Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/11/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Romana Tótha vo veci starostlivosti súdu o mal. E. R., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. R., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Dr. Alexandra 61, 060 01 Kežmarok, detí rodičov matky U. R., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom L. N., I. XXX a otca C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, T., t. č. bytom F. XXX/X, M. nad U., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. -83 z 24.3.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol:

- Súd mení rozsudok Okresného súdu v Poprade pod sp. zn. -152 zo dňa 3.11.2005 v časti výživného tak, že zvyšuje výživné na mal. E. R., nar. XX.XX.XXXX a na mal. E. R., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1.000,- Sk za obdobie od 1.9.2011 do 30.11.2012 na sumu 100,- eur na každé dieťa a za obdobie od 1.12.2012 na sumu 50,- eur na každé dieťa, ktoré výživné je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do každého 20. dňa v mesiaci.

- Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 30.11.2012 vo výške 1.002,- eur na každé dieťa a za obdobie od 1.12.2012 do 31.3.2014 vo výške 268,80 eur na každé dieťa je otec povinný splácať popri bežnom výživnom po 25,- eur na každé dieťa pod hrozbou straty výhody splátok.

- Trovy konania účastníkom nepriznáva.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že matka maloletých detí navrhovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom dôvodiac, že predovšetkým na strane maloletých detí došlo k výraznej zmene pomerov, pretože v čase predošlého rozhodnutia deti navštevovali materskú školu a od 1.9.2011 nastúpili na druhý stupeň základnej školy, do školy dochádzajú autobusom, navštevujú krúžky počítačový, výtvarný a golfový. Otec o deti nejaví záujem, nie je s nimi v žiadnom kontakte. Otec maloletých detí s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Poukázal na to, že si k deťom svoju vyživovaciu povinnosť v minulosti vždy plnil, ale v súčasnosti nemá žiaden príjem. Živnostenské oprávnenie zrušil z dôvodu, že nemá z tejto činnosti príjem a má pritom aj ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. V. R. a mal. V. R..

Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na prejednanie podaného návrhu nariaďoval opakovane pojednávania, ktorých sa však otec detí nezúčastňoval dôvodiac nepriaznivým zdravotným stavom. Svoju chorobu však nikdy nezdokladoval. Nedoručil súdu doklad o svojej práceneschopnosti. Napriek tomu, že už v čase začatia súdneho konania dňa 20.11.2012 mu bol doručený návrh aj všetky jeho prílohy, opakovane žiadal o doručenie návrhu, aby sa k nemu mohol vyjadriť. Súd mu napriek predchádzajúcemu doručeniu týchto listín opätovne doručil návrh. Najskôr žiadostiam otca o odročovanie pojednávania súd vyhovoval. Po nedôvodnej neúčasti na pojednávaniach 8.1.2014 a 10.2.2014 otcovi detí bola uložená aj poriadková pokuta. Napriek tomu sa otec ani pojednávania dňa 24.3.2014 nezúčastnil, čo odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov, súhlasil však s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Uvedené kroky otca v čase súdneho konania súd vyhodnotil ako účelové vyhýbanie sa súdnemu konaniu, o ktorom otec vedel. Pretože otec súhlasil s prejednaním veci na pojednávaní 24.3.2014 (bez jeho účasti), súd takto aj pojednávanie realizoval. Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca určená rozsudkom Okresného súdu Poprad -152 z 3.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.11.2005 a to tak, že pre každé z maloletých detí bola určená vyživovacia povinnosť sumou 1.000,- Sk mesačne, teda po 33,20 eur. V čase posledného rozhodovania o výživnom deti navštevovali materskú školu. Od posledného rozhodnutia už len vzhľadom na časový odstup 10-tich rokov došlo k zmene okolností, ktoré boli určujúce pre vyživovaciu povinnosť otca. Deti vyrástli, zvýšili sa náklady súvisiace s ich dennodenným cestovaním do školy, potrebou nakupovania ošatenia, s výživou, so záujmovými krúžkami. Matka detí zdokladovala výdavky na výtvarný krúžok mesačne 26,40 eur, do školského klubu 10,- eur mesačne, kredity na cestovanie autobusom vo výške 40,- eur i za stravovanie v škole 40,- eur. Otec detí do 12.11.2012 bol evidovaný ako živnostník. Živnostenské oprávnenie mu zaniklo na základe jeho oznámenia zo dňa 12.11.2012. Predmetom jeho podnikateľskej činnosti boli pomocné stavebné práce, kopáčske práce, upratovacie práce, maľovanie, lakovanie, či sklenárske práce, demolácia a zemné práce. Od 26.11.2012 je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade. Aj matka maloletých detí je nezamestnaná. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, ktoré má zo súčasného manželstva. Súčasný manžel matky detí je onkologický pacient. Poberá invalidný dôchodok vo výške 470,- eur. Matka má príjem do rodiny len na prídavky na tri maloleté deti. S manželom a s tromi deťmi žije u manželových rodičov, ktorým oni prispievajú na ich domácnosť. Otcova vyživovacia povinnosť k jeho synovi mal. V. R. bola určená rozsudkom Okresného súdu Poprad z 18.10.2002 na sumu 1.500,- Sk mesačne. Rozsudkom zo 7.3.2007 bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. V. R. zamietnutý. Aj keď otec detí je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, prvostupňový súd uzavrel, že povinnosťou rodiča je zabezpečiť aj riadnu starostlivosť o deti. Minimálne má povinnosť zabezpečiť aspoň finančné prostriedky na živobytie detí, na ich materiálne zabezpečenie a ich rozvoj. To, že otec je aktuálne poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur, súd nepovažoval za relevantný dôvod na zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného. V možnostiach a schopnostiach otca je nájsť si prácu. V rámci predmetu podnikateľskej činnosti, ktorý mal do 12.11.2012, bolo možné si zabezpečiť prostriedky aj na plnenie vyživovacej povinnosti. V čase, kedy otec takýmto živnostenským oprávnením disponoval, súd tak určil výživné zo strany otca pre maloleté deti na sumu 100,- eur mesačne a v nasledujúcom období, od kedy je evidovaný na úrade práce, zvýšil vyživovaciu povinnosť pre každé dieťa na sumu 50,- eur mesačne. Aj keď to je evidentne nepostačujúce na živobytie detí, súd v tomto smere zdôraznil, že prihliadal aj na ďalšie vyživovacie povinnosti otca. Pre právne posúdenie veci prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia citoval aj ust. , , , , , , , , , Zák. o rodine i . Dlžné výživné umožnil otcovi splácať v splátkach, ktorých podmienky splatnosti aj vo výroku vyjadril.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil prvostupňový súd ustanovením .

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa o zvýšení výživného. Poukazuje na to, že svoje záväzky na obe deti plnil až do času, keď bol nútený skončiť podnikateľskú činnosť, pretože v činnosti, na ktorú mal živnosť, bola a je veľká konkurencia a nedokázal sa uživiť. V súčasnej dobe sa snaží si nájsť zamestnanie sám aj s pomocou ÚPSVaR v Poprade, ale zatiaľ neúspešne. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Výšku výživného nie je schopný z takéhoto príspevku platiť. Zdržiava sa na adrese trvalého alebo prechodného bydliska a vo veciach v iných konaniach nebol problém s doručovaním písomností jemu poštou alebo so zastihnutím jeho osoby telefonicky. Žiada preto súd o prehodnotenie rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti.

Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Otec maloletých detí sa pojednávaní vo veci zvýšenia výživného nezúčastňoval a na výživu maloletých detí prispieva len sporadicky. Opakovane je na neho podávané trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Posledná úprava výživného na maloleté deti bola realizovaná v roku 2005 a od toho času sa u detí podstatne zmenili osobné pomery. Navrhuje preto odvolanie otca zamietnuť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , , . Vo veci nenariaďoval ústne pojednávanie v súlade s ust. . Na úradnej tabuli súdu, ale aj na webovej stránke MS SR oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (, ). Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, aj pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené otcom maloletých detí nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

v ust. určuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka „res iudicatea“ - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. sa výslovne umožňuje zmena rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. Zák. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výžinom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať k všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. V konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného nie je možné preskúmavať správnosť, či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantným pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

V konaní nebolo ani otcom maloletých detí rozporované, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Poprad -152 z 3.11.2005. Obe deti vtedy navštevovali materskú školu. V čase uvedeného rozhodnutia matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére U. R., nar. XX.X.XXXX. Otec detí mal už vtedy tiež aj vyživovaciu povinnosť k synovi V. R., nar. XX.X.XXXX, u ktorého bola určená vyživovacia povinnosť už v tom čase rozsudkom -16 z 18.10.2002. Neskôr bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k označenému synovi rozsudkom -36 zo 7.3.2007 zamietnutý (č. l. 37 - 40 spisu).

Dôvody odvolania podaného otcom maloletých detí neobsahujú výhrady proti tým skutkovým záverom súdu prvého stupňa, ktoré sa týkajú nárastu nákladov na zabezpečenie potrieb maloletých detí v súvislosti s nárastom veku, v súvislosti s nástupom na druhý stupeň základnej školy, s dochádzkou do školy autobusom, s návštevou krúžkov, či so zabezpečením dioptrických okuliarov alebo liekov na alergiu u mal. E.. Otec nenamieta teda to, že na strane oprávnených maloletých detí došlo oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu k takej významnej a výraznej zmene pomerov, ktorá, tak ako je už uvedené vyššie, odôvodňuje aj zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Obrana otca sa nevenuje týmto skutkovým okolnostiam, ktoré nastali na strane maloletých detí a ak otec tieto skutkové závery nenamieta, má to v prvom rade význam pre odvolacie konanie v tom, že treba z takýchto skutkových okolností na strane oprávnených vychádzať (nepreverovať ich správnosť), ale svedčí to aj o tom, že o deti otec zrejme nejaví záujem (tak ako to tvrdila ich matka), ak nepozná ich aktuálne potreby a záujmy.

Otec maloletých detí sa zameriava vo svojej obrane v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len na to, že bol nútený ukončiť podnikateľskú činnosť, pretože bola v predmete tejto činnosti veľká konkurencia. Tvrdí aj to, že sa snaží nájsť zamestnanie a že poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur a z tejto nie je schopný výživné platiť. Uvedené tvrdenia o skončení podnikateľskej činnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu sú len všeobecnou a účelovou obranou. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Okrem ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zák. o rodine pre určenie výšky výživného sú relevantné aj pravidlá, ktoré vyplývajú z ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Tieto pravidlá obsiahnuté v ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacej povinnosti aj príspevkov. Ide o všeobecnú právnu úpravu, ktorá platí, pokiaľ nie je ustanovené pri konkrétnych vyživovacích povinnostiach inak. Z označeného ustanovenia vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Aj v zmysle tohto ustanovenia súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa v závislosti od veku dieťaťa, školskej dochádzky a pod.. Celkové náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa ako napr. strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a pod. na kalendárny mesiac. To, v akej miere sa každý z rodičov má podieľať na celkových nákladoch na dieťa určujú jeho majetkové pomery i jeho životná úroveň. Súd pritom prihliada i na ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré rodič má k iným deťom. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému dieťa bolo zverené do starostlivosti osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb a bývania. Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia, pričom platí, že ak je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti, nižšia alebo rovnaká ako druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa. Aktuálne, tak ako to citoval v dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa pri aplikácii ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine, súdom určené výživné nemôže byť nižšie ako je 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté alebo na nezaopatrené dieťa, ktorého výška v súčasnosti je 27,13 eur mesačne.

Tak ako je už opakovane uvedené vyššie, otec maloletých detí namieta aktuálny stav jeho príjmov závisiacich od poskytovaných dávok v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Dôvody odvolania neobsahujú námietku voči jeho situácii, ktorá bola pred zánikom živnostenského oprávnenia z jeho vlastnej vôle ku dňu 12.11.2012. Nekonkretizoval pred súdom prvého stupňa, ani v odvolaní príjmy z tejto živnostenskej činnosti. Každopádne sa však stal dobrovoľne nezamestnaným. V odvolaní, ani pred súdom prvého stupňa neprodukoval skutočnosti, ktoré by konkretizovali dôvody vedúce ho k takémuto stavu, keď nemohol zabezpečiť väčší príjem, či už z podnikateľskej činnosti alebo z pracovných vzťahov.

Ani odvolací súd preto pri takýchto uplatnených odvolacích dôvodov nevidí priestor pre zmenu skutkových záverov súdu prvého stupňa konštatujúcich možnosti, schopnosti otca nájsť si prácu v takom predmete činnosti, akú mal v predchádzajúcom živnostenskom oprávnení. Dôvody odvolania nevyvracajú skutkové závery o možnosti zabezpečiť peňažné prostriedky na materiálne zabezpečenie detí v závislosti na náraste nákladov na ich potreby súvisiacom s nástupom detí do druhého stupňa základnej školy.

Matka detí nepodala odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť pre deti od 1.12.2012 na sumu 50,- eur mesačne na každé dieťa.

Dôvody odvolania podaného otcom nemajú výhrady ani voči výške vyčísleného dlhu na výživnom. Pri absencii takýchto odvolacích dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať v tomto smere.

Výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahuje záver súdu prvého stupňa, ktorým by mal byť v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý. Predmetné konanie je konaním, ktoré

mohlo byť začaté aj bez návrhu ( ). V týchto konaniach, ak súd príjme iné, než navrhované riešenie, nemusí jeho rozhodnutie ani obsahovať zamietavý výrok. Ak súd teda nevyhovel úplne návrhu matky na zvýšenie výživného na sumu 100,- eur mesačne a vo výroku rozhodnutia nie je obsiahnutý výrok o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti, odvolací súd nevracal vec súdu prvého stupňa na doplnenie napadnutého rozhodnutia o takýto výrok.

Ak odvolacie dôvody uplatnené otcom sú také, že ich nebolo možné uznať za opodstatnené, odvolací súd pri aplikácii ust. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Aj pre odvolacie konanie pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle ust. a je určujúcim, že v týchto konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Aj v odvolacom konaní preto odvolací súd takto rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.