Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Nt/18/2013

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci odsúdeného V.. Q. G., v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.08.2014 v Bratislave, takto

rozhodol:

Podľa návrh odsúdeného V.. Q. G., T.. XX.XX.XXXX D. C., Č. M., H. D. H., R. XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. značkou , pre nesplnenie podmienok obnovy konania podľa , sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Dňa 26.09.2013 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh odsúdného V.. Q. G. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , v ktorej bol na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku zo dňa 19.02.2010, č. k. -430 uznaný za vinného z trestného činu sprenevery podľa , v znení neskorších predpisov a odsúdený podľa v znení neskorších predpisov k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov a súčasne mu bola podľa uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Peri, spol. s r.o., Pribylinská 10, Bratislava, IČO: 35 696 541, vo výške 17.695,48 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.09.2013 obdržal od Okresného súdu Bratislava I podklady pre výpočet trov exekučného konania č. EX 39/04 () a dňa 23.09.2013 zaslal Okresnému súdu Bratislava V výpočet trov exekučného konania na rozhodnutie o trovách exekúcie a odmene súdneho exekútora, ktorý pripojil v prílohe svojho návrhu na obnovu konania. Poukázal na to, že súčasťou vyúčtovania je aj zdôvodnenie, prečo zasiela vyúčtovanie až 6 rokov po zmene súdneho exekútora. Podľa názoru odsúdeného priložené vyúčtovanie je novou skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle a táto nová skutočnosť môže mať vplyv na iné rozhodnutie súdu o vine a treste odsúdeného. Priložené vyúčtovanie preukazuje predčasnosť rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.02.2010 v konaní , nakoľko exekučný súd do dnešného dňa /dňa podania návrhu/ nerozhodol o trovách exekučného konania EX 39/04, a teda nemohlo nijakým spôsobom dôjsť k spáchaniu trestného činu sprenevery. Na tomto základe žiadal, aby Okresný súd Bratislava I v zmysle povolil obnovu konania vedeného pod sp. zn. , zrušil rozhodnutie zo dňa 19.02.2010 v celom rozsahu podľa a zastavil trestné konanie, resp. vrátil vec prokurátorovi do prípravného konania s odôvodnením, že k trestnému činu nedošlo.

V ďalšom písomnom podaní zo dňa 23.03.2014 opätovne označenom ako návrh na obnovu konania odsúdený V.. Q. G. doložil súdu uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.01.2014 sp. zn. -47, ktorým súd priznal súdnemu exekútorovi V.. Q. G. trovy exekúcie vo výške 4.307,20

Eur. Napriek skutočnosti, že uvedené uznesenie doposiaľ nie je právoplatné z dôvodu odvolania sa proti výške trov exekúcie zo strany V.. Q. G., ako aj povinného v exekučnom konaní, je podľa názoru odsúdeného vydanie predmetného uznesenia jednoznačným a nespochybniteľným dôkazom toho, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. zo dňa 19.02.2010 bol vydaný predčasne. Z trestného činu sprenevery obžalovaného V.. Q. G. v exekučnom konaní č. Ex 39/2004 - 36 Er/1233/2004 nemohlo v žiadnom prípade dôjsť z dôvodu absencie titulu na plnenie, ktorým je uznesenie Okresného súdu Bratislava V o trovách exekúcie, vydané až dňa 10.01.2014.

V súvislosti s týmto podaním súd len poznamenáva, že toto bolo nesprávne zaevidované ako nový návrh a bola mu pridelená spisová značka , ktorá až následne v rámci reklamácie zápisu tejto trestnej veci do súdneho oddelenia „7Nt“ zo dňa 31.07.2014 bola pripojená do spisu , o čom bol odsúdený informovaný v oznámení podľa na ním podanú sťažnosť na nečinnosť /oznámenie na č. l. 63/, kde mu okrem iného bolo tiež oznámené, že súd nemohol vo veci skôr konať a rozhodnúť, nakoľko nedisponoval súdnym spisom , ktorý bol pripojený k inému spisu tunajšieho súdu a oba sa nachádzali na Krajskom súde v Bratislave v súvislosti s odvolacím konaním vedeným pod sp. zn. .

Na základe podaného návrhu na obnovu konania súd, po posúdení príslušnosti na konanie a rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle , a zistení, že návrh na obnovu konania bol podaný oprávnenou osobou ( ), smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je obnova konania prípustná ( ) a nejde o prípad vylúčenia obnovy konania ( ) a po vrátení spisu na Okresný súd Bratislava I určil termín verejného zasadnutia na jeho prejednanie na deň 22.08.2014. Pre nesplnenie podmienok na jeho vykonanie vo vzťahu k poškodenému /poškodenej spoločnosti PERI spol. s r. o./ ako osoby, ktorá by mohla byť rozhodnutím priamo dotknutá/, bolo uvedené verejné zasadnutie odročené na deň 28.08.2014, ktoré sa potom vykonalo aj napriek neprítomnosti zástupcu poškodenej spoločnosti, nakoľko sa jej zástupca vyjadril, že sa verejného zasadnutia nezúčastní a toto sa môže konať aj bez ich účasti.

Ešte predtým súd, zistiac, že je daný dôvod povinnej obhajoby podľa písmeno a/ , určil odsúdenému V.. Q.Š. G. lehotu na zvolenie si obhajcu a nakoľko k zvoleniu obhajcu z jeho strany nedošlo, bol mu obhajca opatrením zo dňa 07.08.2014, sp. zn. ustanovený. Až na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.08.2014 bola súdu predložená menovaným odsúdeným udelená plná moc obhajkyni I.. V. Š. na jeho obhajobu v predmetnej trestnej veci, v dôsledku čoho bolo ustanovenie obhajcu na tomto verejnom zasadnutí opatrením súdu zrušené.

Na predmetnom verejnom zasadnutí odsúdený v plnej miere zotrval na podanom návrhu, pričom v rámci konečného návrhu poukázal na to, že rozhodnutie trestného súdu je rozhodnutím v exekučnej veci, čím dochádza k porušeniu . Trestné konanie nemôže predchádzať rozhodnutiu exekučného súdu, nakoľko v exekučnom konaní v danej veci nebol predložený záverečný účet. V súvislosti s predloženou Dohodou o vzájomnom vysporiadaní vzťahov zo dňa 14.08.2006 odsúdený uviedol, že išlo o odpoveď I. Y. na jeho výzvu na vrátenie majetku, ktorú mu zaslal v 4 rovnopisoch, ktoré sám podpísal a bol mu ochotný vrátiť všetku dokumentáciu a majetok, ak on podpíše túto dohodu. Odsúdený to odmietol, nakoľko išlo pre neho o neprijateľné podmienky. Odvtedy s ním I. Y. odmietol komunikovať a jeho majetok mu vrátiť.

Obhajkyňa odsúdeného sa na verejnom zasadnutí vyjadrila v tom smere, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania sa neopiera len o listinné dôkazy predložené odsúdeným, ale aj o listinné dôkazy, ktoré na verejnom zasadnutí krátkou cestou založili do súdneho spisu, a to o Dohodu o vzájomnom vysporiadaní vzťahov zo dňa 14.08.2006 a Výzvy na vrátenie majetku exekútorského úradu zo dňa 17.07.2006, z ktorých vyplýva, že výrok o náhrade škody sa týkal vyššej škody, ako aj to, že pán Y. ako svedok, ktorý vykresľoval vzťahy založené na zmluvách o pôžičke nezodpovedali skutočnostiam v pôvodnom konaní. Na tomto základe nemohla byť naplnená subjektívna stránka zo strany odsúdeného, nakoľko sa tento nemohol dostať k svojmu majetku.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhoval návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnuť.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

S poukazom na dikciu citovaného ustanovenie je potrebné uviesť, že účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov spočívajúcich v skutkových zisteniach. Novú skutočnosť podľa možno preto definovať ako objektívne existujúci jav, ktorý v tej istej veci nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Tieto nové skutočnosti môžu mať rôznorodú povahu a spravidla sa stávajú predmetom dokazovania, t. j. zvyčajne sa preukazujú aj novými dôkazmi. Dôkazom súdu predtým neznámym sa rozumie najmä taký dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, prípadne dôkaz, ktorý síce v pôvodnom konaní vykonaný bol, ale s iným obsahom (napríklad zmena výpovede svedka). Skutočnosť v trestnom konaní (t. j. aj v konaní o obnove) je vždy predmetom hodnotenia právom a nemožno ju preto s právom stotožňovať. Za právo treba pritom považovať predovšetkým platné právne normy, ale aj úvahy (právne závery) o tom, či určitá skutočnosť tvorí prvky znakov hypotézy právnych noriem, podľa ktorých sa vyhodnocuje táto skutočnosť.

V súvislosti s obnovou konania, ktorej sa sťažovateľ domáha, je taktiež nevyhnutné uviesť, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutiach, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí vydaných v trestnom konaní.

V predmetnej trestnej veci odsúdený svoj návrh na obnovu konania opiera predovšetkým o výpočet trov exekučného konania vo veci vedenej pod sp. zn. č. EX 39/04 () a na tom základe vydané uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.01.2014 sp. zn. -47, ktorým súd priznal súdnemu exekútorovi V.. Q. G. trovy exekúcie vo výške 4.307,20 Eur, ktoré ako nové skutočnosti súdu skôr neznáme odôvodňujú povolenie obnovy a preukazujú, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.02.2010, č. k. -430, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu sprenevery podľa , v znení neskorších predpisov, bol vydaný predčasne.

Po dôkladnom vyhodnotení obsahu podaného návrhu, ako aj obsahu spisového materiálu sp. zn. a sp. zn. vrátane vyššie uvedených listinných dokumentov predložených odsúdeným V.. Q. G., dospel súd k záveru, že vyúčtovanie trov exekučného konania, ako ani uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.01.2014 č. k. -47 nie sú takými skutočnosťami ani dôkazmi súdu skôr neznámymi, ktoré by spolu so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr známymi mohli viesť k inému /pre menovaného odsúdeného priaznivejšiemu/ rozhodnutiu o vine a treste odsúdeného a v nijakom smere nemajú vplyv na skutkový stav zistený v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. , v dôsledku čoho bol podaný návrh na obnovu konania zo strany súd vyhodnotený ako nedôvodný a ako taký podľa zamietnutý.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odsúdeným prezentované skutočnosti sú, resp. mohli byť predmetom právneho posudzovania v pôvodnom konaní z toho hľadiska, či existencia rozhodnutia súdu v exekučnom konaní o trovách súdneho exekútora je nevyhnutným predpokladom pre záver o vine odsúdeného V.. Q. G. zo spáchania trestného činu sprenevery podľa , v znení neskorších predpisov. Ide teda jednoznačne o posúdenie právnej otázky, ktorej správnosť mohla byť predmetom preskúmavania v rámci odvolacieho konania a z mimoriadnych opravných prostriedkov len v rámci konania o dovolaní, nie však v konaní o návrhu na obnovu konania. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že v konaní o návrhu na obnovu konania sa skúmajú nedostatky v skutkových zisteniach, nie nedostatky spočívajúce v právnom posúdení zisteného skutku alebo v nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (a to aj z hľadiska použitia ustanovení osobitných právnych predpisov významných pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle

, a teda dôležitých pre záver o vine zo spáchania konkrétneho trestného činu), ktoré sú v zmysle písmeno i/ dôvodom na podanie dovolania ako druhého z upravených mimoriadnych opravných prostriedkov. Inak povedané, pre účely konania o návrhu na obnovu konania v predmetnej trestnej veci je absolútne irelevantné, či až po právoplatnosti rozsudku v pôvodnom konaní bolo rozhodnuté o trovách súdneho exekútora, nakoľko táto okolnosť sa netýka skutkových zistení, ale právneho posúdenia otázky, či takéto rozhodnutie bolo alebo nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie v merite veci, teda rozhodnutia čo do otázky viny a trestu. Je teda nepodstatné, či už v pôvodnom konaní takéto rozhodnutie exekučného súdu bolo alebo nebolo vydané, ale právny záver o tom, či takéto rozhodnutie pre ustálenie viny a trestu vydané byť malo. Tento záver však v danom prípade nemá žiaden význam pre zistenie skutkového stavu. Nie je vecou súdu skúmať, z akých príčin bolo odvolanie odsúdeného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.02.2010 sp. zn. podané oneskorene a z tohto dôvodu uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.07.2010 sp. zn. podľa zamietnuté, čo nepochybne malo pre odsúdeného V.. Q. G. význam z hľadiska jeho možnosti podať účinne dovolanie v tom smere, aby sa ním dovolací súd mohol zaoberať aj z vecnej stránky. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že skutočnosti a dôkazy predložené odsúdeným nie sú spôsobilé privodiť pre neho iné rozhodnutie o vine z dôvodu nesprávnych skutkových zistení.

Nad rámec nevyhnutnosti súd uvádza, že v danom prípade vyúčtovanie trov exekučného konania a uznesenie súdu o trovách súdneho exekútora nebolo pre otázku viny v danom prípade vôbec dôležité nielen zo skutkového hľadiska, ale ani z hľadiska právneho posúdenia veci. Skutočnosti a dôkazy vykonané v pôvodnom konaní dostatočným a nespochybniteľným spôsobom preukázali, že konanie odsúdeného V.. Q. G. popísané v skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.02.2010 sp. zn. naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa , v znení neskorších predpisov tak po objektívnej aj subjektívnej stránke /formálne znaky/, ako aj znak materiálny spočívajúci v nebezpečnosti činu pre spoločnosť. V pôvodnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že odsúdený s finančnými prostriedkami, ktoré mu boli poukázané /zverené/ zo strany povinného nakladal ako s vlastnými spôsobom napĺňajúcim definičné znaky „prisvojenia si veci“, tieto oprávnenej osobe nevyplatil, pričom ich nevyplatenie bolo dané bez akýchkoľvek pochybností z dôvodov na strene odsúdeného a nie na strane osoby Mateja Krajčiho, ako sa to snaží prezentovať odsúdený. Toto konštatovanie nepochybne vyplýva z dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní, ktoré sa premietli aj do odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania v celom rozsahu poukazuje. Odsúdený pritom v pôvodnom konaní odmietol uviesť, kde sa uvedené finančné prostriedky nachádzajú.

V tomto smere sú absolútne nepodstatné aj ďalšie listinné dôkazy predložené odsúdeným na verejnom zasadnutí, a to Dohoda o vzájomnom vysporiadaní vzťahov /medzi I. Y. a V.. Q. G. - z jeho strany nepodpísaná/, a Výzva na vrátenie majetku exekútorského úradu. Prvá listina, vzhľadom na jej obsah, v nijakom smere nepotvrdzuje tvrdenie odsúdeného o bránení v odovzdaní exekučnej agendy zo strany I. Y. /čo vyplýva aj zo skutočnosti uvedenej v odôvodnení rozsudku vydaného v pôvodnom konaní/, naopak, táto skôr svedčí o opaku. Druhým listinným dôkazom sa súd ani nezaoberal, nakoľko tento bol súčasťou spisu a teda nejde o skutočnosť, resp. dôkaz súdu skôr neznámy.

Na základe uvedeného je zrejmé, že argumentácia odsúdeného V., v zmysle ktorej pokiaľ nebolo rozhodnuté o trovách súdneho exekútora, nebol povinný vymožené finančné prostriedky oprávnenému poukázať /čo podľa odsúdeného malo mať význam pre iné rozhodnutie o vine v pôvodnom konaní/, je zavádzajúca a neopodstatnená. V zmysle tejto argumentácie by totiž platilo, že ak by si súdny exekútor trovy exekúcie nevyúčtoval vôbec, alebo v priebehu dlhšieho časové obdobia - aj niekoľko rokov, nemohol by súd o trovách súdneho exekútora ani rozhodnúť a oprávnený by sa nemohol domáhať vyplatenia vymoženej sumy, resp. by na vyplatenie tejto sumy musel čakať neúmerne dlho, čo jednoznačne odporuje účelu o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutku / ďalej len „Exekučný poriadok!/ a jeho jednotlivých ustanovení, pričom súdny exekútor by s týmito vymoženými prostriedkami mohol jednoducho voľne nakladať spôsobom, ako to robil odsúdený. Je zrejmé, že takéto obhajobné tvrdenia v kontexte skutočnosti uvádzaných odsúdeným v konaní o jeho návrhu na obnovu konania nemôžu mať racionálny a právne relevantný základ.

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že ak by sa aj v čisto hypotetickej rovine /z trestnoprávneho hľadiska, nie z hľadiska ustanovení Exekučného poriadku/ pripustilo, že súdom priznané trovy súdneho exekútora by mohli mať vplyv pre záver o výške škody, v predmetnej trestnej veci by bola aj táto skutočnosť pre rozhodnutie o povolení obnovy konania právne nepodstatná, nakoľko nemá vplyv na právnu kvalifikáciu daného skutku, a teda na záver o vine /odpočítanie trov exekučného konania od výšky vymoženej pohľadávky/, pričom samotný výrok rozsudku o náhrade škody, ktorý sa odvíja od dokazovania v rámci tzv. adhézneho konania, nemôže byť dôvodom na obnovu konania podľa . S novými skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr neznámymi, významnými pre rozhodnutie o náhrade škody bez vplyvu na výrok o vine a treste, totiž vo svojom ustanovení ani v inom ustanovení nespája možnosť, resp. dôvod na povolenie obnovy konania.

Záverom možno poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.07.2013, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa13.03.2014, sp. zn. , v ktorých súdy okrem iného posudzovali v zásade rovnaké skutočnosti, pričom ich závery boli čo do otázky viny v podstate totožné, ako v rozsudku tunajšieho súdu, ktorý je predmetom konania o návrhu odsúdeného V.. Q. G. na obnovu konania.

Nakoľko odsúdený neprodukoval ani žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, pre ktoré by bolo možné považovať trest uložený v pôvodnom konaní za taký, ktorý by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, bol návrh odsúdeného V.. Q. G. na obnovu konania v celom rozsahu posúdený ako nedôvodný, nespĺňajúci podmienky obnovy konania podľa , v dôsledku čoho bol podľa zamietnutý.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.