Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-144-2014.pdf
PDF · 96.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/144/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. Z. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: V. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. na ul. W. č. X zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 a Z. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na ul. G. č. XXX C. I. Č. P. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.3.2014 č.k. 23P 61/2013-161 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlžnom výživnom a úprave styku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. A. za obdobie od 1.3.2013 do budúcna výživným v sume 100 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2013 do 31.3.2014 v sume 430 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s mal. A. každú poslednú sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že styk začne v uvedenom čase pred bytom matky maloletej a následne v uvedenom čase na tom istom mieste sa ukončí. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného, dlžnom výživnom a úprave styku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec. Poukázal na to, že súhlasí s termínom stanoveného styku, ale vzhľadom na vek maloletej a to, že jeho rodičovské práva neboli obmedzené, je osobou bezúhonnou, ktorá žije riadnym životom, preto nie je potrebné upravovať styk za prítomnosti matky. Taktiež nesúhlasí s výškou určeného výživného 100 € a vyčíslením dlžného výživného, ktoré nemôže zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že v čase jeho podnikania do 30.9.2013 jeho matka prispievala na výživné pre maloletú dcéru 2.000 Kč. V súčasnej dobe jeho plat činí 13.000 Kč mesačne, z ktorého nie je schopný uhrádzať 100 € mesačne. Poukázal na to, že škôlka, ktorú maloletá navštevuje, je špeciálna kvôli strave, avšak má vedomosť o tom, že v súčasnosti už nemusí držať bezlepkovú a bezmliečnu diétu, preto nevidí dôvod, prečo by mala navštevovať materskú škôlku, keďže matka je na rodičovskej dovolenke a poberá príspevok. Uviedol, že pracovný pomer mal na dobu určitú a bol mu predlžovaný o mesiac a naposledy bol predĺžený do 31.3.2013, avšak v priebehu posledného mesiaca onemocnel a z toho dôvodu mu zo strany zamestnávateľa nebol predĺžený pracovný pomer preto popiera, že by vo firme nechcel pracovať z vlastnej vôle. Následne nastúpil do ďalšieho zamestnania vo firme Unicom,
zamestnaniu sa nevyhýba a svoje pracovné povinnosti sa snaží riadne plniť. Zároveň zdôrazňoval, že účasť v skupine Rambajs je jeho koníčkom bez finančného príspevku a je to pre neho nezárobková činnosť. Z uvedeného dôvodu navrhol zrušiť rozsudok v napadnutých výrokoch a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny, pretože súd prvého stupňa rozhodol po podrobnom, rozsiahlom a dostatočnom dokazovaní, presne a podrobne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Uviedla, že otec nie je ochotný uhrádzať výživné 100 € mesačne z dôvodu, že na to nemá dostatok finančných prostriedkov a argumentuje tým, že musí uhrádzať svoje predchádzajúce dlžoby na sociálne a nemocenské poistenie a že mu na úhradu dlhov prispieva jeho matka, preto nie je schopný zaplatiť naraz dlžné výživné. Poukázala na to, že otec sa dobrovoľne vzdal svojho predchádzajúceho výhodnejšieho zamestnania v spoločnosti RANDSTAD s.r.o. Praha, sám zavinil nedoplatky na Sociálnom a nemocenskom poistení, ktoré v minulosti riadne neplatil. Výživné pre maloleté dieťa je prednostnou pohľadávkou a preto nie je možné prihliadnuť na tieto dlžoby otca. Naviac otec okrem výživného, ktoré doteraz dobrovoľne platil v sume 80 € ničím iným na výživu mal. A. neprispieval, neposkytoval jej žiadne materiálne plnenia, nenavštevuje a nepozná ju. Poprela, že by otec nemal finančné prostriedky na cestu za účelom návštevy maloletej a taktiež, že nemá príjem aj z mimopracovnej činnosti z pôsobenia v hudobnej skupine Rambajs, pretože tieto mal už aj v čase, keď žili v spoločnej domácnosti a poprela, že by otec hral zadarmo. Maloletá A. navštevuje materskú školu od 1.9.2013 z dôvodu, že vtedy sa začína školský rok a podľa vnútorného poriadku materskej školy deti musia nastúpiť v tomto termíne, inak až opätovne pri začiatku ďalšieho školského roka. Nástup do materskej školy v priebehu školského roka je problematický a školské zariadenie ho nerado realizuje. Rovnako považuje za správne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o úprave styku, pretože maloletá otca naposledy videla keď mala 14 mesiacov, otec odvtedy nevyvinul žiadnu snahu, aby sa s ňou stretol alebo ju v C. vyhľadal, maloletá otca nepozná, navyše je naviazaná na ňu ako matku a preto je potrebné vytvoriť vzťah medzi ňou a otcom a až následne je možné realizovať styk mal. A. s otcom bez jej prítomnosti. Záleží len na otcovi, akú iniciatívu vyvinie a či styk sa bude realizovať a či vzťahy medzí ním a dcérou budú bezkonfliktné, pretože doposiaľ sa o to nesnažil. Matka predložila správu klinickej psychologičky Mgr. L. L. zo dňa 12.5.2014, v ktorej bola diagnostikovaná separačno-úzkostná symptomatika, kvôli ktorej bolo doporučené prechodne dieťa nevystavovať násilným separáciám, je potrebné zvažovať citlivý pedagogický postup aj v materskej škole, dieťa nenútiť do jedla, tolerovať prechodné menej stabilné prejavy dieťaťa s trpezlivosťou, dieťa nesmie stratiť dôveru v matku a nebolo doporučené toho času direktívne správanie k dieťaťu.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o výchove odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, preto nemohol byť v odvolacom konaní preskúmavaný (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe podaného odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom a úprave styku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o určení výživného, dlžnom výživnom a úprave styku. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne a zákonne určil bežné výživné pre mal. A., výšku dlžného výživného a spôsob jeho zaplatenia, pričom otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou rodičov a v prípade, ak si túto povinnosť neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah vyživovacej povinnosti. Kritériami pre určenie výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (ust. § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, na ktoré súd prihliada pri určení výšky výživného, sú odlišné podľa okolností každého konkrétneho prípadu a závisia najmä od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a podobne. Miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životnou úrovňou. Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, za odôvodnené potreby detí je potrebné výlučne považovať ich bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Ak sú však možnosti rodičov širšie, je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu prospešné pre zdravý všestranný vývoj dieťaťa. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že mal. A. od 1.9.2013 navštevuje materskú školu s prihliadnutím na jej vek a podľa vnútorného poriadku materskej školy v riadnom termíne. V škôlke sú hradené náklady za pobyt v materskej škôlke do dosiahnutia tretieho veku od septembra 2013 do januára 2014 po 50 € mesačne a následne od januára 2014 po 15 € mesačne, keďže išlo už o pobyt dieťaťa od troch rokov, mesačný rodičovský príspevok 5 €, príspevok ZRPŠ 7 € za rok, príspevok do triedneho fondu 10 € za rok, poistenie dieťaťa 1,50 € za rok. Maloletej matka hradí tiež príspevok na stravu 1,44 € na deň. Maloletá má zvýšené výdavky, keďže trpí na hystamínovú intoleranciu a je jej predpísaná bezlepková diéta. Maloletá býva často chorá, čo si vyžaduje doplnenie vitamínových doplnkov. Matka má zvýšené výdavky na liečivá okolo 80 €, v ostatných mesiacoch na výživové doplnky, výdavky pre maloletú 40 €, matka navštevuje s maloletou ambulanciu neurológa pre oneskorený vývoj reči, s čím súvisia výdavky na zakupovanie špeciálnych pomôcok, napríklad formou hračiek, kníh a začala navštevovať aj očnú ambulanciu, pretože od septembra 2011 nosí okuliare, za ktoré jej matka uhradila 80 €. Vo vzťahu k namietanej výške výživného určeného súdom prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že toto je primerané odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na jej vek a návštevu predškolského zariadenia, ako aj zvýšených odôvodnených potrebách v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu maloletej, ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že otec je schopný prispievať na výživu maloletej sumou 100 € mesačne po zohľadnení, že do septembra 2013 bola maloletá v celodennej starostlivosti matky, ktorá aj po nástupe maloletej do materskej školy si pomernú časť vyživovacej povinnosti voči nej plní aj formou osobnej starostlivosti o ňu. Správne konajúci súd prihliadol aj na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletej a ktoré sú vyplácané matke, pričom na strane matky vychádzal správne zo zistení, že táto bola s maloletou na materskej dovolenke a z Českej republiky boli jej vyplácané dávky v sume 7.600 Kč a po ukončení ich výplaty sa zaevidovala na úrade práce od 7.1.2014 vzhľadom na to, že sa jej nepodarilo nájsť zamestnanie a v súčasnosti spolu s maloletou sú sociálne odkázanými, pričom matka okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a nevlastní žiaden majetok. Na strane otca správne súd prvého stupňa vychádzal z príjmov otca v spornom období, predovšetkým z jeho príjmov v spoločnosti RANDSTAD, najmä po zohľadnení tej skutočnosti, že otec pracovný pomer v tejto spoločnosti ukončil sám bez preukázania vážnych dôvodov ukončenia pracovného pomeru, preto súd prvého stupňa správne prihliadal k potencionalite príjmov otca, t.j. z príjmu, ktorý mohol dosahovať u tohto zamestnávateľa, ak by pracovný pomer nebol ukončil bez vážnych dôvodov. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil a posúdil podľa § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine z ktorého vyplýva, že súd je povinný prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu alebo, ak povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné príjmové pomery, ale príjmy, ktoré by mohol dosahovať, pretože pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté
deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, má princíp potencionality príjmov prednosť pred princípom fakticity, preto správne súd prvého stupňa vychádzal z príjmu, ktorý mohol otec dosahovať u tohto zamestnávateľa, ak by pracovný pomer nebol ukončil bez vážnych dôvodov, ako je to preukázané správou od uvedeného zamestnávateľa. Je preto bez právneho významu, že v čase od 19.8.2013 do 12.1.2014, ak došlo k poklesu priemerného mesačného čistého príjmu otca z dôvodu, že bol dlhodobo práceneschopným a jeho jediným príjmom boli nemocenské dávky, ale táto situácia však korešponduje s nástupom maloletej do materskej škôlky, čím došlo k podstatnému zvýšeniu jej odôvodnených potrieb, na ktorú súd prvého stupňa správne prihliadol aj po zohľadnení tej skutočnosti, že rodičia sa pôvodne dohodli na výške výživného pre maloletú 3.000 Kč v čase, keď otec dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 6.144 Kč, čo bol príjem o viac ako 2.000 Kč nižší, než mu boli vyplácané nemocenské dávky v čase jeho práceneschopnosti a navyše v uvedenom čase došlo bez zavinenia matky k poklesu jej príjmov z dôvodu ukončenia vyplácania jej dávok v materstve. Skutočnosť, že otec bol počas sporného obdobia schopný platiť súdom určené a rodičmi pôvodne dohodnuté výživné vyplýva aj z toho, že otec ako sám vo svojej účastníckej výpovedi uviedol a dokladoval, že platí dlhy ktoré mu vznikli už v dávnejšej minulosti, v čase jeho podnikateľskej činnosti, ktoré splácal v rovnajúcich sa minimálne súdom stanovenému výživnému, preto z citovaných zákonných ustanovení v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že žiadne plnenie na strane povinného rodiča nemá prednosť pred jeho vyživovacou povinnosťou a teda, keď otec mal dostatok finančných prostriedkov na splátky jeho dlhov minimálne v sume súdom určenej výške výživného, tieto prostriedky mal v prvom rade použiť na úhradu potrieb maloletého dieťaťa. Ako to vyplýva z obsahu spisu, otec svoje tvrdenie o výraznom zhoršení jeho zdravotného stavu listinnými dôkazmi nepreukázal, preto odvolací súd je toho presvedčenia, že otcovi zostane aj po zaplatení výživného z jeho príjmu dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, najmä s prihliadnutím na ďalšie výdavky otca na splácanie svojich odôvodnených potrieb. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v čo najväčšom rozsahu. Súd prvého stupňa pri určovaní výživného správne zisťoval príjmové a majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby mal. A., správne vyčíslil aj dlžné výživné po zohľadnení otcom platených finančných prostriedkov, správne vyčíslil dlžné výživné za sporné obdobie a správne rozhodol aj o spôsobe jeho zaplatenia. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. je určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného proti oprávnenému. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo čakať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné v trojdňovej lehote od právoplatnosti rozsudku, nakoľko ide o výživné za obdobie od 1.3.2013 do 31.3.2014 a vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania a osobným pomerom otca nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, pretože otcovi muselo byť zrejmé, že odôvodnené potreby mal. A. sú značne zvýšené tak nástupom do materskej škôlky, ako aj v dôsledku jej zhoršeného zdravotného stavu a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory v súvislosti so svojou zákonnou povinnosťou prispievať na výživu mal. A., ktorej odôvodnené potreby zabezpečuje v plnom rozsahu matka aj osobnou starostlivosťou a teda ona zabezpečuje všetky odôvodnené potreby mal. A. postupne, tak ako vznikajú, čo umožňuje lepšie využitie finančných prostriedkov v prospech mal. A.. Pokiaľ ide o ohraničenie trvania styku otca s maloletou, odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím návrhom otca a poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti
nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu ust. § 26 Zákona o rodine. Právo styku rodičia s dieťaťom korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právu dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Konajúci súd sa dôsledne riadil uvedenými zásadami a ustanoveniami Zákona o rodine a posúdil tento prípad podľa zistenej skutkovej situácie v rodine. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý určil styk otca s maloletým dieťaťom obmedzene vychádzajúc zo špecifickej situácie tohto prípadu, v ktorom sa otec s maloletým dieťaťom v útlom veku dlhodobo nekontaktoval, v dôsledku čoho vzniklo medzi nimi citové odcudzenie a správne zohľadnil aj zdravotné indispozície maloletého dieťaťa, ktoré si vo zvýšenej miere vyžadujú nepretržitú a dôslednú starostlivosť vylučujúcu akúkoľvek citovú záťaž. Odvolací súd dodáva, že po obnovení vzťahu medzi otcom a maloletým dieťaťom bude možné rozšíriť, prípadne upraviť styk otca s maloletou buď na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu aj bez prítomnosti matky. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a obmedzil sa iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.