Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-120-2014.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/120/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: T. I., B.. XX.XX.XXXX, X. K. XXXX/XX, X., štátny občan SR, o zaplatenie 658,04 eur s prísl., takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť mu sumu 657,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 657,03 eur od 28.06.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu titulom nevrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, poskytol odporcovi na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX, pričom podmienky prečerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Uvedená pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 postúpená navrhovateľovi. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 762,07 eur, ktorá pozostávala z istiny 657,03 eur, riadneho úroku 1,01 eur, úroku z omeškania vo výške 103,88 eur a ostatného príslušenstva vo výške 0,15 eur. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje neuhradenú istinu úveru vo výške 657,03, riadny úrok vo výške 1,01 eur a úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, a to od 28.06.2013. Keďže odporca do dnešného dňa svoj dlh neuhradil, navrhol, aby ho na zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania zaviazal súd.
Odporca sa k návrhu nevyjadril ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania a listinnými dôkazmi, a to zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, odstúpením od zmluvy zo dňa 19.05.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 a jej prílohou č. 1, pokusom o zmier a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa XX.XX.XXXX uzavreli podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obch. zák.“) zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške úverového rámca 15.000,- Sk (t.j. 497,91 eur) takým spôsobom, že veriteľ bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z uvedeného účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených s prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Čerpanie úveru je dlžník oprávnený požadovať až do času konečnej splatnosti, v rozsahu dohodnutého úverového rámca (čl. II. bod 1. zmluvy). Dlžník bol povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v tejto zmluve, ďalšie platby spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky (čl. II bod 4. zmluvy). Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 11,85 % ročne, splatnosť úrokov mesačne, k ultimu mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 23.07.2003.
Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 19.05.2011 oznámil odporcovi odstúpenie od zmluvy, a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila navrhovateľovi svoju pohľadávku proti odporcovi. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom zo dňa 09.07.2013.
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie slžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 100 ods. 1 prvá veta OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 250/2007 Z. z.“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V prejednávanej veci je predmetom konania nárok navrhovateľa na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov, ktoré na základe zmluvy o kontokorentnom úvere poskytol odporcovi, a to vo výške 658,04 eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 657,03 eur a riadneho úroku vo výške 1,01 eur. Predmetom konania je teda právo navrhovateľa, ktoré vyplýva zo záväzku (z právneho vzťahu) vzniknutého zo zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 a nasl. Obch. zák., pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti odporca ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňoval. Preto je nevyhnutné zmluvu o úvere v prejednávanej veci považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 OZ, pri uzatváraní a plnení ktorej navrhovateľ je dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca spotrebiteľom. Na základe vyššie uvedeného súd ako orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. aj bez návrhu bol povinný prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporcovi bol dňa XX.XX.XXXX úver s výškou úverového rámca 15.000,- Sk. Odporca bol povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, t.j. do 23.07.2003, kedy bola dohodnutá konečná splatnosť poskytnutého úveru. Odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti poskytnutého úveru (24.07.2003), mohol navrhovateľ (resp. jeho predchodca) podať návrh na súd pre porušenie zmluvnej podmienky zo strany odporcu, a to povinnosti poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Posledný deň premlčacej lehoty pripadol na 24.07.2006. Navrhovateľ si svoje právo na úhradu nevrátených peňažných prostriedkov poskytnutých odporcovi na základe zmluvy o úvere uplatnil v súdnom konaní dňa 11.04.2014, teda ho nevykonal v lehote určenej v § 101 OZ, v ktorom je stanovená všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie majetkového práva. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a povinnosť súdu z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať na premlčanie nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.
Súd poznamenáva, že v predmetnom prípade ohľadne premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasl. OZ) a nie Obchodného zákonníka (§ 387 a nasl. Obch. zák.), a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. je s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 6 písm. c) Obch. zák. je tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom. Hoci zmluva, ktorou bol poskytnutý spotrebiteľský úver, má charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikácie absolútnu prednosť Občiansky zákonník a aplikácia iných právnych predpisov prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 2 OZ). Z uvedeného vyplýva, že pri spotrebiteľských zmluvách sa prioritne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľského právo (§ 52 a nasl.) a právne normy obchodného práva sú v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu z povahy veci má prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Na základe vyššie uvedeného súd v predmetnom spore pri posudzovaní otázky premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, obsahujúceho pre spotrebiteľa priaznivejšiu úpravu premlčacej doby v trvaní troch rokov, oproti štvorročnej všeobecnej premlčacej doby ustanovenej Obchodným zákonníkom.
Súd v predmetnom konaní začiatok plynutia premlčacej doby posudzoval odo dňa dohodnutej konečnej splatnosti úveru (s poukazom na § 504 Obch. zák. a čl. II. bod 4. zmluvy) a nie odo dňa, kedy právny predchodca navrhovateľ odstúpil od zmluvy, pretože má za to, že pre dlh, ktorý sa už stal zročným pred odstúpením od zmluvy alebo pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti dlhu, nezačne opätovne plynúť premlčacia doba odo dňa odstúpenia od zmluvy resp. od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Na základe citovaného ustanovenia vzniklo v konaní úspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi, avšak súd mu právo na ich náhradu nepriznal, pretože jednak si ich náhradu v konaní neuplatnil (t.j. chýbal návrh na priznanie náhrady trov konania v zmysle § 151 ods. 1 OSP), a tiež z dôvodu, že v konaní mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že (§ 205 ods. 2 OSP):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.