Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-59-2014.pdf
PDF · 85.99 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/59/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovanej Z. G., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 27.08.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaná
Z. G. , rodená B.,
narodená XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Z. XXX,
s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e :
dňa 10.06.2014 v čase približne o 23.20 hodine v obci Lukáčovce, okres Nitra, na miestnej komunikácii viedla ako vodička osobné motorové vozidlo značky L. H. G., EČV: NR XXX HK tak, že nemala rozsvietené stretávacie svetlá, preto bola zastavená a kontrolovaná policajnou hliadkou a vykonanou dychovou skúškou bolo preukázané, že viedla vozidlo po požití alkoholu, čo sa prejavilo ako 1,09 mg/ l alkoholu v dychu,
t e d a :
vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l a :
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :
Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 400 (štyristo) eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v premávke na pozemných komunikáciách vo výmere 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 13.06.2014 pod č. 1Pv 367/2014, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej Z. G..
Obžalovaná Z. G. na hlavnom pojednávaní dňa 27.06.2014 urobila vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý jej je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené jej podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedala kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd jej vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovanej o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovanej boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchala práve obžalovaná spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týkalo výroku o treste, ochranného opatrenia a náhrady škody.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na osobné pomery obžalovanej a zistil, že táto nebola doposiaľ súdne trestaná. Vzal do úvahy tiež skutočnosť, že v priestupkovom registri má obžalovaná niekoľko záznamov, kde sa jednotlivé skutky (konkrétne tri) týkali priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a všetky boli vybavené odložením, alebo zastavením. Súd prihliadol aj na to, že obžalovaná bola priestupkovo postihnutá rozhodnutím Mestskej polície v Nitre za porušenie § 22 odsek 1 písmeno l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (zákaz státia), ktorým jej bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 20 eur. Z miesta bydliska na obžalovanú žiadne správy o jej povesti súd k dispozícii nemal. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona tak súd u obžalovanej zistil okolnosť uvedenú pod písmenom j), nakoľko z dokazovania vyplynulo, že obžalovaná je z hľadiska Trestného zákona osobou bezúhonnou, vedúcou po celý čas pred spáchaním skutku riadny život. Súd tiež prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmenom l), ktorú jej uznal z dôvodu, že obžalovaná sa priznala k spáchaniu skutku ihneď po vznesení obvinenia a toto aj úprimne oľutovala, pričom priznanie uskutočnila aj prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a na hlavnom pojednávaní viackrát uviedla, že svoje konanie ľutuje. Z priťažujúcich okolností, uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovanej žiadnu nezistil.
Výsledný pomer, ale aj miera závažnosti takto zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností potom súdu umožňovali aplikáciu § 38 odsek 3 Trestného zákona, kedy pri ukladaní trestu súd znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Keďže súd neukladal trest odňatia slobody, premietol toto zistenie nielen do výmery alternatívneho trestu, ale aj do trestu zákazu činnosti, ktorý zároveň obžalovanej ukladal.
S poukazom na všetky už uvedené okolnosti tohto prípadu tak dospel súd k záveru, že obžalovanej je možné uložiť aj alternatívny druh trestu, konkrétne trest peňažný. Súd vzal do úvahy, že závažnosť a charakter tohto trestného činu bolo potrebné posudzovať aj s ohľadom na jej osobnostný profil a
keďže ani majetkové pomery obžalovanej neboli prekážkou na jeho uloženie, považoval peňažný trest vo výmere 400 eur za dostatočný z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie. Hodnotiac podmienky na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej prevencie vzal súd do úvahy, že zo strany obžalovanej išlo vôbec o prvé porušenie Trestného zákona a záujmu, ktorý je ustanovením § 289 chránený, pričom s poukazom na zásadu ústnosti a bezprostrednosti mal súd dokonalú možnosť overiť si bezprostredne postoj obžalovanej k tomuto porušeniu a mohol konštatovať, že u obžalovanej bola celkom zjavne prítomná úprimná ľútosť a prejavená aj snaha o nápravu. V tejto súvislosti preto súd znova opakuje, že rozhodnutiu o uložení alternatívneho trestu vo výmere 400 eur nasvedčovalo aj zistenie dvoch významných poľahčujúcich okolností. Nakoniec, ani z hľadiska generálnej prevencie nepovažoval súd za nevyhnutné a náležité ukladať iný druh trestu a s prihliadnutím na všetky tieto okolnosti a v súlade s § 56 a § 57 Trestného zákona uložil súd obžalovanej takýto trest s presvedčením, že tento povedie k jej požadovanej náprave, bude postačovať na ochranu spoločnosti a zároveň odradí ostatných od páchania tohto druhu trestnej činnosti.
Nakoľko súd uložil peňažný trest, samostatným výrokom rozhodol aj o uložení náhradného trestu odňatia slobody vo výmere dva mesiace pre prípad, že by obžalovaná úmyselne zmarila jeho zaplatenie.
V súvislosti s ďalším výrokom o treste, uložením ktorého prišlo k zakázaniu viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, považuje Okresný súd Nitra za dôležité konštatovať, že každý vodič, ktorý vedie vozidlo pod vplyvom alkoholu ohrozuje život a zdravie ľudí a tiež majetok a je teda nebezpečným prvkom v premávke na pozemných komunikáciách. Táto skutočnosť preto plne odôvodňuje uloženie tohto druhu trestu. Hoci obžalovaná svojim konaním, popísaným v skutkovej vete rozsudku, ohrozovala také záujmy akými sú najmä život a zdravie, musel súd zohľadniť pri výmere trestu aj iné, na vec sa vzťahujúce a podstatné okolnosti. V danom prípade ide vo vzťahu k osobe obžalovanej o vodičku, ktorá vo svojej evidenčnej karte vodiča nemá žiadny záznam, a teda doposiaľ preukázateľne neporušila žiadne z ustanovení Zákona o cestnej premávke (č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov) s tým, že vodičské oprávnenie získala dňa 16.06.2010. Aj z tohto dôvodu preto súd zvolil v rámci zákonnej trestnej sadzby (kde je možné uložiť trest zákazu činnosti vo výmere na jeden rok až na desať rokov) uloženie trestu na jej samej spodnej hranici. Okolnosti tohto prípadu sa podľa názoru súdu vymykajú z pomerov bežných u iných páchateľov tohto druhu trestného činu (ľahkovážne, nedisciplinované a nezodpovedné vedenie motorových vozidiel, prípadne opakovane pod vplyvom alkoholu, atď.), a preto s ohľadom k pomerom obžalovanej mal súd dôvod na zhovievavejší prístup pri ukladaní tohto trestu.
Argumenty prokurátora na zvýšenie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá nad dolnú hranicu trestnej sadzby okresný súd neakceptoval. V súvislosti s postupom, ktorý navrhla obžaloba, súd nezistil také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali prísnejší prístup pri ukladaní trestu a vzhľadom na prezentované dôvody takého návrhu považuje súd za nevyhnutné na ne reagovať s náležitou starostlivosťou a doplnením argumentácie svojho vlastného rozhodnutia. Vzhľadom na už skôr súdom uvedené dôvody, vedúce k uloženiu tohto trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby, sa nemožno stotožniť s názorom obžaloby, že by sa jednalo o trest mimoriadne mierny. Na tomto závere súd zotrváva napriek argumentu, že u obžalovanej bolo dychovou skúškou zistené 1,09 mg/l alkoholu v dychu (2,27 promile). I keď obžaloba uvádzala, že sa podľa jej názoru jednalo o ťažkú opitosť, podľa názoru súdu nemala na takéto tvrdenie žiadny dôkaz. Zo zadovážených dôkazov takýto záver nevyplýval a keďže na stupeň opitosti jednotlivca má vplyv celý rad ďalších faktorov (pohlavie, vek, váha v kg, výška v cm, úzus, momentálna fyzická a psychická dispozícia, atď.), uvedený argument obžaloby neobstojí. Navyše, zákon neurčuje priamu, či nepriamu úmeru medzi zisteným množstvom požitej návykovej látky a výmerou trestu, pričom táto skutočnosť môže byť a je len jednou z mnohých okolností, ktoré má súd povinnosť brať do úvahy pri ukladaní trestu. Celkom iného charakteru je však argumentácia obžaloby, ktorá vychádza z poznatkov o „ukladaní trestov“ správnym orgánom pri nameranej hodnote návykovej látky, z ktorých prokurátor vyvodil, že: „Nemožno pripustiť, aby tresty ukladané súdmi, ktoré majú okrem iného individuálne pôsobiť na páchateľa a zároveň odradiť ostatných od páchania trestnej činnosti, boli nižšie, resp. na rovnakej úrovni, ako priemerné sankcie ukladané v priestupkovom konaní za takmer totožné, či dokonca menej závažnejšie konanie“. V nadväznosti na citované odôvodnenie návrhu obžaloby, súd považuje voči nemu za nevyhnutné uviesť svoje vážne výhrady a zdôrazniť, že tresty ukladané súdmi na jednej strane a sankcie ukladané
správnymi orgánmi na druhej strane nie sú v takejto (ale ani v inej) súvislosti spôsobilé na porovnávanie. Je to zjavne irelevantné, nakoľko druhy, spôsob, podmienky a zásady ukladania trestov upravuje výlučne Trestný zákon, pričom ukladanie iných sankcií (v danom prípade pokút, alebo zákazov) v správnom konaní sa spravuje celkom iným zákonom a s ukladaním trestov tak nemá vôbec nič spoločné. Pre súd je zarážajúce, že sa obžaloba odvoláva na „priemerné sankcie“ ukladané v priestupkovom konaní a toto používa ako argument v konaní na súde, avšak nedisponuje ukazovateľmi o obvyklom a súdnou praxou ustálenom postupe pri ukladaní trestov, pretože to by bol právne relevantný argument. S poukazom práve na súdnu prax a znalosť rozhodovacej činnosti súdov v obdobných prípadoch (a nie rozhodovaciu činnosť správnych orgánov!) uložil súd vyššie odôvodnený trest zákazu činnosti, nakoľko nevzhliadol žiadny dôvod na prísnejší postup u prvotrestanej páchateľky, ktorá bola navyše do času spáchania skutku tiež vzornou vodičkou motorového vozidla. Okrem toho, aj z tohto dôvodu vyhodnotil súd prokurátorom navrhované „exemplárne“ potrestanie práve tejto obžalovanej za neopodstatnené. K argumentu obžaloby o treste uloženom súdom v rozpore so zásadami na ukladanie trestov z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie súd uvádza, že jedna zo zásad, konkrétne v § 34 odsek 3 Trestného zákona, upravuje, že trest má postihovať iba páchateľa, a to tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd tak vzal do úvahy aj okolnosť týkajúcu sa syna obžalovanej, ich spoločné trvalé bydlisko a nevyhnutnosť pravidelného dochádzania do práce a školy (sťaženého práve miestom trvalého bydliska), pričom aj s ohľadom na tieto skutočnosti ukladal trest tak, aby obžalovaná obmedzenie v oprávnení a vôbec v možnosti viesť motorové vozidlo citeľne vnímala ako následok svojho protiprávneho konania, ale aby zároveň neprišlo k zbytočnej a náležite neodôvodnenej dĺžke jeho trvania.
Na záver súd poznamenáva a dáva do pozornosti, že pokiaľ má obžaloba ambíciu významne prispievať k dosahovaniu účelu tzv. generálnej prevencie a chce zasahovať do výlučnej právomoci súdov ukladať tresty a rozhodovať o ich druhoch a výmere, mala by sa (namiesto sledovania štatistík o priemerných sankciách ukladaných správnymi orgánmi) zamerať na častejšie uplatňovanie ustanovení Trestného poriadku, upravených v tretej hlave, v druhom diely (§ 232 a § 233). Pri uzatváraní dohôd o vine a treste môže obžaloba v plnom rozsahu realizovať svoje predstavy o zákonnom, ale tiež o spravodlivom potrestaní, o správnosti ktorých následne rozhodne znova len súd.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.