Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-45-2014.pdf
PDF · 82.22 KB
Case nature
Subarea
15CoP/45/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti 1/ P. X., nar. XX. XX. XXXX, 2/ W. X., nar. XX. XX. XXXX, 3/ H. X., nar. XX. XX. XXXX, 4/ D. X., nar. XX. XX. XXXX, 5/ Y. X., nar. XX. XX. XXXX a 6/ D. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom u rodičov, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej ako kolíznym opatrovníkom, deti matky H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX a otca P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, o uloženie výchovných opatrení maloletým deťom, na odvolanie matky proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu v Revúcej č. k. 3P/9/2014-39, zo dňa19. 05. 2014, takto
rozhodol:
Čiastočný rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd maloleté deti P. X., nar. XX. XX. XXXX, W. X., nar. XX. XX. XXXX a H. X., nar. XX. XX. XXXX dočasne odňal z osobnej starostlivosti rodičov detí a maloletým deťom nariadil s účinnosťou od 02. 09. 2014 na dobu 6 mesiacov pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, a to v Reedukačnom centre Mlynky - Biele Vody č. 267, Mlynky. Zároveň uvedeným čiastočným rozsudkom prvostupňový súd zaviazal matku maloletých detí a otca maloletých detí k povinnosti platiť na každé z maloletých detí, a to P. X., nar. XX. XX. XXXX., W. X., nar. XX. XX. XXXX a H. X., nar. XX. XX. XXXX výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc dňom umiestnenia maloletých detí v Reedukačnom centre Mlynky - Biele Vody, počas celého trvania umiestnenia detí v tomto zariadení, vždy do 25.-teho dňa toho ktorého mesiaca, vopred na účet Reedukačného centra Mlynky - Biele Vody č. 267, Mlynky. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloleté deti P., W. a H. si opakovane a dlhodobo neplnia povinnú školskú dochádzku. Do školy nechodia takmer vôbec. Maloleté deti dosahujú v škole veľmi slabé výsledky, čo je spôsobené predovšetkým ich zlou školskou dochádzkou. Rodičia maloletých detí boli zo strany školy upozorňovaní na nedbalú školskú dochádzku ich detí, k náprave však nedošlo. Ani na základe trestných stíhaní vedených voči rodičom detí za prečiny ohrozenia mravnej výchovy detí nedošlo k náprave dochádzky u detí do školy. Súd mal za preukázané, že rodičia detí nezabezpečujú pravidelnú školskú dochádzku detí do školy, a tým ohrozujú a narušujú riadnu výchovu detí, nezabezpečovaním dôslednej starostlivosti o výchovu a všestranný vývoj detí, porušujú svoje rodičovské povinnosti. Maloletým deťom a ich rodičom bolo súdom uložené výchovné opatrenie (napomenutie a dohľad), tieto predchádzajúce miernejšie výchovné opatrenia neviedli k náprave správania detí a nepriniesli želaný úspech, preto má súd za to, že sú splnené podmienky na uloženie výchovných opatrení podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine, konkrétne dočasné odňatie maloletých detí z osobnej starostlivosti rodičov, aj proti ich vôli a nariadenie maloletým deťom pobytu v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky. Súd určil nástup do Reedukačného centra ku dňu 02. 09. 2014, keďže proces realizácie odbornej diagnostiky takto nebude prerušený počas
letných prázdnin detí, pričom pri takejto realizácii výchovného opatrenia je väčšia pravdepodobnosť dosiahnutia účelu nariadeného výchovného opatrenia. Prvostupňový súd ďalej poukázal na ustanovenie § 62 Zákona o rodine s tým, že rodičom maloletých detí uložil povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Zároveň prvostupňový súd poukázal aj na ustanovenie § 81 Zákona o rodine a § 75 Zákona o rodine s tým, že určil výživné v minimálnej zákonnej výške. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol tak na potreby detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov detí. Na záver prvostupňový súd dodal, že rozhodol čiastočným rozsudkom len ohľadne troch maloletých detí (P., W. a H.), nakoľko u týchto detí boli splnené podmienky uloženia výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine a zároveň bolo zistené konkrétne zariadenie, v ktorom sa výchovné opatrenie môže realizovať. Ohľadne ďalších maloletých detí, súd bude rozhodovať až následne v ďalšom priebehu konania. Pokiaľ ide o výchovné opatrenie uložené rozsudkom prvostupňového súdu 8P/20/2013-59 zo dňa 15. 07. 2013 (dohľad nad maloletým P., W. a H.), to súd uvedeným čiastočným rozsudkom nezrušil, nakoľko súd má za to, že vzhľadom na dlhodobé neplnenie školskej dochádzky deťmi je potrebné, aby toto výchovné opatrenie ostalo zatiaľ v platnosti.
Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí v celom rozsahu. V odvolaní uviedla, že tak ako uvádzala sociálnej pracovníčke ÚPSVaR v Revúcej, hlavný dôvod bolo, že riaditeľ Základnej školy v U. vystrašil jej deti, že keď sa budú zgrupovať v triedach, tak ich umiestni do nejakého zariadenia. Jej deti sú vystrašené, že budú umiestnené v zariadení a budú bez rodiny. Preto navštívila Špeciálnu základnú školu v U. a po konzultácii s riaditeľkou školy deti môžu nastúpiť do školy v novom školskom roku. Samozrejme musia najprv podstúpiť psychologické vyšetrenia. Snažia sa spolu s jej druhom o spoločnú výchovu detí, záleží im na tom, aby boli deti s nimi a tvorili úplnú rodinu. Ďalej uviedla, že prisľúbila, že školská dochádzka detí bude pravidelná po nástupe do špeciálnej školy v U.. Bez detí nie je schopná vydržať. Ako rodičia im vedia poskytnúť dostatok lásky, rodinné zázemie a pocit istoty, ktoré potrebujú.
Kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože nepredpokladajú, že maloleté deti si začnú plniť povinnú školskú dochádzku a rodičia budú zvládať ich výchovu. Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24. 07. 2014 kolízny opatrovník okrem iného uviedol, že všetky maloleté deti sú evidované v registri sociálnej kurately vedenom na ÚPSVaR Revúca pre záškoláctvo od roku 2010. Od tohto obdobia sú v rodine vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V rodine boli uskutočňované pravidelné opakované šetrenia, počas ktorých boli maloleté deti a ich rodičia upozorňovaní na plnenie povinnej školskej dochádzky. Pri riešení záškoláctva orgán sociálnoprávnej ochrany detí spolupracoval so Základnou školou v U. a Obecným úradom v Q.. Rodičia maloletých detí boli opakovane uznaní vinnými a odsúdení pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Situácia sa však nezlepšila. ÚPSVaR Revúca podal dňa 10. 06. 2013 na Okresný súd v Revúcej návrh na uloženie výchovného opatrenia. Okresný súd v Revúcej rozsudkom sp. zn. 8P/20/2013 zo dňa 15. 07. 2013, právoplatným dňa 06. 08. 2014, určil nad výchovou maloletých detí Samkových výchovné opatrenie - dohľad a rodičom uložil výchovné opatrenie - napomenutie. Uvedené výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel a maloleté deti X. vykazovali aj naďalej neospravedlnené vyučovacie hodiny. Preto Okresný súd v Revúcej začal uznesením zo dňa 12. 02. 2014 sp. zn. 8P/20/2013 z vlastného podnetu konanie o uloženie výchovného opatrenia a čiastočným rozsudkom č. k. 3P/9/2014-39 odňal maloleté deti z osobnej starostlivosti rodičov a nariadil im s účinnosťou od 02. 09. 2014 na dobu 6 mesiacov pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky. Rodičia nie sú schopní zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky maloletých detí. S orgánom sociálnoprávnej ochrany detí pri riešení záškoláctva nespolupracujú, resp. občasná spolupráca je účelová, stále sľubujú, že maloleté deti si povinnú školskú dochádzku budú plniť, ale k jej zlepšeniu doposiaľ nedošlo. Rodičia a maloleté deti sa ani jedenkrát nedostavili na predvolanie ÚPSVaR Revúca na vyhodnotenie výchovného opatrenia, ktoré sa uskutočňovalo pravidelne každé 2 mesiace od uloženia súdom. Taktiež sa nedostavili na súdne pojednávania vedené na Okresnom súde v Revúcej vo veci uloženia výchovného opatrenia. Výchovu maloletých detí nezvládajú, maloletý W. a maloletý H. sú v súčasnosti orgánmi polície vyšetrovaní pre prečin porušovania domovej slobody spáchaného spolupáchateľstvom. V roku 2013 bol maloletý P. vyšetrovaný pre prečin pytliactva, trestné stíhanie bolo zastavené. Počas šetrení v rodine rodičia žiadali orgán sociálnoprávnej ochrany detí o umiestnenie maloletého H. a maloletého W. v zariadení ústavnej starostlivosti, nakoľko sú neposlušní a ich výchovu nezvládajú.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd si osvojil skutkové zistenia okresného súdu, oboznámil sa s obsahom spisu a preskúmaním dospel k rovnakému záveru ako okresný súd. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí okresného súdu a jeho rozhodnutie za daných okolností považoval za správne. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre správne rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. § 37 ods. 3, §§ 62, 75 ods. 1 a § 81.
Je nepochybné, že výchovné opatrenie uložené rozsudkom prvostupňového súdu 8P/20/2013-59 zo dňa 15. 07. 2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 06. 08. 2013 neviedli k náprave, a preto súd správne v zmysle § 37 ods. 3 Zákona o rodine dočasne odňal maloleté deti X, W., H. z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli a nariadil maloletým deťom (P., W., H.) pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, a to na dobu 6 mesiacov. Z pripojených listinných dôkazov (správ zo školy, správ zo šetrenia rodinných pomerov, ako aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky) mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že rodičia maloletých detí výchovu maloletých detí nezvládajú. Maloletý P., W. a H. si opakovane a dlhodobo neplnia povinnú školskú dochádzku, pričom vykazujú každý z nich vysoký počet neospravedlnených vymeškaných hodín. V škole deti dosahujú veľmi slabé výsledky, čo je pravdepodobne spôsobené ich zlou dochádzkou do školy. Rodičia detí boli upozorňovaní na tieto skutočnosti, k náprave nedošlo, pričom tieto problémy trvajú už od roku 2010, t. j. od doby ako sú maloleté deti evidované v registri sociálnej kurately pre záškoláctvo. Rodičia maloletých detí ich výchovu evidentne nezvládajú. Správne potom okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 3 Zákona o rodine vo veci maloletých detí P., W. a H.. P. v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočností, ktoré by preukázali odvolaciemu súdu, že by došlo k zmene v správaní sa maloletých detí a rozhodnutie prvostupňového súdu by z toho dôvodu bolo nesprávne.
Pokiaľ sa matka odvolala aj do časti, ktorou súd rozhodol o jej povinnosti prispievať na výživu maloletých detí P., W. a H. výživným v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, aj v tejto časti správne okresný súd rozhodol, a to s poukazom na ustanovenie § 62 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 81 Zákona o rodine. Nakoľko rodičia maloleté deti nebudú mať vo svojej výchove, ich povinnosťou je prispievať na ich výživu vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia Zákona o rodine výživným, a to na účet Reedukačného centra Mlynky - Biele Vody, kde sa maloleté deti budú nachádzať od 02. 09. 2014 na základe rozhodnutia súdu. Správne prvostupňový súd určil aj výšku vyživovacej povinnosti, t. j. najnižšiu možnú výšku 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu vzhľadom k tomu, že rodičia maloletých detí sú nezamestnaní, sociálne odkázaní.
V odvolaní matka neuviedla iné, resp. nové skutočnosti než tie, ktoré boli známe súdu prvého stupňa v čase jeho rozhodovania, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd, a na tieto dôvody odvolací súd v tomto rozhodnutí odkazuje.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.