Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-3-2023.pdf
PDF · 110.75 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., zastúpená advokátom: Mgr. Martin Černák, so sídlom Zochova 5, Bratislava, proti žalovanému: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/ XX, E., zastúpený: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 51 436 108, so sídlom Kapitulská 6, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 30C/43/2022 -171 zo dňa 13.10.2022, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni vstup a užívanie nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. 1838/179, a pozemku parcela registra „C“ č. 1838/179 o výmere 142 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v okrese Trnava, v katastrálnom území E., v obci E., evidovaných na LV č. XXXX. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1 , § 325 ods. 1 , 2 písm. d/ 2 písm. d/ , § 326 ods. 1 , § 328 ods. 1 , § 329 ods. 1 , § 330 ods. 1 , § 336 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP “), § 52 ods. 1 , § 123 , § 124 , § 136 ods. 1 a 2 2 , § 137 ods. 1 a 2 2 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ “).
Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.09.2022 uviedla, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Trnava, v katastrálnom území E., v obci E., evidovaných na LV č. XXXX, a to okrem iného aj rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. 1838/179, a pozemku parcela registra „C“ č. 1838/179 o výmere 142 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „nehnuteľnosti“), pričom každej zo sporových strán prináleží spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v rozsahu 1/2. Žalobou zo dňa 08.06.2022 sa v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 30C/43/2022 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že ich odplatne prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného. Z elektronického súdneho spisu vyplýva, že predmetná žaloba bola žalovanému doručená dňa 06.07.2022. Emailom zo dňa 10.08.2022 žalovaný oznámil žalobkyni, že vymenil zámok na vstupných dverách domu s tým, že sa jej zároveň dopytuje, kedy si príde pre všetky svoje veci a nábytok. Bezprostredne po obdržaní uvedeného mailu sa žalobkyňa išla osobne na miesto nehnuteľností presvedčiť, či žalovaný vstupný zámok vymenil, pričom zistila, že zámok na vstupných dverách rodinného domu je skutočne vymenený. Na zvonenie žalobkyne jej žalovaný uviedol, že dom opustila, nemá tam čo viac robiť a dnu ju nepustí. Nové kľúče od domu
jej odmietol vydať. Od uvedeného okamihu sa žalobkyňa nevie dostať do nehnuteľností a nie je jej umožnené ich riadne užívať. Žalobkyňa s aktuálnym stavom nesúhlasí a má v záujme nehnuteľnosti užívať v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Výzvou zo dňa 19.08.2022 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného na sprístupnenie nehnuteľností. Napriek tomu, že žalovaný túto výzvu riadne prevzal dňa 08.09.2022, nijakým spôsobom na ňu nereagoval, kľúče žalobkyni neodovzdal a ani ju v súvislosti s tým nekontaktoval a nehnuteľnosti jej do dnešného dňa nesprístupnil. Z uvedených skutočností vyplýva, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to každý v rozsahu 1/2, pričom žalovaný žalobkyni bez akejkoľvek dohody a súhlasu znemožnil vstup do nehnuteľností výmenou zámku na vstupných dverách domu a doposiaľ jej bráni v ich riadnom užívaní. Vzhľadom na to, že táto situácia nastala bezprostredne po začatí súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom do uvedeného okamihu neboli užívacie práva žalobkyne zo strany žalovaného v nijakom rozsahu obmedzované, je evidentné, že správanie žalovaného je vyvolané v dôsledku uvedeného súdneho konania iniciované žalobkyňou. Doposiaľ právoplatne neskončené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom žalobkyňa navrhuje prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, však nie je a ani nemôže byť dôvodom na akékoľvek obmedzovanie vlastníckych a užívacích práv žalobkyne k nehnuteľnostiam. Bránením žalobkyne v prístupe a užívaní nehnuteľností žalovaný preukázateľne porušuje vlastnícke práva žalobkyne a tento stav sa v nijakom rozsahu nezmenil ani po doručení predžalobnej výzvy. Existuje tu preto odôvodnená potreba zásahu súdu ako autoritatívneho orgánu vo forme neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu smerujúcej k tomu, aby žalobkyňa v rámci realizácie svojho vlastníckeho práva mohla nerušene vstupovať do nehnuteľností a tieto popri žalovanému spoluužívať.
Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a doloženými listinami zistil z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý s veľkosťou podielu 1/2 k celku. Z predloženého mailu mal za preukázané, že žalovaným bol vymenený zámok na dome (domových dverách), čím bol znemožnený vstup žalobkyne do nehnuteľností v jej spoluvlastníctve. Z výzvy na sprístupnenie nehnuteľností mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný bol vyzvaný na odovzdanie kľúčov a sprístupnenie predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal dôvodnosť a naliehavosť samotného nariadenia neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila, že žalovaný jej svojím konaním znemožnil vstup a užívanie nehnuteľností, pričom týmto konaním porušuje vlastnícke právo žalobkyne a tento stav sa doposiaľ nezmenil napriek skutočnosti, že bol vyzvaný, aby tento stav napravil. Vychádzajúc z týchto záverov súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia požadujúci uložiť povinnosť umožniť žalobkyni vstup a užívanie nehnuteľností bol podaný dôvodne, keď žalobkyňa osvedčila potrebu vydania neodkladného opatrenia s tým, že o trovách tohto konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým konanie skončí.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Poukázal na to, že jedným z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na bezodkladnú úpravu pomerov. Žalobkyňa – navrhovateľka neodkladného opatrenia by mala preto súdu poskytnúť dôkazy, ktoré potrebu nariadenia neodkladného opatrenia jednoznačne osvedčia. Žalovaný považuje tvrdenia žalobkyne v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia za nedostatočné a nepreukazujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. Súd musí pri hodnotení skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom veľmi prísne aplikovať princíp opodstatnenosti (t. j. či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov) a princíp proporcionality/ primeranosti (t. j. či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah). Žalobkyňa spolu so žalovaným užívali nehnuteľnosť ako druh a družka, ktorí žili v spoločnej domácnosti. V žalobe zo dňa 08.06.2022 o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyňa uvádza, že „od decembra 2021 až do súčasnosti užíva nehnuteľnosti výlučne žalovaný, ktorý sa o tieto riadne stará a zabezpečuje ich údržbu.“ Zároveň žalobkyňa v žalobe uvádza, že „(žalobkyňa) má zabezpečené bývanie v inej nehnuteľnosti a súhlasí, aby nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný“. Opustenie spoločnej domácnosti žalobkyňa potvrdzuje v žalobe aj uvedením adresy na doručovanie. Na základe vyššie uvedeného považuje žalovaný vydanie neodkladného opatrenia v rozpore s princípom opodstatnenosti, nakoľko
z vyjadrení žalobkyne v žalobe vyplýva, že opustila spoločnú domácnosť a má zabezpečené iné bývanie v inej nehnuteľnosti. Žalovaný pristúpil k výmene zámkov do nehnuteľnosti z dôvodu, že po opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou považuje nehnuteľnosť za svoje obydlie. O tejto skutočnosti informoval žalobkyňu emailom zo dňa 10.08.2018. Žalovaný žalobkyňu pri jej návšteve po obdržaní emailu informoval, že keďže natrvalo opustila spoločnú domácnosť nehnuteľnosť považuje za svoje obydlie, pričom podľa rozhodovacej praxe súdov, ak jeden z podielových spoluvlastníkov natrvalo opustí spoločnú domácnosť, druhý podielový spoluvlastník musí byť chránený pred narušením obydlia a súkromia zo strany podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodol spoločnú nehnuteľnosť neužívať. Žalovaný je tiež toho názoru, že samotná skutočnosť, že jeden spoluvlastník neumožňuje užívanie spoločnej nehnuteľnosti inému spoluvlastníkovi nezakladá a neodôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov podielových spoluvlastníkov. Pričom minimálne skutočnosti o neužívaní nehnuteľnosti a zabezpečenom bývaní žalovanej v inej nehnuteľnosti sú konajúcemu súdu známe, resp. vyplývajú z podanej žaloby. Žalovaný ďalej uviedol, že je onkologickým pacientom, potrebuje mať vo svojom obydlí kľud, musí byť pri svojej liečbe opatrný a vyhýbať sa akýmkoľvek rizikám spojeným s jeho zdravotným stavom. „Návštevy“ žalobkyne v nehnuteľnosti sa žalovaný obáva aj v spojitosti so stále existujúcou hrozbou nakazenia sa chorobou COVID – 19. Žalovaný ďalej uviedol, že sa žalobkyňa počas prítomnosti v nehnuteľnosti voči žalovanému správa vulgárne, psychicky na neho vplýva, aby ju čo najskôr vyplatil a vyhráža sa mu, že do domu pustí cudzích nájomníkov. Do nehnuteľnosti vstupuje žalobkyňa spolu s jej mamou, pričom obe sú na žalovaného a jeho rodinných príslušníkov agresívne a vulgárne. Žalovaný má po poslednej „návšteve“ žalobkyne dôvodné obavy, čo sa môže stať, ako sa bude žalobkyňa správať. Žalovaný viackrát ponúkol, aby si žalobkyňa zobrala svoje osobné veci, avšak žalobkyňa na túto možnosť nijak nereagovala. Svoju prítomnosť v nehnuteľnosti žalobkyňa využíva na kontrolu a šikanovanie žalovaného, aby ju čím skôr vyplatil z podielu. Žalovaný si neželá, aby do jeho obydlia mal ktokoľvek možnosť vstupovať bez jeho súhlasu, či už to je žalobkyňa, jej mama, iný príbuzní alebo tretie osoby. Vydaním napadnutého uznesenia súd neopodstatnene a neprimerane zasiahol do základných práv a slobôd žalovaného garantovaných Ústavou Slovenskej republiky Ústavou Slovenskej republiky, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to najmä práva na súkromie (čl. 16 Ústavy SR), práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy SR) a práva na ochranu obydlia (čl. 21 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru). Vydaním napadnuté uznesenia dochádza k stretu dvoch Ústavou SR chránených práv a slobôd, medzi právom na ochranu vlastníckeho práva žalobkyne a právom na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia žalovaného. Vlastnícke právo žalobkyne bude vysporiadané rozhodnutím vo veci samej. Právo žalovaného na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia však musí byť počas celého konania vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva chránené, nakoľko v čase vydania napadnutého uznesenia, ako aj počas konania vo veci toto právo prevažuje nad právom žalobkyne. V prípade, že by odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie, došlo by porušeniu základných ľudských práv a slobôd žalovaného, nakoľko napadnuté uznesenie porušuje Ústavou SR chránené práva a slobody žalovaného a je v priamom rozpore s princípmi opodstatnenosti a primeranosti, ktoré sú kladené na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle CSP . Žalovaný na základe napadnutého uznesenia musí vo svojom obydlí strpieť bývalú družku, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti viac ako 10 mesiacov, hoci tá trvalo opustila spoločnú domácnosť, a ako uviedla v žalobe, má zabezpečené iné bývanie. Žalobkyňa vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nijako nepreukázala naliehavosť a nevyhnutnosť potreby vydania neodkladného opatrenia. Rovnako odôvodnenie súdu prvej inštancie považuje žalovaný za nedostatočné a arbitrárne.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že nesúhlas žalovaného s nariadeným neodkladným opatrením je založený na údajnom trvalom opustení spoločnej domácnosti zo strany spoluvlastníka nehnuteľností, avšak takýto právny inštitút slovenské právo nepozná a neexistuje ani súdna prax, ktorá by takéto prípady upravovala. Zákon pripúšťa právne skutočnosti trvalého opustenia spoločnej domácnosti nájomcom a trvalé opustenie veci vlastníkom, pričom v predmetnej veci sa evidentne nejedná ani o jednu z uvedených právnych skutočností. Niet najmenších pochybností o tom, že žalobkyňa nikdy neprejavila vôľu vzdať sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (práve naopak, súdnym návrhom sa domáha jeho vyporiadania), čo znamená, že jej v súčasnosti prináležia vlastnícke práva k týmto nehnuteľnostiam v plnom rozsahu a to v rovnakej miere ako žalovanému až do okamihu, kým sa vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam nezmenia. Vzájomné vzťahy strán sporu sa nespravujú (ako si to zrejme nesprávne vykladá žalovaný) ustanoveniami zmluvy o nájme veci (kde má prenajímateľ vo vzťahu k nájomcovi určité obmedzenia prístupu), ale ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi spoluvlastníctvo.
Základom spoluvlastníctva je pritom spoločné užívanie veci všetkými jeho vlastníkmi. Žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza ani jediný zákonný dôvod, pre ktorý by mala byť žalobkyňa obmedzená vo výkone svojich (spolu)vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Takýmto dôvodom nemôže pritom byť ani jeho ústavné právo na nedotknuteľnosť obydlia. Nedotknuteľnosť obydlia nie je absolútna. Obmedzenie uvedeného práva, príp. zásahy do domovej slobody sú prípustné v prípadoch, v ktorých ich dovoľuje zákon a majú podobu právnej povinnosti. Takýmto prípadom sú napríklad aj ustanovenia Občianskeho zákonníka , podľa ktorých je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním a súčasne všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana (§ 123 a 124 Občianskeho zákonníka ). Vlastnícke právo predstavuje absolútne právo, ktoré môže byť obmedzené výlučne zákonom. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni prináleží právo vstupovať do nehnuteľností a tieto užívať v rovnakom rozsahu a za rovnakých zákonných podmienok ako žalovanému a tieto práva strán sporu nemôžu byť vzájomne obmedzované, podmieňované či znemožňované s poukazom na nedotknuteľnosť obydlia. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, podľa ktorého nariadeným neodkladným opatrením dochádza ku kolízii viacerých ústavných práv. Žalovaný rovnako v odvolaní vytýka žalobkyni, že táto mala neoprávnene zasiahnuť do jeho práva na súkromie a do práva na rodinný život, avšak vôbec nekonkretizuje relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné takýto zásah vyvodiť. Postoj žalovaného, podľa ktorého nesúhlasí s tým, aby žalovaná vstupovala do nehnuteľností bez jeho súhlasu, nemá oporu v zákone a je v priamom rozpore s ústavným právom žalobkyne vlastniť majetok. Opodstatnenosť nariadeného neodkladného opatrenia napokon potvrdzuje aj aktuálny postoj žalovaného. Žalovaný potvrdzuje tvrdenie žalobkyne (a tým aj opodstatnenosť dočasnej úpravy nariadenej súdom), keď sám priznáva, že vymenil zámok na vstupných dverách. Cieľom takéhoto jeho konania bolo pritom výlučne len znemožniť žalobkyni vstup do spoločného domu odvolávajúc sa pritom na dôvody, ktoré ho však k takémuto konaniu neoprávňujú. V rozpore s vyššie uvedenými ústavnými garanciami vlastníckeho práva žalobkyne žalovaný preukázateľne a bezdôvodne pristúpil k jeho obmedzeniu, čo malo za následok, že žalobkyňa sa odrazu nevedela dostať do nehnuteľností a nebolo jej umožnené ich riadne užívať, a navyše žalovaný uvedené prekážky vytvoril náhle a účelovo po doručení žaloby zo strany žalobkyne na súd, pričom tieto prekážky neodstránil ani po tom, čo ho žalobkyňa na to vyzvala. Bezodkladná úprava pomerov strán sporu bola nie len že dôvodná ale dokonca priamo žiadaná. To, že neodkladné opatrenie splnilo svoj účel preukazuje skutočnosť, že žalovaný po nariadení neodkladného opatrenia sprístupnil žalobkyni predmetné nehnuteľnosti a umožnil jej ich užívanie. V rozpore s realitou je účelové tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa v predmetnej nehnuteľnosti majú žalobkyňa a jej matka správať voči nemu vulgárne a agresívne a tým nepriaznivo pôsobiť na jeho psychické zdravie. Tieto tvrdenia žalovaného, okrem toho, že nevyplývajú zo žiadneho z jeho doterajších podaní, nie sú ani podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Absencia akéhokoľvek čo i len podnetu priestupkovému orgánu zo strany žalovaného priamo odporuje jeho tvrdeniu o existencii sústavného a opakovaného nevhodného správania zo strany žalobkyne. Súd prvej inštancie preto postupoval správne a zákonne, keď pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktorým upravil vzájomné práva a povinnosti strán sporu tak, aby rovnako ako žalovaný aj žalobkyňa mohla v plnom rozsahu realizovať svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP ) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči uzneseniu súdu prvej inštancie je dôvodné.
Podľa § 324 ods. 1 CSP , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP , ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Predmetom konania na súde prvej inštancie vo veci samej je žaloba žalobkyne zo dňa 08.06.2022 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Trnava, v katastrálnom území E., v obci E., evidovaným na LV č. XXXX, a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. 1838/179, pozemku parcela registra „C“ č. 1838/179 o výmere 142 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemku parcela registra „C“ č. 1838/106 o výmere 487 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pričom každej zo sporových strán prináleží spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v rozsahu 1/2.
Žalobkyňa v priebehu konania dňa 22.09.2022 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni vstup a užívanie nehnuteľností
- rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. 1838/179, a pozemku parcela registra „C“ č. 1838/179 o výmere 142 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v okrese Trnava, v katastrálnom území E., v obci E., evidovaných na LV č. XXXX.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej ochrany. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,
primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je pritom rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
Vychádzajúc zo skutkových zistení prvoinštančného súdu, ktorými je odvolací súd v zásade viazaný, nemožno uzavrieť, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či obavu, že exekúcia bude ohrozená. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa odôvodnila tým, že po podaní žaloby žalovaný vymenil zámok na vstupných dverách domu a bráni jej nehnuteľnosť riadne užívať v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však neboli podľa odvolacieho súdu, na rozdiel od súdu prvej inštancie, skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom navrhovaným žalobkyňou, ktorá by si nepochybne vyžadovala okamžitý zásah zo strany súdu. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 09.06.2022 domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, aby ich súd odplatne prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. V žalobe žalobkyňa uvádza, že od decembra 2021 užíva nehnuteľnosti výlučne žalovaný, ktorý sa o tieto riadne stará a zabezpečuje ich údržbu, a v rámci mimosúdnej komunikácie žalovaný deklaroval, že má naďalej záujem nehnuteľnosti užívať a chce byť ich výlučným vlastníkom. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že má zabezpečené bývanie v inej nehnuteľnosti a súhlasí s tým, aby nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný.
Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych vzťahov) strán sporu zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Odvolací súd pritom vychádzal zo skutočnosti, že je to práve žalobkyňa, ktorá musí osvedčiť naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie, pričom zo skutkových okolností prejednávanej veci je zrejmé, že sa tak nestalo. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa neosvedčila existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, pre ktorú by mali byť upravené pomery strán neodkladným opatrením, keďže z obsahu ňou podanej žaloby vyplýva, že nehnuteľnosti od decembra 2021 užíva výlučne žalovaný, ktorý sa o ne riadne stará, ona má zabezpečené bývanie v inej nehnuteľnosti a súhlasí s tým, aby nehnuteľnosti nadobudol žalovaný.
Podľa odvolacieho súdu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala žalobkyňa, splnené neboli, keďže nebola hodnoverne osvedčená existencia hrozby bezprostrednej ujmy na právach žalobkyne, ani potreba neodkladnej úpravy pomerov. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvej inštancie o trovách konania prvoinštančného) odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové (tzv. procesné) rozhodnutie v konaní majúcom pokračovať, v ktorom o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP ).
Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP ). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP ).