Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-143-2014.pdf
PDF · 89.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/143/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. G. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave dieťaťa rodičov O. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. na ul. U.. D. č. XX zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským advokátom so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 a F. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v F. na O. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Jozefom Adamovským advokátom so sídlom v Košiciach na Žižkovej ul. č. 6 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 14.1.2014 č.k. 7P 170/2013-123 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom upravil styk otca s mal. F. G. tak, že otec bude mať možnosť stýkať sa s maloletou každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že vždy o 14.00 hod. si maloletú prevezme od matky pred jej bytom a o 18.00 hod. maloletú matke na tom istom mieste odovzdá, každý nepárny týždeň v mesiaci v pondelok, v stredu a v piatok vždy od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že vždy o 14.00 hod. si maloletú prevezme od matky pred jej bytom a o 18.00 hod. maloletú matke na tom istom mieste odovzdá, počas vianočných sviatkov Prvý sviatok vianočný od 10.00 hod. do 18.00 hod. a počas veľkonočných sviatkov Veľkonočnú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že v uvedený sviatočný deň si maloletú v stanovený čas prevezme od matky pred jej bytom a v stanovený čas maloletú matke na tom istom mieste odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať a prevziať ju od otca v stanovený čas a na stanovenom mieste. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výrokom o úprave jeho styku s maloletou počas víkendu a počas týždňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že upraví jeho styk s maloletou každý párny víkend v sobotu aj v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý párny týždeň v pondelok a vo štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a v piatok od 14.00 hod. do 18.00 hod. (tak ako rozhodol súd prvého stupňa), počas vianočných sviatkov Prvý sviatok vianočný od 10.00 hod. do 18.00 hod. a počas veľkonočných sviatkov na Veľkonočnú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. (podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa) s tým, že si maloletú prevezme od matky pred jej bytom a v stanovenom čase maloletú matke na tom istom mieste odovzdá. Uviedol, že upravený styk súdom prvého stupňa považuje za nepostačujúci, resp. nedostatočný. V konaní na súde prvého stupňa, ako aj v predchádzajúcom odvolaní s ohľadom na jeho úprimný záujem o maloletú a charakter práce matky navrhol, aby sa mohol počas pracovného týždňa stýkať s maloletou každý deň od 15.00 hod. do 19.00 hod.. Kompromisne bol ochotný na pojednávaní 14.1.2014 ustúpiť, avšak k dohode s matkou nedošlo. Súd prvého stupňa mu síce priznal styk s dcérou na základe dôkladnejšieho zistenia skutkového stavu, zhodnotenia okolností prípadu a rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7CoP 263/2013-83 aj v týždni, avšak len v nepárnom a to v pondelok, v stredu a v piatok od 14.00 hod. do 18.00 hod.. Z tohto dôvodu dcéru nevidí od piatku 18.00 hod. v nepárnom týždni až do soboty 14.00 hod. párneho týždňa, čo je spolu takmer 8 dní. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa mal snahu, aby mu matka umožnila styk s maloletou aj v niektorý pracovný deň párneho týždňa, čomu matka na jeho žiadosť aj raz vyhovela, inak mu umožňovala styk už len striktne podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa. S ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o jeho jediné dieťa je celkom pochopiteľný jeho záujem o budovanie vrúcneho a blízkeho vzťahu s maloletou a to čo najčastejším a pravidelným stretávaním sa. Vyjadril názor, že záujem dieťaťa si vyžaduje, aby sa aj on podieľal na osobnej starostlivosti aspoň formou pravidelných stykov a rozvíjala a utužovala sa tak ich citová väzba. Domnieva sa, že predmetná medzera v styku s maloletou takmer 8 dní je aj s ohľadom na jej vek neprimerane dlhá. Zároveň je zrejmé, že by to nebolo na úkor spoločného času stráveného s matkou maloletej vzhľadom na jej pracovný režim s poukazom na to, že matka popri materskej dovolenke pracuje v poobedňajších hodinách a v tom čase starostlivosť o dieťa zabezpečuje stará matka, resp. ďalší príbuzní. Domnieva sa, že styk upravený súdom prvého stupňa nerešpektuje právo maloletej na rovnoprávny a pravidelný osobný styk s obidvoma rodičmi. Obaja rodičia žijú v jednom meste, ich bydliská sú od seba vzdialené len 4 minúty chôdze. Maloletá je s ním rada a teší sa z jeho prítomnosti. Neexistuje teda dôvod, prečo by mu nemalo byť umožnené, aby sa počas pracovnej doby matky o maloletú nemohol sám postarať. V tomto čase sa o maloletú osobne starajú príbuzní matky a preto by bolo spravodlivé a dokonca vhodnejšie, aby sa o ňu mohol sčasti starať aj on. Súhlasí so stykom s maloletou v nepárnom týždni, tak ako rozhodol súd prvého stupňa a kompromisne navrhuje, aby v nepárnom týždni bol jeho styk s maloletou upravený napríklad v pondelok a štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod.. Pokiaľ ide o úpravu styku počas víkendu, navrhoval, aby bol styk upravený v sobotu aj v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.. V tejto časti mu nebolo vyhovené a styk bol upravený od 14.00 hod. do 18.00 hod.. Vyjadril názor, že práve víkend je obdobie, počas ktorého by mu malo byť umožnené tráviť s maloletou trochu viac času ako v bežný pracovný deň aj s ohľadom na možnosť absolvovania dlhších prechádzok, spoločného obeda, uloženie k dennému spánku a podobne a to všetko v záujme rešpektovania práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jeho odvolanie neobsahuje žiadne vecné ani právne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, či zmeniť v zmysle jeho návrhu. V prvom rade poukázala na skutočnosť, že odvolanie otca bolo podané v posledný deň trojmesačnej lehoty upravenej v ust. § 204 ods. 2 O.s.p.. Je len ťažko pochopiteľné, že otec maloletej napriek ním deklarovanej nedostatočnej úprave styku s maloletou tri mesiace odo dňa doručenia rozsudku nemal záujem podať odvolanie za účelom dosiahnutia zmeny tohto rozhodnutia. S návrhom otca na úpravu styku predneseným v odvolaní nesúhlasí. Tento styk nie je v súlade s najlepším záujmom maloletej. Poukázala na to, že oproti pôvodnému rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol v časti úpravy styku zrušený a vrátený na ďalšie konanie, súd prvého stupňa rozšíril možnosť styku otca s maloletou o viac ako 100 % počas bežného mesiaca. Domnieva sa, že súčasná úprava styku stanovená súdom prvého stupňa poskytuje otcovi pravidelný a nadštandardný priestor pre vytvorenie si sociálnych väzieb s maloletou, pričom táto úprava by zároveň mala poskytovať maloletej pocit istoty, bezpečia, stabilného domova, výchovného prostredia a pre čas strávený s matkou, ktorá je s ohľadom na vek maloletej pre ňu v súčasnosti tou najpodstatnejšou osobou. K samotnej realizácii styku v zmysle napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa konštatuje na základe trojmesačných skúseností, že takto široko upravený styk nie je pre dieťa vyhovujúci. Maloletá F. prichádza od otca dezorientovaná, nechápe, čo sa s ňou deje, pozerá do prázdna, je citovo rozhádzaná, vydobýja si veci hádzaním sa o zem, je agresívna, bije ľudí okolo seba, dokonca aj ju, pričom má vedomosť, že takéto správanie je maloletej v čase styku s otcom dovolené. Maloletá je vo veku, kedy si vytvára návyky ako používať záchod, stolovanie, používať príbor a podobne. V týždni, keď je s ňou plienku používa len na noc. Ak je u otca, používa ju stále. Po príchode od neho vypľúva jedlo, ak je dlhšie doma, ukáže, že už nechce a podobne. Takéto prejavy maloletej sa po návštevách otca opakujú a trvajú asi dva dni a až následne dôjde k jej upokojeniu. V týždni, kedy dieťa otca nenavštevuje, je úplne iné, je pokojné, vyrovnané, vie, čo môže a čo nie. Domnieva sa, že výchova dieťaťa by mala byť do troch rokov jednotná a obaja rodičia by mali ťahať za jeden koniec, čo v ich prípade vôbec nefunguje. Nepopiera kladný vzťah otca s maloletej, pričom maloletú sama motivuje na stretnutie s otcom, avšak vzhľadom na jej nízky vek a jej potreby je nevhodné, aby trávila s otcom takú dlhú dobu mimo domova. Podotkla, že s otcom maloletej v spoločnej domácnosti nikdy nežila, pretože si to sám neprial. Starý otec z otcovej strany v minulosti maloletú nebol pozrieť ani raz a stará matka z otcovej strany bola asi trikrát. Otec s ňou nekomunikuje, ani ju nepozdraví, o celom styku s maloletou vie len toľko, že jedla a keďže ani maloletá ešte nekomunikuje, takúto formu komunikácie s otcom považuje za nedostačujúcu. Je pre ňu nanajvýš zarážajúce zneužívanie vynútenej potreby pracovať, keďže je osamelou matkou s minimálnym prispením otca, ktorý platí výživné 100 € mesačne, pričom potreby dieťaťa musí zabezpečiť sama. Zdôrazňuje, že počas plnenia jej pracovných povinností za účelom uživenia seba i dieťaťa sa o maloletú nestarajú cudzí ľudia, ale stará matka maloletej, na ktorú je maloletá zvyknutá, ktorá jej, ako aj dcére od narodenia poskytuje ubytovanie a taktiež starostlivosť na rozdiel od otca maloletej, ktorý dieťa nechcel a navrhol jej vyriešenie tejto situácie umelým prerušením tehotenstva. Na rozdiel od starej matky maloletej z jej strany nevytvoril žiadne, či už hmotné alebo nehmotné podmienky na príchod dieťaťa. Tvrdenie otca, že u zamestnávateľa si vie vybaviť zmenu pracovnej doby, považuje za nepravdivé a nepreukázané. Otec pracuje ako vodič v súkromnej obchodnej spoločnosti s pracovným časom prispôsobeným potrebám zamestnávateľa. Nakoľko v súčasnosti je už známy vplyv styku otca na maloletú upravený rozsudkom súdu prvého stupňa a s poukazom na ust. § 212 ods. 1 písm.a/ O.s.p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania, prikláňa sa k úprave styku navrhnutej kolíznym opatrovníkom, t.j. každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod..
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané s prihliadnutím na útly vek dieťaťa, kedy sa odporúča styk s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti upraviť častejšie, v kratšom rozsahu a bez prespávania, najvhodnejšie je stretnutie realizovať v prostredí, v ktorom dieťa žije. Maloletá F. na svojho otca pozitívne reaguje a sú medzi nimi pekné emocionálne väzby. Zásluhu na tom má aj matka, ktorá otcovi umožňovala sa s dieťaťom stretávať aj do rozhodnutia súdu. Tiež je pozitívne, že dieťa odchádza s otcom bez problémov aj do jeho domácnosti a toto prostredie, ako aj príbuzných otca spoznáva. Rovnako je pozitívne, že pri stretávaní sa dieťaťa s otcom nie je potrebná prítomnosť matky. O tom, že matka je pre dieťa vzhľadom na jeho vek najdôležitejšou osobou svedčia aj jeho prejavy po návrate domov, kedy vyhľadáva matku a jej fyzickú blízkosť. Konštatoval, že pre zdravý fyzický, psychický, ale aj sociálny vývin mal. F. je veľmi dôležité, aby sa s otcom pravidelne stretávala, čo je zohľadnené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, preto navrhuje rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Rozhodnutie súdu je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery, teda aj styky otca s maloletou bude možné postupne rozširovať a upraviť ich aj s prespávaním dieťaťa u neho a rozvíjať tak plnohodnotný vzťah maloletej s obidvoma rodičmi a uplatňovať jej právo na starostlivosť oboch rodičov. Obaja rodičia sú spôsobilí zabezpečovať výchovu maloletej, majú na to vytvorené podmienky a svoju rodičovskú spôsobilosť a zrelosť by mali preukázať schopnosťou dohodnúť sa v otázkach týkajúcich sa výchovy svojho dieťaťa s prihliadnutím na jeho najlepší záujem.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, ako aj útly vek dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častejší a kratší kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval, teda správne rozhodol o rozsahu a frekvencii styku otca s maloletou. Z odvolania otca, ako aj vyjadrenia matky s poukazom tiež na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a postoj rodičov v priebehu konania na súde prvého stupňa je zjavné, že rodičia argumentujú najlepším záujmom dieťaťa na podporu svojich tvrdení o vhodnosti, prípadne nevhodnosti určitej úpravy rozsahu a frekvencie styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý záujem subjektívne vnímajú ako svoju predstavu o realizácii svojho výchovného pôsobenia na maloleté dieťa. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou, v rámci ktorého súd komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa, rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadnú školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa, prístup rodičov k realizácii práv druhého rodiča vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností a v prípade vekovo starších detí zisťuje aj názor samotného dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade maloleté dieťa dovŕšilo vek dvoch rokov len v júni tohto roka, preto je vylúčené skúmanie názoru dieťaťa na styk s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, rovnako ako aj prípadné odborné skúmanie vzťahu medzi dieťaťom a týmto rodičom. V tomto prípade je preto najoptimálnejšie postupne meniť frekvenciu a rozsah styku dieťaťa s otcom primerane potrebám dieťaťa, ktoré je vo veku intenzívneho fyzického, ako aj osobnostného vývoja. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že styk otca s maloletou sa do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa realizoval len každý druhý týždeň v sobotu a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a keďže tento styk bol úspešne realizovaný, súd prvého stupňa správne rozšíril styk aj počas ďalších troch dní pracovného týždňa, v ktorom sa nerealizuje styk počas víkendu tak, aby si aj dieťa a rovnako aj obaja rodičia na túto frekvenciu styku zvykli. Vzhľadom na pomerne krátku dobu, ktorá uplynula od vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa nemožno objektívne vyhodnotiť vplyv takto realizovaného styku. Za tejto situácie aj odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že rozsah upraveného styku je v záujme maloletého dieťaťa a rešpektuje jeho aktuálne potreby na styk s otcom. Takto upravený styk je potrebné považovať za dočasný a je možné ho zmeniť, ak sa zmenia pomery či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o zmenu úpravy styku príslušný súd. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia by mali pri výchove maloletého dieťaťa kooperovať, v záujme dieťaťa obnoviť komunikáciu, nakoľko maloleté dieťa na nevedomej úrovni vníma konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý vo vyššom veku môže považovať za osobnú príčinu nevraživosti medzi rodičmi, čo môže mať do budúcna nepriaznivé následky na psychike maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť len ťažko napraviteľné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.