Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoE-241-2014.pdf
PDF · 69.35 KB
Case nature
Subarea
12CoE/241/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: R., Bratislava, pobočka Košice, O.D. 1, proti povinnému: Y. s.r.o., naposledy so sídlom N., vedenej u súdneho exekútora H.. U. L., so sídlom X. XX, F., pod sp. zn. EX 893/11, o vymoženie 446,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 18.12.2013, č. k. 48Er/3499/2011-16, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi H.. U. L., so sídlom v F., X. č. XX trovy exekúcie v sume 51,58 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že dňa 01.12.2011 poveril súdneho exekútora Mgr. U. L. vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného. V priebehu exekúcie bol povinný vymazaný z obchodného registra ku dňu 24.11.2012, a to v dôsledku zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie, t. j. zanikol z dôvodu zistenej nemajetnosti. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Na náhradu trov exekúcie vo výške 51,58 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, túto zastaviť a súdnemu exekútorovi nepriznať náhradu trov exekúcie.
Namietal zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného. Podľa oprávneného mal exekučný súd rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať. Týmto je strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, ktorý zanikol bez právneho nástupcu, v dôsledku čoho je exekúcia proti nemu neprípustná. V ďalšom mal za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie nie sú dané podmienky ani na uloženie mu povinnosti nahradiť trovy exekúcie, keďže ako oprávnený jej zastavenie nezavinil (§ 203 Exekučného poriadku).
Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.
Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka. Zákonná sudkyňa o odvolaní oprávneného proti jej uzneseniu rozhodla podľa § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vo výroku o trovách exekúcie vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.
Odvolací k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odmietol.
Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právnej normy nie je oprávnený preskúmavať.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. Ust. § 58 ods. 6 v znení účinnom do 31. októbra 2013 pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa ust. § 57. S účinnosťou od 1. novembra 2013 došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné.
Napadnuté uznesenie však vydala vyššia súdna úradníčka a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl. 142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu poverený sudcom. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.
Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo podaním odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.