytovke, v podstate bývajú všetci spolu. Dôvodom zverenia bola skutočnosť, že v minulosti nebola tiež schopná jeho výživu zabezpečiť. Čo sa týka správania maloletého
Z., počas obdobia letných prázdnin sa stal ovládateľným, so súrodencami vychádza dobre a nerobí nič zlé. Matka predložila súdu doklady o dražbe domu ako i lekárske správy. Ďalej uvádzala, že v prípade potreby bude vhodnejšie, aby sa maloletý podrobil psychiatrickému liečeniu, ktoré sa podujala zabezpečiť, pretože pobyt v ústave mu nepomôže.
Otec detí vo svojej výpovedi dodal, že maloletý v minulosti nechcel brať lieky predpísané mu v rámci psychiatrickej liečby. Asi rok spätne bol dlhodobo práceneschopný v dôsledku onemocnenia - trombózy žíl lýtka, bol hospitalizovaný a aj v súčasnosti sa lieči v súvislosti so žilovým onemocnením.
Kolízny opatrovník v priebehu pojednávania žiadal návrh matky zamietnuť, nakoľko ústavná výchova u maloletého nebola úspešná. Mal za to, že prevýchovu maloletého je potrebné dokončiť v ústave. Poukázal, že správanie maloletého môže byť účelové a pretože nenavštevuje ani školské zariadenie, nevie objektívne zhodnotiť, či by matka zvládala starostlivosť o neho v priebehu školského roka nakoľko aj predchádzajúce problémy v jeho správaní sa stupňovali v školskom prostredí. Poukázal tiež, že matke pribudla ďalšia starostlivosť o maloletú D. Y., ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti, je tehotná a v mesiaci september 2014 má porodiť.
Súd vypočul aj samotného maloletého Z. Y.. Podľa jeho výpovede príčinou excesného správania bola skutočnosť, že im v minulosti „zobrali v I. dom“ rodičia sa presťahovali do W. a potom sa rozišli. Nemal sa kto o neho starať. Je si vedomí svojho negatívneho správania v škole. Uviedol, že od septembra 2013 opäť užíva predpísané lieky. Podľa vlastného vyjadrenia v mieste bydliska sa správa dobre, s nikým neprišiel do konfliktu je ochotný podrobiť sa liečbe u psychiatra. Matku aj starú matku akceptuje.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním rozsudku Okresného súdu W. 17P/170/2012 - 47 zo dňa 14.02.2013, uznesenia tohto súdu číslo konania 9PPOm/5/2013-7 zo dňa 05.11.2013, rozsudku tunajšieho súdu číslo konania 12P/113/2013-32 zo dňa 30.12.2013, uznesenia tunajšieho súdu číslo konania 4P/17/2014-22 zo dňa 17.04.2014, rozsudku tunajšieho súdu 4P/41/2014-18 zo dňa 17.07.2014 v spojitosti s opravným uznesenia zo dňa 26.08.2014, vrátane obsahu všetkých uvedených spisov, správ Reedukačného centra, H. XX, Y., správ obecného úradu I. zo dňa 23.06.2014 a 15.08.2014, správ o zárobku a pracovnom hodnotení otca, písomností predložených matkou o zdravotnom stave maloletého, o vykonaní dražby ako aj ďalšími menej podstatnými písomnosťami, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu W. číslo konania 17P/170/2012-47 zo dňa 14.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.03.2013 bol maloletý Z. Y.Š. zverený do osobnej starostlivosti otca. Predbežným opatrením tunajšieho súdu číslo konania 9PPOm/5/2013-7 zo dňa 05.11.2013 bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti Reedukačného centra v Y., H. XX a následne rozsudkom tunajšieho súdu číslo konania 12P/113/2013-32 zo dňa 31.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.01.2014 bola u neho nariadená ústavná starostlivosť uvedeným reedukačným centrom.
Z obsahu ostatne uvedeného rozsudku ako i celého spisu bolo zistené, že podstatnou príčinou nariadenia ústavnej starostlivosti bola skutočnosť, že rodičia nedokázali zabezpečiť výchovu maloletého, ktorý sa správal najmä v škole neadekvátnym spôsobom. (v odôvodnení rozsudku, ktorý bol vypracovaný skrátenou formou sa tieto dôvody bližšie nerozvádzajú, vyplýva, z neho len toľko, že rodičia maloletého dieťaťa súhlasia s nariadením ústavnej starostlivosti).
Vo veci bolo ďalej zistené, že rodina sa v minulosti dostala do zlej sociálnej situácie tak, ako je to uvedené vyššie. Rodičia nevedeli zabezpečiť výchovu maloletého a súhlasili s nariadením ústavnej starostlivosti.
Zo správy Reedukačného centra, H. XX, Y. je zistiteľné, že maloletý je v škole ovplyvniteľný problémovými spolužiakmi, ľahko sa im podraďuje a nechá sa manipulovať. Voči dospelým je väčšinou slušný, úctivý, autority rešpektuje a uznáva, viac si dovolí k ženám, nie je agresívny. Spočiatku patril medzi žiakom priemerným hodnotením. Jeho správanie bolo často ovplyvnené správaním najhoršieho spolužiaka v triede. V poslednom období po rozhovore s triednym učiteľom a riaditeľom zariadenia sa jeho správanie stabilizovalo, na hodinách sa snažil pravidelne pracovať a nezískal negatívne hodnotenie. V posledných týždňoch sa správanie žiaka výrazne zmenilo pozitívnym smerom, patrí k žiakom s veľmi dobrým hodnotením, nenechá sa ovplyvniť, má snahu získať vždy čo najlepšie hodnotenie (hodnotenie triednym učiteľom). Vo výchove mimo vyučovania bol jeho prevýchovný proces hodnotený iným vychovávateľom ako neúspešný.
Zo správy podanej kolíznym opatrovníkom zo dňa 25.06.2014 je vyplýva, že nakoľko reedukačný proces u maloletého nebol úspešný, je potrebné pokračovať v jeho prevýchovnom procese. Z ďalšej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.08.2014 možno vyvodiť, že nakoľko maloletý nenavštevuje počas obdobia letných prázdnin školské zariadenie, nie je možné objektívne zhodnotiť, či by matka zvládla jeho starostlivosť počas obdobia školského roka, nakoľko v minulosti sa problémy u neho začali naďalej prejavovať najmä v tomto prostredí.
Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú výchovu najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Ako to vyplýva z § 55 ods. 3 Zák. o rod., súd zruší ústavnú starostlivosť predovšetkým vtedy, ak bude splnená jedna z dvoch na sebe nezávislých alternatív uvedených v cit. práv. ust.
Zákon vzhľadom na zmenu spoločenských pomerov a možnosti budúceho vzniku určitých nepredvídaných situácií v praxi uvádza dôvody na zrušenie ústavnej starostlivosti len príkladmo. Neviaže rozhodnutie súdu na splnenie konkrétnych podmienok a skutočností.
Jednou z nezávislých alternatív je aj zánik dôvodov, pre ktoré bola ústavná výchova nariadená.
Z prednesu rodičov a vyššie uvedených správ bolo zistené, že matka má v obci I. zabezpečené bývanie. Z potvrdenia N.. D.. &. U.., G.. G.. M.. B.. I. XX, zo dňa 24.06.2014 je potvrdené, že ako vlastník bytovky v k. ú. I. prenajíma matke byt. Nájomná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Matka si záväzky z nájmu riadne plní a platí aj mesačné nájomné pravidelne a včas.
Zo správy Obecného úradu I. zo dňa 23.06.2014 a 15.08.2014 súd zistil, že matka požíva v mieste bydliska dobrú povesť, pracuje na menších obecných službách svedomite a zodpovedne. Maloletý sa v obci správa slušne, býva s matkou a súrodencami pričom matka sa o všetky maloleté deti bezvýhradne stará. Aj obecný úrad doporučil vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavnú starostlivosť nad menovaným zrušiť. (podľa § 55 ods. 1 Zák. o rod. súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené).
U maloletého v neskorších mesiacoch nastalo zlepšenie správania a prospechu už aj v Reedukačnom centre. Počas obdobia letných prázdnin v jeho správaní neboli zistené žiadne závady. Matka sa snaží vytvoriť podmienky pre zabezpečenie jeho riadnej výchovy.
Otec navštevuje domácnosť matky aj maloletého týždenne asi 2 až 3 krát. Prispieva na nákupy a platí výživné v sume 28 - 30 Eur mesačne.
Rodičia styk otca s maloletým nežiadali upraviť.
Pre rozhodnutie o zrušení ústavnej výchovy je rozhodujúci stav v dobe jeho vyhlásenia ( § 154 ods. 1 O. s. p.) Ak sú v tejto dobe dané podmienky pre zrušenie ústavnej výchovy, nie je spravidla dôvod na to, aby táto výchova bola zrušovaná až k neskoršiemu dňu po právoplatnosti rozsudku.
Keďže z vykonaného dokazovania súd zistil pominutie dôvodov, pre ktoré bola ústavná výchova nariadená, zrušil ústavnú výchovu zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.
Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd poznamenáva, že povinnosti rodičov týkajúce sa starostlivosti o maloletého naďalej pretrvávajú a pokiaľ rodičia nezabezpečia jeho bezproblémovú výchovu a správanie, budú znášať sankcie podľa zákona.
Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 50 Eur mesačne za podmienok uvedených vo výrokovej časti rozsudku. Zo správy zamestnávateľa vyplýva, že otec bol asi jeden rok práceneschopný. Od mesiaca marec doposiaľ riadne pracuje u zamestnávateľa Y., G.. M.. B.., W. a jeho priemerný zárobok od marca do júla 2014 je XXX,- Eur. Pri určení výživného nie je možné prihliadať na vykonávané exekučné zrážky. Súd vzal do úvahy, že zabezpečuje výživu pre 5 maloletých detí. Zverenie maloletej D. Y. do osobnej starostlivosti matky podstatným spôsobom nemá vplyv na rozhodnutie o maloletom Z. Y.. Bol zohľadnený aj príjem matky uvedený vyššie vrátane započítania osobnej starostlivosti o maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti.
S poukazom na závery vykonaného dokazovania vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku súd rozhodol vo veci tak, ako to vyplýva z jeho výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.