Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25T-30-2024.pdf
PDF · 86.75 KB
Case nature
Area
Subarea
25T/30/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 11.07.2024, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom mesto B., zamestnaný, slobodný, t. č. v ÚVV Ilava,
j e v i n n ý, ž e :
dňa 13.03.2024 v čase medzi 12:30 hod. až 13:00 hod. vo Veľkých Uherciach preskočil oplotenie rodinného domu č. XX, v ktorom býva jeho matka poškodená C. D., prešiel k oknu kuchyne tohto rodinného domu, kde začal búchať na okno a vykrikovať na poškodenú, aby mu požičala mobil, následne potom ako poškodená C. D. otvorila vetraciu časť okna a povedala mu, že mu mobil nepožičia a aby odtiaľ išiel preč, obžalovaný jej začal vulgárne nadávať a vyhrážal sa poškodenej svojej matke C. D., že ak mu nepožičia mobil, tak ju zabije, na čo poškodená zavrela okno a zavolala na políciu, obžalovaný potom prešiel ku bráničke oplotenia a opakovane zvonil na zvonček, kde ku nemu prišla bývalá švagriná A. A. a následne aj poškodená C. D., ktoré mu uviedli, že zavolali na políciu, na čo sa obžalovaný otočil a odišiel preč, čím obžalovaný svojim konaním vzbudil u poškodenej svojej matky C. D. dôvodnú obavu o život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní,
t e d a :
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - príbuznom v priamom pokolení,
č í m s p á c h a l :
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona.
rozhodol:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 03.06.2024 na tunajšom súde obžalobu na A. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 11.07.2024, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu a svoje konanie oľutoval. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,
- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako prečin nebezpečného vyhrážania.
Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal, nakoľko nezistil, že by takémuto postupu bránila prekážka predpokladaná v § 257
ods. 7 Trestného poriadku druhá veta a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu č. 38/2024 zo dňa 09.05.2024 (č.l. 59-72) za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to opatrenie z č.l. 28, laboratórne vyšetrenie vzorky moču obžalovaného z č.l. 74, zápis o dychovej skúške z č.l. 75, návrh na vykonanie dôkazov z č.l. 125, správa z ÚVV Ilava z č.l. 144, lustrácia ZVJS z č.l. 159, odpis z registra trestov z č.l. 160, lustrácia GP SR z č.l. 161, lustrácia CDB z č.l. 162, lustrácia CESDaP z č.l. 163-165.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu.
Zo záverov znaleckého posudku č. 38/2024 MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 09.05.2024 vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil závislosť od stimulancii (pervitín) a opioidov (analgetik) v kruciálnom (rozhodnom) štádiu, aktuálne v nútenej abstinencii (väzba), abúzus kanabinoidov aktuálne bez psychosomatickej závislosti. Nejedná sa u neho o chorobný sklon k požívaniu stimulancii, opioidov a kanabinoidov. Znalec navrhol uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť.
Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného (č.l. 75) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške dňa 14.03.2024 o 13:06 hod. s negatívnym výsledkom.
Z výsledkov vyšetrenia moču obžalovaného (č.l. 74) zo dňa 14.03.2024 vyplýva, že tento bol pozitívne testovaný na Amfetamín, Benzodiazepíny a Metamfetamín.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného zo dňa 21.06.2024 (č.l. 147) vyplýva, že tento sa vo výkone väzby nachádza od 16.03.2024 a je aktuálne umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku. Príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Hygienické návyky má osvojené. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol, nebola mu udelená disciplinárna odmena. Vo svojom osobnom voľne prejavuje pozitívny postoj a záujem o trávenie voľného času, sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas. Je zapájaný do drobných upratovacích prác v ústave, ktorých cieľom je zmysluplne zachovávať, rozvíjať a využívať schopnosti obžalovaného a zvládanie negatívnych vplyvov umiestnenia vo výkone väzby. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiava formou korešpondencie a telefonovaním. Záverom sa v správe konštatuje, že ide o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je zatiaľ bezproblémový.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, má jednu vyživovaciu povinnosť, pred vzatím do väzby bol zamestnaný. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný bol doteraz osemkrát postihnutý v priestupkovom konaní, pričom v dvoch prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, pričom v oboch prípadoch išlo o rozhodnutia cudzozemských súdov pre majetkovú trestnú činnosť, naposledy dňa 02.08.2023 mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody odložený na skúšobnú dobu 3 roky.
Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Nakoľko obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd v súlade so závermi Stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 per analogiam aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu tak, ako by to mohol urobiť i prokurátor v dohadovacom konaní. Tento postup súdu zároveň bránil tomu, aby mohla byť obžalovanému priznaná i poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona. Pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona vychádzal z trestnej sadzby 6 mesiacov až 36 mesiacov. Na základe toho mu súd uložil v zmysle § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby (majúc na zreteli ustanovenie § 39 ods. 4 Trestného zákona), vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý u obžalovaného konštatoval závislosť od stimulancii (pervitín) a opioidov (analgetik) v kruciálnom (rozhodnom) štádiu, aktuálne v nútenej abstinencii (väzba), abúzus kanabinoidov aktuálne bez psychosomatickej závislosti. I predmetného skutku sa obžalovaný dopustil pod vplyvom návykových látok, ako to vyplýva z laboratórneho vyšetrenia vzorky moču obžalovaného, pričom poškodenou v predmetnom konaní bola jeho matka, ktorá by si skôr zaslúžila jeho úctu a rešpekt. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, keď tento bol dvakrát súdom trestaný cudzozemskými súdmi, pričom predmetného skutku sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby v inej jeho trestnej veci. Súd tiež pri ukladaní trestu zohľadnil aj okolnosť, že obžalovaný bol v priestupkovom konaní osemkrát postihnutý za spáchanie priestupku, pričom v dvoch prípadoch sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, teda z tohto pohľadu sa uloženie alternatívneho trestu nejavilo súdu ako účelné z hľadiska výchovnej zložky trestu, ako aj zložky individuálnej, či generálnej prevencie. Na druhej strane súd pri ukladaní trestu zohľadnil celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a jeho kritický postoj, keď tento sa doznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu a svoje konanie úprimne oľutoval a vyjadril presvedčenie, že sa to už nebude opakovať. Obžalovaný prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď urobil vyhlásenie o vine a tým stratil možnosť v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež správu z výkonu väzby obžalovaného, v ktorej bol hodnotený kladne. Súd tiež zohľadnil okolnosť, že obžalovaný je otcom maloletého dieťaťa. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považuje za dostatočný i trest uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu (avšak za dodržania § 39 ods. 4 Trestného zákona) vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú.
Pre výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný doteraz nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Súd obžalovanému tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v ktorom znalec konštatoval u obžalovaného závislosť od stimulancii (pervitín) a opioidov (analgetik) v kruciálnom (rozhodnom) štádiu, aktuálne v nútenej abstinencii (väzba), abúzus kanabinoidov aktuálne bez psychosomatickej závislosti. Znalec odporučil uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pričom s týmto návrhom znalca sa stotožnil nielen prokurátor, ale aj samotný obžalovaný. S týmto záverom sa stotožnil aj súd, pričom uloženie ochranného liečenia ústavnou formou považuje za potrebné, keď v danom prípade rozhodujúcim faktorom pre vylúčenie, či minimalizovanie rizika recidívy u obžalovaného (a to aj vzhľadom na jeho spôsob života
pred vzatím do väzby) je, aby mu bola poskytnutá odborná pomoc zo strany špecializovaného ústavu a v tejto kombinácii je predpoklad, že sa môže dostaviť pozitívny výsledok.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a ochrannom opatrení v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).