Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_47Ek-2197-2020.pdf
PDF · 88.39 KB
Case nature
Subarea
47Ek/2197/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, XXXXX, E., proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom č. XXX, XXX XX E. H. B. o vymoženie 10 875,07 Eur, exekúcia vedená u súdneho exekútora JUDr. René Matuška so sídlom exekútorského úradu Mariánska 35 97101 Prievidza, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn 205 EX 6/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 15.01.2024, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 15.01.2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.12.2020 domáhal od povinného vymoženia 10 875,07 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-36 Cb 1220/93-96 zo dňa 23.04.1999 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 352/2000 zo dňa 20.07.2001 ( ďalej ako „ Exekučný titul“). Návrhom si oprávnený uplatnil nárok zo starej exekúcie. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 07.01.2021 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 47Ek/2197/2020, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. René Matuška, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn 205 EX 6/21. 3. Uznesením sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 24.11.2021 vyšší súdny úradník exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) v časti istiny vo výške 8 416,32 Eur a úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 8 416,32 Eur od 10. 05. 2006 do zaplatenia zastavil (výrok I.) a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok II.). Povinný podal proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 24.11.2021 sťažnosť. Sudca uznesením sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 08.09.2022 sťažnosť povinného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 24.11.2021 zamietol. Uznesenie sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 08.09.2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2022. 4. Uznesením sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 15.01.2024 vyšší súdny úradník v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s druhým návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinný podal svoj v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie, pričom tento návrh bol doručený na tunajší súd dňa 16.12.2022 (na poštovú prepravu podaný dňa 15.12.2022). V danej veci súd konštatoval, že poverený súdny exekútor doručoval upovedomenie o začatí exekúcie povinnému, ktoré bolo povinnému doručené dňa 27.01.2021. Nakoľko sa v tomto prípade jedná o v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie, tento návrh nemá odkladný účinok. Povinný môže podať v priebehu konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, avšak platí, že právne skutočnosti resp. dôvody na zastavenie exekúcie musí povinný
uplatniť včas. Pravidlom včasného uplatnenia skutočností pri ďalších podaných návrhoch, kde platí tzv. koncentračná zásada je, že v poradí druhom a ďalšom podanom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. Vo vzťahu k námietkam povinného ohľadom existencie dôvodu na zastavenie exekúcie, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, t. j. nárok oprávneného zanikol; prekážka skôr začatého konania (litispendencie), ktoré povinný uviedol vo svojom druhom návrhu na zastavenie exekúcie, mal vyšší súdny úradník za to, že ide o totožné námietky, ktoré povinný už namietal, a to vo svojom predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie. Súd konštatoval, že s predmetnou argumentáciou povinného sa už vysporiadal, a to v rámci uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 24.11.2021 tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v časti istiny vo výške 8 416,32 Eur a úroku z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 8 416,32 Eur od 10.05.2006 do zaplatenia zastavil (I. výrok) a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (II. výrok). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené, kedy sa súd s totožnou argumentáciu povinného vysporiadal už v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 24.11.2021 nezostávalo iné ako konštatovať, že v danom prípade argumentáciu povinného v druhom návrhu na zastavenie exekúcie nebolo možné považovať za skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie a rovnako sa nejedná ani o také skutočnosti uvádzané povinným, ktoré povinný bez svojej vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. V neposlednom rade argumentácia povinného nezakladala žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, pričom povinný takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a taktiež ani nepreukázal. Súd preto nepovažoval druhy návrh povinného na zastavenie exekúcie za dôvodný a preto ho zamietol. 5. Povinný podal proti uzneseniu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že nárok oprávneného zanikol, a to už v roku 2005. Súd v predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že súd pred rozhodnutím o návrhu na zastavenie exekúcie vyzval súdneho exekútora JUDr. Jána Holíka, ako náhradníka súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického zo starej exekúcie, na ozrejmenie skutočnosti, prečo v upovedomení o zastavení starej exekúcie nie je zohľadnená skutočnosť, že oprávnený prevzal hnuteľné veci za polovicu ceny (ide o sumu vo výške 8 416,32 Eur, a teda ide práve o tú časť, v ktorej bola exekúcia zastavená). V súvislosti s odpoveďou súdneho exekútora I. J. ako náhradníka súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického zo starej exekúcie, a osobitne aj z ostatných informácií vyplýva, že pôvodný súdny exekútor RNDr. Mgr. Jozef Podmanický neviedol žiadnu evidenciu platieb resp. finančných prostriedkov v pôvodnej exekúcii, evidoval len svoju úhradu trov exekúcie, absolútne neviedol evidenciu vymožených finančných prostriedkov. Povinný ďalej dal do pozornosti, že neexistuje žiadny právny dôvod, prečo malo byť motorové vozidlo prevzaté len za 1/2 ceny, a teda bola odpočítaná len suma vo výške 8 416,32 Eur, hodnota vozidla mala byť odpočítaná v celej hodnote, nielen v jednej polovici, čím sa opätovne oprávnený bezdôvodne obohatil minimálne o sumu vo výške 8 416,32 Eur. Z uvedeného potom vyplýva, že aj napriek tomu, že prakticky už v roku 2006 bol celý nárok oprávneného uspokojený, a to aj celým príslušenstvom a trovami exekučného konania, ešte doteraz súdny exekútor vymáha rovnakú pohľadávku. Predmetné vozidlo značky AUDI A8, VIN: K. bolo súdnym exekútorom predané za sumu vo výške 670 000 SKK, čo predstavuje sumu vo výške 22 239,92 Eur, a nie za sumu 507 100 SKK. Teda už predajom uvedeného motorového vozidla bola uhradená istina pohľadávky a teda už nemohlo plynúť v tejto pohľadávke ani žiadne jej príslušenstvo. Ako druhý dôvod zastavenia exekúcie povinný uviedol, že rovnaký nárok, ako je vymáhaný v tomto exekučnom konaní, je vymáhaný aj v inom exekučnom konaní (konanie vedené u súdnej exekútorky IUDr. L. M. ml., so sídlom Exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom pod sp. zn. 340 EX 225/20, ktoré je vedené proti dcére povinného C. N., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom E. H. B. XXX). Týmto dôvodom na zastavenie exekúcie sa však prvostupňový súd absolútne nezaoberal a na tento dôvod absolútne nereagoval. V čase rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/60/2006 sa povinný nachádzal v zahraničí, dlhodobo žil v Spojenom kráľovstve, a preto nevedel o tomto druhom súdnom konaní. Povinný zároveň dal do pozornosti, že ani odmena exekútora nie je v súlade s Vyhláškou MS SR č. 68/2017 Z. z., nakoľko odmena súdneho exekútora by mala byť vypočítaná ako 20 % z istiny vymáhaného nároku, t. j. 20 % zo sumy 10 875,07 EUR a nemôže ísť o sumu 5 812 EUR a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie o sumu vo výške 11 624 EUR. Povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil. 6. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že povinný opakuje svoje dôvody na zastavenie exekúcie, ktoré uviedol v návrhu č. 2 na zastavenie exekúcie a aj v návrhu č. 1 na zastavenie exekúcie, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 08.09.2022. Povinný neuviedol, v čom považuje napadnuté
uznesenie alebo postup súdu za nesprávny. Neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy. Pretože ide o takmer identický text sťažnosti ako text sťažnosti č. 1, o ktorej už súd rozhodol, oprávnený odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 13.01.2022 k sťažnosti č. 1. Jediná skutočnosť, ktorú povinný neuviedol v sťažnosti č. 1 ani v návrhu na zastavenie exekúcie č. 2 je v bode II. ods. 13. Povinný v ňom uviedol nepravdivé skutočnosti. Vozidlo AUDI A8 oprávnený prevzal postupom podľa § 126 ods. 3 Exekučného poriadku od súdneho exekútora do svojho vlastníctva za polovicu jeho odhadnej ceny, teda za sumu 8.416,32 Eur. Vo výške tejto sumy bola exekúcia zastavená uznesením súdu zo dňa 24.11.2021. Pre toto exekučné konanie je bezpredmetné, že neskôr ho oprávnený predal p. O. za sumu 3.983 Eur. To znamená, že vozidlo nepredával súdny exekútor za sumu 22 239,92 Eur ako uviedol povinný, ale oprávnený, pretože bol jeho vlastníkom. Povinný v návrhu č. 2 na zastavenie exekúcie nenamietal žiadne skutočnosti, ktoré nastali po podaní návrhu č. 1 na zastavenie exekúcie, ktoré by boli dôvodmi na jej zastavenie. Uznesením zo dňa 15.01.2024 súd preto správne rozhodol, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Ani v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu povinný neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy. Súd sa s povinným uvádzanými dôvodmi na zastavenie exekúcie v napadnutom uznesení zaoberal aj nad zákonnú povinnosť, pretože povinný neuviedol skutočnosti, ktoré predpokladá § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku. Oprávnený navrhol súdu, aby sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 15.01.2024 zamietol. 7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. 12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 15. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) dodáva: 16. Povinný v podanej sťažnosti proti uzneseniu, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, argumentoval opätovne tými istými dôvodmi ako v prvom návrhu na zastavenie exekúcie (o ktorom súd rozhodol uznesením sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 24.11.2021, keď exekúciu v časti zastavil a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), v sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí zvyšnej časti návrhu na zastavenie exekúcie (o ktorej súd rozhodol uznesením sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 08.09.2022), a aj v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie. Sudca pritom uvádza, že súd sa týmito argumentmi povinného riadne zaoberal a vysporiadal v predchádzajúcich rozhodnutiach a porovnaním podaní povinného sudca zistil, že tento súdu nepredložil žiadne nové tvrdenia a dôkazy, ktorými by sa už súd v rámci konania nezaoberal. Súd pritom dáva do pozornosti povinného, že podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods.
1 Exekučného poriadku musí povinný uplatniť včas, nakoľko pri návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada, ktorej podstatou je, že určité (spravidla procesné) úkony sa musia všetky skoncentrovať v určitom štádiu konania. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie okrem prípadu, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu nemôže prihliadnuť, t.j. návrh povinného na zastavenie exekúcie je teda v tejto časti právne neúčinný. Ak teda povinný uvedie relevantné tvrdenia alebo dôkazné návrhy oneskorene, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.
17. Sudca napriek uvedenému dodáva, že povinný v sťažnosti teda opätovne tvrdil, že došlo k zániku nároku oprávneného z dôvodu, že v starej exekúcii oprávnený prevzal vozidlo. Sudca pritom opätovne uvádza, že súd sa s touto námietkou povinného opakovane vysporiadal a nezistil dôvod pre zastavenie exekúcie v zostávajúcej časti (okrem časti, v ktorej bola exekúcia výrokom I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 24.11.2021 zastavená). 18. K druhému povinným namietanému dôvodu zastavenia exekúcie súd uvádza, že prekážka začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie uznesenia sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 24.11.2021 (bod 16.), kde vyšší súdny úradník vysvetlil prečo v danom prípade nie je daná totožnosť vymáhaného nároku, exekučného titulu a osoby povinného v súbežne vedených exekučných konaniach. A sudca opätovne uvádza, že vzhľadom na koncentračnú zásadu vyšší súdny úradník rozhodujúcom o v poradí druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61k ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku na tieto tvrdenia povinného neprihliadal. 19. K povinným namietanej výške trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie súd znova uvádza, že s účinnosťou od 01.04.2017 boli v Exekučnom poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. zavedené zásadné zmeny. Upovedomenie o začatí exekúcie má obsahovať presnú výšku trov pre prípad úhrady nároku povinným do 15 dní od doručenia upovedomenia a po uplynutí tejto lehoty. Nadväzuje to na zavedenie paušálnych preddavkov (na trovy exekútora), čím uvedenou novelou odpadla možnosť podávať návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nesprávnej výšky trov exekúcie (pred tým námietky proti trovám exekúcie) za účelom dosiahnutia vyššej efektivity exekúcie (súd nie je zaťažovaný rozhodovaním o trovách exekúcie buď v bagateľných výškach alebo ktoré boli len predbežne určené). 20. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005). 21. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinný neuviedol skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 61k ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku (skutočnosti, ktoré nenastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie). Súd následne sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/2197/2020 zo dňa 15.01.2024 ako nedôvodnú zamietol. 22. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi konania uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).