Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-260-2013.pdf
PDF · 75.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/260/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, AK so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, proti povinnému: D. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, AK so sídlom Stará Baštová č. 2, Košice, pre vymoženie 1 237,63 eur s príslušenstvom, trov konania 278,72 eur a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 03. 04. 2013 č. k.: 14Er/568/2009-40 takto
rozhodol:
V r a c i a vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh na odklad exekúcie zamietol a zároveň exekúciu zastavil. Rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté až samostatným uznesením.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému návrh na vymoženie exekúcie 1 267,63 eur istiny s príslušenstvom, pričom povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 04027/09 zo dňa 30. 09. 2009. Súdny exekútor následne podľa ustanovenia § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný zákon") v platnom znení, požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a preto ho súd poveril vykonaním tejto exekúcie.
Následne povinný doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený nepredložil k návrh na vykonanie exekúcie spôsobilý exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky. Ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie bolo aj to, že úverová zmluva, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným obsahuje aj ďalšie neprijateľnú zmluvné podmienky, a to neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len "RPMN"), taktiež obsahuje dojednanie, ktoré zaväzuje spotrebiteľa - povinného zaplatiť neprimerane vysokú sankciu za omeškanie so splatením dlžnej splátky.
Ďalej povinný doručil súdu aj návrh na odklad exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 Exekučného poriadku). Uvedený návrh podal z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude pre jej neprípustnosť z dôvodu nespôsobilého exekučného titulu zastavená.
Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok priznal nárok oprávneného z úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 10. 03. 2008, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.
Súd citujúc ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") v platnom znení uviedol, že vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - úverovej zmluvy č. 1232875 zo dňa 10. 03. 2008, t. j. oprávneného ako dodávateľa (§ 52 ods. 3 OZ) a povinného ako
spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ), považuje túto zmluvu za spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanovením § 52 ods. 1 OZ, kde povinný je v pozícii spotrebiteľa.
Taktiež súd z predloženej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 10. 03. 2008, skúmajúc túto spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len "VPPÚ") zistil, že rozhodcovská doložka je súčasťou VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, ktoré oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa takto formulovanej rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo pre povinného to v tomto prípade znamená podrobiť sa konaniu vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km), pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech.
Následne súd citoval ustanovenie § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 a 2 OZ, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "smernica"), ako aj prílohu smernice ods. 1 písm. q), § 58 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK") v platnom znení.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že vo VPPÚ spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., je obsiahnutá "neprijateľná podmienka", a to rozhodcovská doložka (§ 53 ods. 1 OZ). Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, existuje aj interpretačné pravidlo smernice.
V konkrétnej exekučnej veci, vzhľadom na transpozíciu tejto smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. účinného od 01. 04. 2004, možno za nekalú podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe vyššie uvedených dôvodov, súd podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ZRK, ex offo zastavil. Zároveň súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol z dôvodu neúčelnosti, keďže súd týmto uznesením rozhodol o zastavení exekúcie.
Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.
V zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
V ňom uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi zamietnutia návrhu na odklad exekúcie z nasledujúcich dôvodov.
Neprávoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku totiž nemá účinky rozhodnutia o odklade exekúcie, to znamená, že súdny exekútor môže pokračovať v exekučnej veci s účinkami uspokojenia oprávneného. Keďže súd prvého stupňa skonštatoval, že exekúcia sa vykonáva
na základe nespôsobilého exekučného titulu, teda prebieha nezákonne, bolo nanajvýš účelne v snahe predísť škodám na majetku povinného, podať návrh na odklad exekúcie a o odklade exekúcie rozhodnúť. V opačnom prípade, ak by sa odvolanie proti tomuto výroku nepodalo a oprávnený by sa odvolal proti výroku o zastavení exekúcie, povinnému by sa v prospech oprávneného aj naďalej vykonávali zrážky z dôchodku, a to aj napriek nezákonnej exekúcii. Pretože potreba povolenia odkladu exekúcie sa preukázala tým, že prvostupňový súd exekúciu zastavil, bol návrh na povolenie odkladu exekúcie dôvodný.
Na základe vyššie uvedeného, povinný navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok tak, že odklad exekúcie sa povoľuje.
Právny zástupca povinného si uplatnil zaplatiť odmenu za poskytnuté právne služby povinnému v celkovej výške 332,78 eur.
K podanému odvolaniu povinného podal dňa 09. 05. 2013 písomné stanovisko oprávnený. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami právneho zástupcu povinného, uvedeného v podanom odvolaní a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 03. 04. 2013, v časti výroku o zamietnutí návrhu povinného na odklad exekúcie považuje za vecne správne.
Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu povinného v stanovenej lehote nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a ods. 3 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o vec podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že vrátil vec ako predčasne predloženú.
Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesenie v napadnutom výroku bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 56 ods. 7 Exekučného poriadku ("argumentum a contrario"), odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí, resp. nepovolení odkladu exekúcie nie je prípustné.
Súd prvého stupňa v poučení o možnosti podať odvolanie proti uvedenému uzneseniu účastníkov síce správne poučil, že proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné, keďže z ustanovenia § 374 ods. 4 prvej vety O. s. p. vyplýva, že proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie, na druhej strane však dôsledne nerešpektoval postup podľa ustanovenia § 374 ods. 4 vety poslednej O. s. p., podľa ktorého, podaním odvolania proti rozhodnutiu, ktorým vyšší súdny úradník rozhodol o nepovolení odkladu exekúcie, pričom odvolanie proti nemu nie je prípustné podľa ustanovenia § 56 ods. 7 Exekučného poriadku, sa uznesenie na základe ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. zo zákona zrušilo a vo veci mal opätovne rozhodnúť sudca.
Avšak ten o návrhu povinného nerozhodol a len predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní proti predmetnému uzneseniu v napadnutom výroku vec s poznámkou v predkladacej správe, že sa stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu.
Takýto postup súdu prvého stupňa je nesprávny a preto bola vec odvolaciemu súdu predložená predčasne.
Po vrátení veci bude povinnosťou sudcu bez zbytočného odkladu znova rozhodnúť o návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie a zároveň účastníkov poučiť o prípustnosti odvolania proti uzneseniu o
návrhu na povolenie odkladu exekúcie v súlade s ustanovením § 56 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. § 202 ods. 2 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.