Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-183-2014.pdf
PDF · 75.98 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/183/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o mal. dieťa: X. B., nar. XX.XX.XXXX , v konaní zast. kolíznym Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A., J.Ó. XX a X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., O. XXX, Č. J. , za účasti Okresného prokurátora Komárno o návrhu matky na zrušenie ústavnej starostlivosti a úpravu rodičovský práv a povinností voči mal. dieťaťu, sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd ruší ústavnú starostlivosť , ktorá bola nariadená nad mal. X. B., nar. XX.XX.XXXX a to rozsudkom Okresného súdu Komárno 10P/169/2012 zo dňa 27.7.2012, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd mal. X. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky , ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný platiť výživné na mal. dieťa mesačne vo výške 80,- eur počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim písomne podaným návrhom domáhala zrušenia ústavnej starostlivosti, ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Komárno č. 10P/169/2012 zo dňa 27.7.2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že počas pobytu dieťaťa v detskom domove sa správanie dieťaťa výrazne polepšilo a matka má za to, že starostlivosť o dieťa zvládne. Tento pobyt v detskom domove považuje za veľké ponaučenie pre dieťa. Na krátkodobých pobytoch sa správal vzorne a matke pomáhal. Dieťa bolo prijaté do SOS hotelových služieb a obchodu v Z. I.. Matka zároveň žiadala maloleté dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi mal. dieťaťa uložiť povinnosť platiť výživné.
Otec sa na pojednávanie nedostavil , písomne oznámil súdu , že súhlasí s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec bez jeho prítomnosti a preto súd pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti otca mal. dieťaťa. Otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s návrhom matky a navrhol výživné vo výške 80,- Eur.
Kolízna opatrovníčka odporučila zrušiť ústavnú starostlivosť a navrhla mal. dieťa zveriť do starostlivosti matky a určiť výživné v zmysle návrhu otca vo výške 80,- Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom matky, oboznámením sa správou zo dňa 19.8.2014 a zo dňa 25.8.2015 a vyjadrením otca, spisom tunajšieho súdu 10P/169/2012 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. 10P/169/2012 zo dňa 27.7.2012 bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým dieťaťom z dôvodu , že sa u neho prejavovali poruchy správania a bolo začaté trestné stíhanie proti nemu za spáchanie zločinu vydierania a prečinu nebezpečného vyhrážania. Ústavná starostlivosť prebiehala v Reedukačnom centre Sološnica. Zo psychologického hodnotenia Reedukačného centra Sološnica súd zistil, že v poslednom období v konaní dieťaťa neboli spozorované výrazné výchovné problémy a naopak má snahu o kooperáciu s dospelými a snaží sa vyhýbať konfliktom s rovesníkmi. Otec dieťaťa je zamestnaný v T. B. T..Q.. s čistým mesačným príjmom 18 459,- Kč. Matka pracuje v J. A. s čistým príjmom 400-450,- Eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.
V zmysle § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli dôvody pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pobyt maloletého dieťaťa sa v zariadení osvedčil a zanikli dôvody nariadenia ústavnej starostlivosti, preto súd návrhu matky vyhovel a ústavnú starostlivosť zrušil. zároveň súd maloleté dieťa zveril do starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 80,- v zmysle návrhu otca. Súd bol toho názoru, že takto upravené rodičovské práva a povinnosti sú v prospech maloletého dieťaťa.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.