Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-274-2014.pdf
PDF · 129.4 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/274/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci žalobcu SPOOL a.s., so sídlom Dr. Herza 23, 984 01 Lučenec, IČO: 31 596 392, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, ul. P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. Z. č. XX, XXX XX I., zast. JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, v konaní o zaplatenie 38.709,55 Eur s prísl., o odvolaní odporcu a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/110/2012-236 zo dňa 4. apríla 2014, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/110/2012-236 zo dňa 4. apríla 2014 v časti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.202,86 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01.03.2012 do zaplatenia a povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/110/2012-236 zo dňa 4. apríla 2014 v časti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 709,58 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Vladimíra Zvaru, advokáta so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 294,46 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Róberta Gombalu, advokáta so sídlom ul. P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec na č. účtu vedeného vo Z. K.. ú.: A var. symbol: XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel žalobcovi a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.202,86 Eur spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 01.03.2012 do zaplatenia a konanie čo do zaplatenia 30.506,69 Eur s prísl. zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 977,71 Eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu a preddavku na trovy znaleckého dokazovania a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.783,30 Eur. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 1.055,10 Eur.
V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 38.709,55 Eur s prísl. proti žalovanému z dôvodu, že žalovaný sa na základe písomne uzavretej Zmluvy
o dielo zo dňa 30.08.2010 zaviazal zhotoviť pre žalobcu dielo - rekonštrukciu strechy, za dojednanú cenu 8.202,86 Eur bez DPH.
Žalobca v priebehu konania uviedol, že žalovaný dňa 25.08.2010 dal cenovú ponuku izolačných prác, na základe ktorej potom žalovaný so žalobcom uzavreli zmluvu o dielo v ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť pre žalobcu ako objednávateľa dielo, a to Rekonštrukciu strechy Plavárne SPOOL a.s., Vidiná podľa cenovej ponuky zo dňa 25.08.2010, ktorá bola neoddeliteľnou prílohou tejto zmluvy. Podľa zmluvy vykonal žalovaný pre žalobcu práce pri hydroizolácii objektu, ktoré potom vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 37/2010 zo dňa 07.10.2010 v celkovej čiastke 8.202,86 Eur. Žalovaný vykonal a vyfakturoval taktiež ďalšie práce v celkovej čiastke spolu 38.709,55 Eur, pričom v časti prevyšujúcej 8.202,86 Eur vzal žalobca pred prvým pojednávaním návrh na začatie konania späť z toho dôvodu, že na tieto práce nebola uzavretá písomná zmluva.
Žalobca ďalej uviedol, že po vykonaní diela došlo k zatekaniu do objektu patriaceho žalobcovi, na čo žalobca telefonicky upozornil žalovaného, ktorý po vzájomnej konzultácii, resp. ústnom jednaní so štatutárnym zástupcom žalobcu listom zo dňa 31.01.2011 oznámil, že zatekanie do priestorov telocvične spôsobuje zrážanie pár pod atikovým plechom. Žalovaný žalobcovi oznámil, že je ochotný zatečené priestory telocvične vymaľovať do pôvodného stavu na jeho náklady a pokiaľ znalec preukáže jeho pochybenie, je ochotný postupovať postupom po dohode so žalobcom. Následne dal žalobca vyhotoviť odborný posudok spoločnosťou ATELIER DEK - DEKPROJEKT s.r.o. v októbri 2011, pričom listom zo dňa 16.01.2012 žalobca odstúpil od zmluvy o dielo a žiadal o vrátenie ceny diela.
Žalovaný v konaní nárok žalobcu neuznal. Namietal, že žalobca po zhotovení diela a jeho odovzdaní nemohol platne odstúpiť od zmluvy o dielo, ale mohol si len uplatniť práva zo zodpovednosti za vady diela, ktoré si však v stanovenej lehote neuplatnil. Taktiež namietal, že k zatekaniu nedošlo jeho zavinením. Materiál ktorý mu dodal žalobca bol nekvalitný a on sa zaviazal vykonať len hydroizoláciu strechy, nie však celkovú rekonštrukciu strechy.
Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že ohľadom námietok žalovaného, ktoré sa týkali právneho posúdenia veci, bol súd toho názoru, že dielo nebolo vykonané riadne a včas, žalobca preto mohol dôvodne odstúpiť od zmluvy o dielo aj po ukončení prác, ktoré boli prevedené vadne. Prvostupňový súd pritom vychádzal zo znaleckého dokazovania, ktorého závery vyvracajú aj obranu žalovaného v tom smere, že žalobca dodal žalovanému nekvalitný materiál. Znalkyňa ohľadom ďalšieho tvrdenia žalovaného, že zatekanie spôsobovalo to, že nebola oplechovaná atika, na čo sa on nezaviazal uviedla, že pri prevedení takýchto prác je oplechovanie atiky súčasťou takýchto prác napriek tomu, že to výslovne nie je uvedené v cenovej ponuke. Podľa záverov znaleckého posudku práce boli prevedené s vadami ako sú nesprávne vyspádovanie strešných rovín, nekvalitné vyhotovenie ukončenia hydroizolácie na zvislej stene atiky a pri strešných prestupoch, nesprávne vyhotovenie strešných vtokov. Keďže dielo nebolo vykonané tak, ako sa zaviazal žalovaný, tento sa s vykonaním diela ocitol v omeškaní. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil obranu žalovaného ako účelovú a zaviazal žalovaného k vráteniu plnenia, ktoré mu poskytol žalobca.
Prvostupňový súd k rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi ktorý mal úspech v spore priznal náhradu trov konania. Ohľadom časti do zaplatenia 30.506,69 Eur v ktorej vzal žalobca návrh späť pred prvým pojednávaním zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému z dôvodu, že žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, aj žalovaný.
Žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozsudku vo výroku o zaplatení istiny a trov konania. V odvolaní sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a prikázal súdu prvého stupňa vo veci znovu konať a rozhodnúť. V odvolaní uviedol, že pokiaľ navrhovateľ uhradil faktúru, bol uzrozumený s tým, že došlo k riadnemu ukončeniu diela, ako aj k jeho odovzdaniu a prevzatiu. Od zaniknutej zmluvy už
potom nie je možné podľa jeho názoru odstúpiť. Napriek tomu, že žalobca mal vedomosti o vade diela už začiatkom decembra 2010, svoje práva zo zodpovednosti za vadu zhotovenej veci uplatnil formou odstúpenia od zmluvy po viac ako jednom roku.
Žalovaný v odvolaní odkázal na ust. § 561 Obch. zákonníka vzhľadom na to, že materiál na zhotovenie diela dodával navrhovateľ. Žalovaný vyjadril výhrady proti kvalite tohto materiálu, čo sa podľa jeho názoru preukázalo krátko po ich zabudovaní do diela. Uviedol tiež, že dodnes nie je zrejmé, či ide o podstatné vady, alebo iné vedy diela. Ďalej uviedol, že je nesprávny skutkový záver súdu, že už v októbri 2010 sa začalo prejavovať zatekanie do priestorov objektu. Ak by to tak bolo, potom má za to, že nešlo o uplatnenie práv zodpovednosti za vady diela v primeranej lehote bez zbytočného odkladu.
Žalovaný napadol odvolaním aj výrok o trovách konania. Namietol záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech, pretože pôvodné konanie bolo vedené pre inú sumu a to sa uvádza aj v označení veci. V istej časti konania navrhovateľ uplatňoval viac, a teda nebol v tejto veci úspešný, lebo späťvzatie návrhu sa považuje za skutočnosť, že úspech v tomto spore nemal. Odôvodnenie trov konania je podľa jeho názoru nepreskúmateľné, keď na jednej strane prvostupňový súd uvádza, že navrhovateľovi vznikli trovy vo výške 498,63 Eur a vo výrokovej časti je uvedená suma 977,71 Eur. Rovnako namietol, že by navrhovateľ zobral návrh na zaplatenie 30.506,69 Eur späť pred prvým pojednávaním. V zápisnici sa uvádza, že po otvorení pojednávania. V takom prípade vychádzajúc z vyhlášky 655/2004 sa na úpravu petitu, ktorá sa uskutočnila v priebehu konania, alebo úkon prihliada. Tvrdí, že preto mu prichodí nárok aj na náhradu trov konania za pojednávanie dňa 21.01.2013, na ktorom vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť a to aj vrátane nákladov za stratu času a cestovného.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že záver prvostupňového súdu o tom, že dielo nebolo žalobcovi nikdy odovzdané, je správny. Odkázal pritom na čl. II Zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2010, podľa ktorého si účastníci dojednali, že dielo má byť ukončené a odovzdané objednávateľovi a že za riadne odovzdanie diela sa považuje jeho písomné odovzdanie zhotoviteľom a prevzatie objednávateľom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný žiadne protokoly nepodpisoval, sám pred súdom uznal, že nepostupoval v zmysle zmluvy, z čoho tiež jednoznačne vyplýva, že dielo žalobcovi nebolo nikdy odovzdané. Prvostupňový súd potom správne hodnotil konanie a nároky žalobcu ako nároky, ktoré je potrebné hodnotiť podľa ustanovení § 344 až 346 Obch. zákonníka a pokiaľ žalovaný neodstránil vady zhotovovaného diela a toto dielo ako bezvadné žalobcovi neodovzdal, mal žalobca právo na odstúpenie od zmluvy o dielo z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s riadnym zhotovením diela a vady zhotovovaného diela neodstránil. Skutočnosť, že dielo nebolo zhotovované bez vád potvrdila v rámci súdneho konania aj znalkyňa. Zo znaleckého dokazovania tiež jednoznačne vyplynulo, že vady zhotovovaného diela boli podstatnými vadami diela, pretože znalkyňa uviedla, že odstránenie týchto vád by presahovalo cenu diela a tieto vady hodnotila ako vady, ktoré bránia žalobcovi v riadnom užívaní jeho priestorov kvôli zatekaniu cez strechu. Znalkyňa sa vyjadrila aj k materiálu ktorý poskytol žalobca na zhotovenie diela a tento hodnotila ako materiál kvalitný.
Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného, že z dôvodu obojstranného plnenia žalobcu a žalovaného nie je možná aplikácia ust. § 351 Obch. zákonníka na tento prípad, pričom žalovaný pri tejto argumentácii poukazuje na skutočnosť, že aj on by mal nárok na plnenie od žalobcu. Nakoniec žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní ohľadom trov konania, keďže toto tvrdenie žalovaného je v rozpore s obsahom zápisnice z pojednávania zo dňa 21.01.2013, kde je na strane 2 v druhom odseku výslovne uvedené: „pred otvorením pojednávania právny zástupca žalobcu uvádza, že berie žalobný návrh späť čiastočne čo do zaplatenia 30.506,69 Eur...“. Okrem toho je zrejmé, že až následne právny zástupca žalobcu prvý krát predniesol žalobný návrh na pojednávaní a to už len čo do sumy 8.202,86 Eur, t. j. na pojednávaní dňa 21.01.2013 žalobca nikdy neuplatňoval od žalovaného zaplatenie sumy 30.506,69 Eur.
Žalobca sa odvolal voči štvrtému výroku napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v ktorom bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 1.055,10 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zastáva názor, že prvostupňový súd mal pri
rozhodovaní o trovách konania v čase do doby čiastočného späťvzatia žaloby, t. j. do momentu začatia prvého pojednávania vo veci použiť na rozhodnutie o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 2 O. s. p. v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, pretože do tejto doby sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 38.709,55 Eur, z ktorej bol nárok žalobcu dôvodný v rozsahu 8.202,86 Eur. Z tohto dôvodu žalobca uviedol, že súd mohol žalovanému priznať náhradu trov konania vo výške najviac 709,58 Eur.
Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhovaný odvolací petit je nejasný a neurčitý, pretože odvolateľ navrhuje zmenu napadnutého výroku rozsudku tak, aby súd rozhodol v súlade s ustanoveniami právnych predpisov a uviedol, že ust. § 142 ods. 2 O. s. p. presne neurčuje spôsob pomerného rozdelenia. Jedna z možných alternatív bez výpočtu percentuálnych pomerov je a vzájomné rozhodovanie o samostatných čiastkových nárokoch s tým, že v rámci realizácie práv je možné priznané sumy kompenzovať.
Krajský súd v Banskej Bystrici výzvou zo dňa 04.07.2014 vyzval žalobcu aj žalovaného, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 544 ods. 1 Obch. zákonníka na tento prípad v odvolacom konaní.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného na výzvu krajského súdu uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v súdenom prípade došlo k zániku nesplneného záväzku z dôvodu na strane zhotoviteľa a predmetom zmluvy o dielo bola oprava veci, žalobca zastáva názor, že toto ustanovenie je na súdený prípad použiteľné, pričom upravuje nárok zhotoviteľa, v danom prípade žalovaného, na úhradu toho, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil. Za obohatenie objednávateľa podľa cit. ust. by sa dali považovať veci vo vlastníctve zhotoviteľa, ktoré zapracoval zhotoviteľ do diela a objednávateľovi by prinášali úžitok. Pritom v danom prípade je zrejmé, že zhotoviteľ na opravu strechy nepoužil vlastný materiál, takže žalobca sa ako objednávateľ na úkor žalovaného ako zhotoviteľa nijako neobohatil (naopak žalovaný žalobcu poškodil) a preto žalovanému voči žalobcovi nevznikol žiadny nárok v zmysle ust. § 544 ods. 1 Obch. zákonníka (takýto nárok si žalovaný ani v konaní neuplatnil).
Žalovaný sa na výzvu krajského súdu k možnému použitiu ust. § 544 ods. 1 Obch. zákonníka nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods.1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v senáte podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, ani odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O. s. p. dňa 27.08.2014. V zmysle § 156 ods. 3 O. s. p. bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 19.08.2014.
Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 30.08.2010 Zmluvu o dielo podľa ust. §536 a nasl. Obch. zákonníka (ďalej len Zmluvu). V zmysle čl. I. Zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť pre objednávateľa rekonštrukciu strechy plavárne SPOOL, Vidiná podľa cenovej ponuky zo dňa 25.08.2010, a to za cenu dojednanú v čl. III. Zmluvy vo výške 8.202,86 Eur bez DPH. Na základe faktúry š. 37/2010, splatnej dňa 20.10.2010 žalovaný fakturoval žalobcovi realizáciu prác pri oprave hydroizolácie objektu plaváreň SPOOL, Vidiná vo výške 8.202,86 Eur. Žalovaný žalobcovi túto sumu uhradil. Žalovaný ukončil práce na diele v októbri 2010, následne sa so žalobcom dohodol, že opraví aj zvyšok strechy, čo vykonal a žalobca mu neskôr uhradil ďalšie dve faktúry v celkovej sume 30.506,69 Eur. V zmysle zmluvy malo byť dielo ukončené dňa 30.09.2010. Žalovaný odovzdal dielo niekedy v októbri, presný dátum nie je známy, pretože i keď v zmysle zmluvy malo odovzdanie prebehnúť tak, že objednávateľ dielo prevezme a podpíše protokol, v skutočnosti zhotoviteľ objednávateľa iba telefonicky informoval, že dielo ukončil a vystavil faktúru. Objednávateľ faktúru uhradil. Poslednú faktúru objednávateľ zaplatil dňa 18.11.2010.
V decembri 2010 objednávateľ informoval zhotoviteľa, že strecha zateká. Zhotoviteľ predpokladal, že zatekanie strechy spôsobuje kondenzácia pary z bazéna a 31.01.2011 vykonal opravu odvetrávacích
otvorov, pričom bol ochotný zabezpečiť aj vymaľovanie zatečených objektov. Keďže zatekanie pokračovalo, objednávateľ si nechal vypracovať v októbri 2011 odborný posudok na strešnú konštrukciu, z ktorého vyplynulo, že na streche sú uvoľnené asfaltové pásy na zvislých častiach a týmito netesnosťami dochádza k zatekaniu do interiéru objektu. Netesnosti sú najmä na ukončeniach atiky, kde neboli použité ochranné prítlačné lišty. Netesnosti vznikli aj v ďalších miestach nedostatočnej vysprávky podkladu, ktorý je porušený a nesúdržný. Na základe tohto posudku objednávateľ vyzval zhotoviteľa, aby oznámil spôsob vykonávania diela a na túto výzvu zhotoviteľ reagoval odpoveďou zo dňa 12.12.2011 v ktorej uviedol, že na základe reklamácie zatekania strechy vykonal opatrenia zo dňa 31.01.2011 - oprava odvetrávacích otvorov - a uviedol, že spoje horného okraja hydroizolácie s plechom na atike sa nevykonalo z dôvodu že nechcel narušiť atikový plech vŕtaním a montážou krycích líšt. Po vzájomnom dohovore bol ochotný pristúpiť k dodávke a montáži krycích líšt.
Objednávateľ následne listom doručeným zhotoviteľovi dňa 20.02.2012 odstúpil od zmluvy o dielo a to z dôvodov, že v čase odstúpenia od zmluvy do priestorov objektu stále zatekalo, pričom objednávateľ poukazoval na závery odborného posudku v zmysle ktorého vady diela zhotoveného zhotoviteľom sú neopraviteľné a objednávateľ nevie nijako využiť zhotovené dielo v rozsahu hydroizolačnej vrstvy. Konanie zhotoviteľa objednávateľ považoval za podstatné porušenie zmluvy o dielo, ktorú s ním uzavrel. V odstúpení od zmluvy tiež uviedol, že mu je známe, že dňom 05.10.2011 zhotoviteľovi zaniklo živnostenské oprávnenie, takže v čase odstúpenia od zmluvy ako osoba bez oprávnenia na podnikanie nevie zabezpečiť odstránenie akýchkoľvek vád diela, ktoré vznikli jeho neodbornou činnosťou pri vykonávaní rekonštrukcie strechy plavárne. V súvislosti s odstúpením od zmluvy vyzval zhotoviteľa aby v zmysle ust. § 351 ods. 1 a ods. 2 Obch. zákonníka uhradil objednávateľovi sumu 38.709,55 Eur na jeho účet. Zhotoviteľ listom zo dňa 28.02.2012 uviedol, že samotná zmluva o dielo určuje predmet zmluvy ako rekonštrukciu strechy na plavárni podľa cenovej ponuky zo dňa 25.08.2010, pričom táto cenová ponuka je prílohou zmluvy a predstavuje práce v celkovej hodnote 8.202,86 Eur. Na iné hydroizolačné práce nebola uzavretá žiadna zmluva a vychádzajúc z obsahu odstúpenia od zmluvy o dielo potom zhotoviteľovi nebolo jasné od akej zmluvy objednávateľ odstupuje, keď uvádza, že vyplatil sumu 38.709,55 Eur. Uviedol tiež, že zákon určuje, že od zmluvy možno odstúpiť v prípade, že nedošlo k splneniu záväzku, z jeho strany však k ukončeniu diela došlo, dielo bolo neformálnym spôsobom riadne odovzdané, toto dielo bolo prevzaté dôkazom čoho je skutočnosť, že vzájomne riešili vzniknuté problémy, resp. uplatňovali niektoré práva zo zodpovednosti za vady zhotoveného diela, ktoré v niektorých bodoch čiastočne uznal a ponúkol riešenie. Z uvedených dôvodov považoval odstúpenie za neúčinné a nevidel žiaden dôvod na to, aby vrátil vyfakturované čiastky.
Prvostupňový súd v konaní ustanovil znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti poruchy stavieb. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že práce na dielo boli prevedené a dokončené zmysle cenovej kalkulácie, ale boli prevedené vadami (nesprávne vyspádovanie strešných rovín, nekvalitné vyhotovenie ukončenia hydroizolácie na zvislej stene atiky bez oplechovania a pri strešných prestupoch nesprávne vyhotovenie strešných vtokov). Z dôvodu zatekania do administratívnych ubytovacích priestorov, ako aj do priestorov bývalých ambulancii, stravovacieho zariadenia a do priestorov využívaných na telovýchovné a športové účely, tieto priestory v súčasnosti nemôžu slúžiť svojmu účelu a zistené vady bránia ich riadnemu užívaniu. Na pojednávaní konanom dňa 30.10.2013 znalkyňa uviedla, že zdevastovaná je nielen povrchová úprava, ale aj samotné atikové murivo, hydroizolácia je opadaná zo stien. V interiéroch sú porušené aj stropné konštrukcie a došlo tam k zatekaniu priestorov, pričom keďže žalovaný vôbec neukončil svoje práce ktoré mal ukončiť týkajúce sa hydroizolácie a olemovania plechmi atiky došlo k takémuto zatekaniu. K otázke zrážania pár pod atikovým plechom znalkyňa uviedla, že k nemu dochádza, ale také množstvo by sa v tomto priestore medzi strechou a vrchom atiky nevyzrážalo. Ohľadom kvality materiálu znalkyňa uviedla, že podľa jej názoru bol dodaný materiál kvalitný.
Podľa § 344 Obch. zákonníka (ďalej aj ObZ) od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 345 ods. 1 Obch. zákonníka, ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Podľa § 345 ods. 2 Obch. zákonníka na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Podľa § 345 ods. 3 Obch. zákonníka, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.
Podľa § 346 ods. 1 Obch. zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
Podľa § 346 ods. 2 Obch. zákonníka, ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.
Podľa § 351 ods. 1 Obch. zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 351 ods. 2 Obch. zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa § 536 ods. 1 Obch. zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 537 ods. 1 Obch. zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa § 544 ods. 1 Obch. zákonníka, ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný z nezaplatenej sumy úroky z omeškania mdohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorého následkom je zánik nesplneného záväzku. Vzhľadom k absolútnemu charakteru takéhoto následku je k odstúpeniu od zmluvy možné pristúpiť iba v určitých prípadoch. Predovšetkým dôvody pre odstúpenie od zmluvy môžu byť vymedzené v samotnej zmluve, inak je možné odstúpiť od zmluvy za podmienok špecifikovaných v Obchodnom zákonníku, prípadne v inom osobitnom zákone.
Žalovaný v priebehu konania opakovane namietal, že žalobca nemal právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že dielo už bolo ukončené, prevzaté a zaplatené. S týmto tvrdením žalovaného sa odvolací súd nestotožnil. V zmysle Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní s plnením svojho záväzku až do doby, kým ho nesplní riadne a včas. Kým teda záväzok nie je splnený riadne, nie je možné vyvodiť, že prišlo k jeho plneniu. Skutočnosť, či druhá strana (objednávateľ) už svoju povinnosť (zaplatiť cenu za dielo) splnila, je pre posúdenie toho, či už prišlo k riadnemu plneniu zhotoviteľa, irelevantné. Skutočnosť, že dielo nebolo protokolárne odovzdané v súlade s ustanoveniami Zmluvy by v prípade, ak by dielo bolo vykonané riadne (bez vád), nemala zásadný význam. Zo znaleckého posudku však vyplynulo, že dielo riadne vykonané nebolo. Z týchto dôvodov v konaní nebolo možné riešiť následky vadného plnenia, pretože k nárokom z vád tovaru dochádza len za predpokladu, že záväzok už bol splnený. V tomto prípade však ešte nebol splnený záväzok, keďže zhotoviteľ dielo nezhotovil riadne. Preto bolo v konaní nutné vyhodnotiť, či vznikli žalobcovi nároky z odstúpenia od zmluvy, a nie vyhodnocovať, či mu vznikli nároky z vád tovaru.
Prvostupňový súd preto správne v napadnutom rozsudku odkázal na ust. § 344 až § 346 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žalovaný tým, že neodovzdal dielo riadne a včas zmluvou stanoveným spôsobom, bol v omeškaní s plnením svojich povinností. Keďže žalobca od zmluvy neodstúpil bez zbytočného odkladu, vec je potrebné posúdiť podľa § 346 ods. 1, 2 Obch. zákonníka.
S právnym záverom prvostupňového súdu sa odvolací súd stotožnil. Vzhľadom na skutočnosť, že zhotoviteľ nesplnil dielo riadne, objednávateľ bol oprávnený od zmluvy odstúpiť a až odstúpením zanikol záväzok oboch strán. Keďže však zhotoviteľ neodstúpil hneď ako zistil, že nebolo riadne plnené podľa zmluvy, mohol odstúpiť iba v zmysle ust. § 345 ods. 3 Obch. zákonníka ako pri nepodstatnom porušení zmluvy, čo aj urobil.
Na základe uvedeného právneho posúdenia prvostupňový súd priznal objednávateľovi právo na vrátenie plnenia, ktoré poskytol zhotoviteľovi na základe zmluvy. Práca, ktorú zhotoviteľ pri vykonaní diela odviedol v konečnom dôsledku vyvrcholila plnením, ktoré nebolo poskytnuté v súlade so zmluvou, zhotoviteľovi preto nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela a pokiaľ už zhotoviteľ cenu diela prevzal, je povinný ju v dôsledku odstúpenia od zmluvy vrátiť. Prvostupňový súd preto správne rozhodol, keď zaviazal zhotoviteľa na vrátenie celej výšky ceny diela, ktorú objednávateľ riadne zaplatil.
Predmetom zmluvy o dielo bola rekonštrukcia strechy, žalovaný ako zhotoviteľ vykonával práce na objekte žalobcu. Záväzok vykonať dielo zanikol odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu (objednávateľa) pre porušenie povinnosti žalovaného, za zánik záväzku preto objednávateľ nezodpovedá. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa nebolo zistené, že by sa žalobca ako objednávateľ v dôsledku stavebných prác vykonaných žalovaným obohatil, preto žalovanému nevznikol žiadny nárok na finančnú náhradu v zmysle § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ žalovaný namieta v odvolaní, že nie je zrejmé, či išlo o podstatné vady, a tiež namieta, že nie je možné aplikovať ustanovenie Obch. zákonníka o odstúpení od zmluvy podľa § 345, pretože to sa vzťahuje na omeškanie dlžníka a zhotoviteľ dielo odovzdal včas, tieto námietky považuje odvolací súd za nedôvodné. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vyhodnotil porušenie povinnosti ako podstatné porušenie zmluvy (teda nie ako podstatné vady diela) keď uviedol, že žalovaný bol v omeškaní s plnením povinnosti, keďže však žalobca neodstúpil bez zbytočného odkladu, následne posudzoval vec podľa § 346 ObZ ako pri nepodstatnom porušení povinnosti. Pokiaľ má žalovaný za to, že nie je možné aplikovať § 345 ObZ, pretože sa vzťahuje na omeškanie dlžníka a zhotoviteľ dielo odovzdal včas, nesprávne vykladá zmysel ust. § 345 ObZ. Citované ustanovenie vymedzuje omeškanie dlžníka nielen ako situáciu kedy dlžník záväzok nesplní včas, ale aj ako situáciu, kedy dlžník v dohodnutej dobe plní svoju záväzkovú povinnosť spôsobom, ktorý je v rozpore so zmluvou (teda nie „riadne“). V tomto prípade zhotoviteľ nesplnil riadne.
Žalovaný v odvolaní odmietol záver, že dielo neopravil zo subjektívnych dôvodov a uviedol, že objednávateľ mu neumožnil dielo opraviť, pričom on opravil časť - odvetrávacie otvory. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že už po prvej výzve objednávateľa, na základe ktorej v decembri 2010 zisťoval zhotoviteľ dôvody, pre ktoré dielo nespĺňalo dohodnutý účel, mal možnosť sa s dielom riadne oboznámiť a odstrániť príčiny, pre ktoré naďalej dochádzalo k zatekaniu strechy.
Pokiaľ odvolateľ namieta, že znalkyňou zistené dôvody sú nepresné, pretože posudok robila po troch rokoch, odvolací súd má za to, že posudok znalkyne bol riade vypracovaný, znalkyňa na pojednávaní vysvetlila závery svojho posudku a v priebehu prvostupňového konania žalovaný nežiadal o vypracovanie kontrolného posudku. Žiadal len, aby súd prihliadol na tú okolnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný so značným odstupom času.
Odvolací súd sa zaoberal aj odvolaním žalovaného proti rozhodnutiu o trovách konania, keď žalovaný namietal, že ku späťvzatiu návrhu vo výške 30.506,69 Eur prišlo pred prvým pojednávaním. Odvolací súd sa oboznámil so znením zápisnice zo dňa 21.01.2013, kde je výslovne uvedené: „pred otvorením pojednávania právny zástupca žalobcu uvádza, že berie žalobný návrh späť čiastočne čo do zaplatenia 30.506,69 Eur z dôvodu dokumentácie, ktorú má k dispozícii žalobca, sa nachádza len písomná zmluva o dielo čo do zaplatenia 8.202,86 Eur, v tomto rozsahu zotrváva na podanom žalobnom návrhu. Právny zástupca žalovaného uvádza, že v prípade, že došlo k späťvzatiu žalobného návrhu s takýmto späťvzatím súhlasí, avšak uplatní si náhradu trov konania, čo do tejto časti žalobného návrhu.“ Až následne je v zápisnici uvedené, že predstúpil splnomocnený právny zástupca žalobcu a ďalej je zachytený priebeh pojednávania. Z tohto dôvodu bola námietka žalovaného ohľadom trov konania vyhodnotená ako nedôvodná. Nárok na náhradu trov konania za prvé pojednávanie dňa 21.01.2013 prvostupňový súd správne vypočítal z hodnoty konania vo výške 8.202,86 Eur. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta aj skutočnosť, že prvostupňový súd nevyriešil poplatok za odpor, odvolací súd uvádza, že dňa 04.12.2012 sa stalo právoplatným uznesenie prvostupňového súdu o priznaní oslobodenia žalovaného od súdnych poplatkov celkom.
Žalobca napadol odvolaním prvostupňový rozsudok v rozsahu výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 1.055,10 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného. Uviedol, že podľa jeho názoru nemal prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania v čase do doby čiastočného späťvzatia žaloby, t. j. do momentu začatia prvého pojednávania vo veci použiť na rozhodnutie o náhrade trov konania § 142 ods. 1 O. s. p., ale mal použiť ust. § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiatočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Pretože do tejto doby sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 38.709,55 Eur, z ktorej bol nárok žalobcu dôvodný v rozsahu 8.202,86 Eur.
Odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu ako dôvodnú. Pomer úspešnosti žalobcu a žalovaného pri hodnote konania 38.709,55 Eur a úspechu žalobcu vo výške 8.202,86 Eur a neúspechu žalobcu vo výške 30.506,69 Eur je pomer úspešnosti žalobcu a žalovaného v rozsahu 21,19% (žalobca) a 78,81% (žalovaný). Pri sume konania 38.709,55 Eur je základná sadzba jedného úkonu 499,57 Eur, z toho
57,62% je 287,85 Eur, dva úkony vykonané v roku 2012 tak majú spolu s režijným paušálom vo výške 7,63 Eur za jeden úkon hodnotu 590,96 Eur, výška DPH z tejto sumy je 118,26 Eur, takže výška náhrady trov konania, vrátane DPH je 709,58 Eur. V rozsahu štvrtej výrokovej časti preto odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 709,58 Eur.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel prvostupňový súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v rozsahu prvej a druhej výrokovej vety napadnutej odvolaním správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil a v rozsahu štvrtej výrokovej vety ho podľa § 220 O. s. p. zmenil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 142 ods. 1, 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p. a v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb podľa § 10 ods. 1 v spojitosti s § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 O. s. p.. Keďže žalobca mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, priznal mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vypočítal z hodnoty sporu 8.202,86 Eur, sadzba za jeden úkon právnej služby 237,34 Eur, režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,08 Eur, spolu 245,38 Eur, z toho 20% DPH vo výške 49,08 Eur, spolu náhrada trov v odvolacom konaní vo výške 294,46 Eur. Podľa § 149 ods. 1O. s. p. je žalovaný povinný trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní uhradiť k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.