Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-90-2014.pdf
PDF · 78.14 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudcom pre prípravné konanie JUDr. Martinom Žovincom, v trestnej veci obž. L. H., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 26.8.2014, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
L. H., nar. XX.X.XXXX R. C., trvale bytom C., adresa na doručovanie Q., B. Č.. XX, nezamestnaný,
je vinný, že
dňa 30. apríla 2014 asi o 10:10 hod. v Trnave na ulici Zelenečskej č. 7528/2A odcudzil v predajni LIDL 2 ks deodoranty zn. Old Spice, 2ks Sprchový gel zn. Adidas, tovar ukryl do ruksaka a popri pokladničnej zóne prešiel bez zaplatenia za tento tovar, čím spôsobil spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s. Ružinovská č. 1E, Bratislava škodu vo výške 10,56 €, hoci bol dňa 26.05.2013 Krajským riaditeľstvom PZ, odbor poriadkovej polície Trnava postihnutý v blokovom konaní ev. č. bloku 12005207 za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. z. v znení neskorších predpisov pokutou vo výške 20,- €, rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/54/2013 zo dňa 09.08.2013, právoplatným dňa 09.08.2013 bol odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov so skúšobnou dobou s probačným dohľadom na 48 mesiacov, a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/85/2014 zo dňa 27.04.2014, právoplatným dňa 27.04.2014 bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia,
teda
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
čím spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, s použitím §§ 36 písm. l), 37 písm. m), 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 21 (dvadsaťjeden) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajšom súde obžalobu na obvineného L. H. pre spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v podstate na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Po preskúmaní obžaloby súd vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného za vinného v zmysle obžaloby. Obvinený podal v zákonnej lehote proti trestnému rozkazu odpor, na základe čoho súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného a oboznámil listinné dôkazy.
Obžalovaný L. H. sa na hlavnom pojednávaní k spáchaniu skutku priznal a urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Po splienení ďalších formálnych podmienok uvedených v ust. § 257 ods. 5-8 Trestného poriadku súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a rozhodol, že v otázke viny dokazovanie nevykoná.
Ďalšie dokazovanie tak vykonal v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.
Samotný obžalovaný po prijatí jeho vyhlásenia o vine k svojmu konaniu uviedol, že bola to veľká nerozvážnosť mrzí ho to a ľutuje toho. Spáchania trestnej činnosti sa dopustil z osobnej potreby, tie veci potreboval.
Z listinných dôkazov súd oboznámil vo vzťahu k osobe obžalovaného výpis z Ústrednej evidencie priestupkov, odpis z registra trestov a spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/85/2014. Oboznámenie spisu navrhla obhajoba z dôvodu, že pripadá do úvahy uloženie súhrnného trestu.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že v období od 1.1.2010 do 30.4.2014 bol štyrikrát priestupkovo postihnutý v dvoch prípadoch pre priestupok proti majetku (apríl a máj 2013), v jednom prípade pre priestupok podľa zákona o ochrane nefajčiarov a jedenkrát za porušenie pravidiel cestnej premávky. V troch prípadoch mu bola uložená pokuta v blokovom konaní a v jednom prípade pokuta rozhodnutím o priestupku.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva že tento bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný súdmi Slovenskej republiky a to v období rokov 2009-2013, vždy pre majetkovú trestnú činnosť, vždy pre trestný čin krádeže. Jedno z týchto odsúdení je v súčasnosti zahladené. V jednom prípade mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody (v roku 2009), v dvoch prípadoch trest povinnej práce (v roku 2009), v jednom prípade mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu (v roku 2011) a v roku 2013 bol Okresným súdom Zvolen odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody na tri roky, so skúšobnou dobou od 9.8.2013 do 9.8.2017. Z oboznámeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 0T/85/2014 vyplýva, že v tomto bol obžalovaný trestným rozkazom zo dňa 27.4.2014, ktorý v ten istý deň nadobudol právoplatnosť odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. V ten stý deň mu bola doručená výzva na nástup výkonu trestu, ktorý mal nastúpiť v lehote do 3 dní, t.j. do 30.4.2014.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovanému bolo preukázané spáchanie skutku, ktorý sa mu k žalobe kladie za vinu. Vina obžalovaného bola ustálená na základe jeho vyhlásenia o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktorú súd prijal. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutok v čase existencie ďalšieho odsúdenia v zmysle § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, súd doplnil túto skutočnosť do skutkovej vety, pričom však nedošlo k inej zmene majúcej vplyv na právnu kvalifikáciu konania.
Pri úvahe nad v druhom trestu a jeho výmerou súd vychádzal najmä z ustanovení §§ 34 a 38 Trestného zákona. Ako poľahčujúcu okolnosť súd zohľadnil, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval. Ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil, že v milosti bol už súdne trestaný v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona. Pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona neupravoval dolnú, ani hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v ust. § 212 ods. 3 Trestného zákona. Pri úvahe nad druhom trestu súd dospel k záveru, že je potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko skutok spáchal jednak v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia a jednak po právoplatnom odsúdení za rovnaký druh trestnej činnosti na nepodmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o výmeru trestu, je potrebné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby. Obžalovaný je odsudzovaný v priebehu piatich rokov siedmy krát za rovnaký druh trestnej činnosti - za krádeže. Pri predchádzajúcich odsúdeniach súdy obžalovanému miernejšie tresty, keď hrozbu uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody (za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia) eliminovali duplicitným uložením peňažného trestu. Ani takýto postup, ani opätovné uloženie podmienečného trestu odňatia slobody nemali na obžalovaného taký účinok, aby ho odradili ďalšieho páchania úmyselnej trestnej činnosti. Zohľadniac tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že aktuálna trestná činnosť obžalovaného vykazuje vyšší stupeň závažnosti a nebezpečnosti pre spoločnosť. Obžalovaný svojim správaním deklaruje odmietavý postoj k rešpektovaniu trestnoprávnych noriem a hrozba postihu na jeho osobnej slobode tiež celkom zrejme nemá u neho veľký význam. Hlavným účelom trestu je tak ochrana spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti a v druhom rade je uloženým trestom naplnený účel tzv. individuálnej a generálnej prevencie. Uvedené účely trestu, podľa názoru súdu, môže splniť uloženie dlhšieho trestu odňatia slobody, v polovici trestnej sadzby, v tomto prípade teda vo výške 21 mesiacov (pri trestnej sadzbe 6 mesiacov - 3 roky). Nemožno tak súhlasiť s názorom obhajkyne, že závažnosť trestného činu obžalovaného je malá. Rovnako ani hrozba „premeny“ podmienečného trestu odňatia slobody uloženého mu Okresným súdom Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/54/2013 nie je dôvodom na to, aby súd upustil od uloženia ďalšieho trestu tak, ako to navrhuje obhajoba. Spáchanie dvoch úmyselných trestných činov rovnakého charakteru v rozpätí piatich dní, v priebehu skúšobnej doby, nesie so sebou nevyhnutne i hrozbu rozhodnutia o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Tohto následku si mal byť obžalovaný dobre vedomí najmä s prihliadnutím na jeho početné skúsenosti s trestným konaním pred súdmi Slovenskej republiky, ale i súdmi Českej republiky.
Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Iné skutočnosti, odôvodňujúce zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu s iným stupňom stráženia súd nenašiel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.