Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-159-2014.pdf
PDF · 69.78 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/159/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci odsúdeného M. M., v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 24.07.2014 sp.zn. 30PP/90/2014, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.08.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného M. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného M. M. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.07.2010 pod sp.zn. 1T/109/2007 pre trestný čin podľa § 234 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v trvaní 8 rokov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné a zmätočné a uvádzajú v ňom nepravdivé údaje pričom v hodnotení riaditeľa ústavu vyznieva len v jeho neprospech. Rovnako písomne zdôvodnil sťažnosť aj obhajca odsúdeného v ktorej poukázal na to, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu v tom smere, že vzhľadom na jeho osobou a jeho predchádzajúci život nie je možné bezpečne očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život. Poukázal na to, že v jeho prípade sa jedná o súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov pričom počas výkonu trestu odňatia slobody mal vzorné správanie a riadne si plnil svoje povinnosti, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody. V dôsledku toho bol preradený z II. nápravnovýchovnej skupiny do I. nápravnovýchovnej skupiny. Tiež poukázal na to, že v živote mu nebol uložený podmienečný trest, nemal žiadnu podmienku pričom do konca výkonu trestu mu zostáva zhruba rok a teda vykonal z 8-ročného trestu 7 rokov. Záverom poukázal na to, že to, za čo bol odsúdený, veľmi ľutuje a prehlásil, že už v žiadnom prípade sa nemieni dopúšťať protiprávneho konania.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj správnosť postupu, ktoré týmto predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že odsúdený bol do ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou na ďalší výkon trestu premiestnený dňa 19.03.2013. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcich ústavov bolo zväčša
na požadovanej úrovni až na jeden závažnejší prípad, keď odsúdený prechovával a používal prchavú látku acetón a užíval nepredpísané lieky. Dňa 13.03.2013 Okresný súd v Piešťanoch rozhodol o preradení odsúdeného z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Správanie a vystupovanie odsúdeného v tunajšom ústave je zväčša na požadovanej úrovni pričom príkazy a nariadenia príslušníkov sa snaží rešpektovať, občas sa však vyskytnú aj negatívne poznatky kedy sa odsúdený správal drzo a ignoroval pokyny referenta režimu. V kolektíve odsúdených konflikty nevyvoláva. Chodí riadne ustrojený a upravený. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol raz disciplinárne odmenený a to 01.07.2013 udelením pochvaly za plnenie cieľov programu zaobchádzania. Disciplinárne tresty vykázané nemá. Vo voľnom čase sa venuje čítaniu kníh z väzenskej knižnici a sleduje televízne programy. Počas výkonu trestu bol pracovne zaraďovaný na pracoviská podľa potrieb ústavu. Od 26.03.2013 je pracovne zaradený na pracovisko v ústave s dohľadom Dominik
- pričom jeho pracovná morálka na požadovanej úrovni. Podľa potreby a určenia sa zapája do činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania činnosti a upravenosti ubytovacích a spoločenských priestorov ústavu. Odsúdený je zaradený do skupinových foriem práce jemu venovaný individuálny prístup so zameraním na posilňovanie oslabených vôľových mechanizmov a budovanie pracovných návykov. Resocializačná prognóza podľa hodnotenia rizík sociálneho zlyhania je menej priaznivá s poukazom na trestnú minulosť odsúdeného. V súčasnosti nie je voči menovanému vedené ďalšie trestné stíhanie. Záverom hodnotenia sa konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a riaditeľ ústavu doporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.
Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,
a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta SR zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta SR zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V prvom rade je potrebné konštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku pre účely podmienečného prepustenia, a to v podobe výkonu dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.
Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich vyžaduje ustanovuje § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona.
Odsúdený svojím správaním a plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody síce preukázal určité polepšenie, o čom svedčí vcelku jeho pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS avšak vzhľadom na jeho osobu, doterajší spôsob života, no najmä s poukazom na jeho trestnú minulosť nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti.
V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poukázať na samotnú osobu odsúdeného, ktorý doposiaľ vrátane aktuálneho vykonávania odsúdenia bol 4-krát súdne trestaný a to v období rokov 1996 až do roku 2010 a to v troch prípadoch nepodmienečné tresty odňatia slobody pričom v jednom prípade bol nepodmienečný trest nahradený súhrnným trestom odňatia slobody a v jednom prípade bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Jeho predchádzajúce odsúdenia boli prevažne pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Je teda zrejmé, že u odsúdeného sa nejedná iba o jednorazové vybočenie resp. porušenie zákona ale ide o osobu ktorá má dostatočné skúsenosti s páchaním trestnej činnosti ako aj s výkonom trestu odňatia slobody. V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poznamenať, že zmysel podmienečného prepustenia nie je v tom, aby za dobré správanie počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky (zákonom stanovenej doby vykonaného trestu), bez zreteľa k účelu trestu, ale podmienečné prepustenie má význam len
vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v danom smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode bude viesť riadny život a nedopustí sa už žiadnej trestnej činnosti.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak po formálnej ako i materiálnej stránke preto viedli krajský súd k rovnakému názoru ako vyslovil v napadnutom uznesení súd I. stupňový, že u odsúdeného neboli splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie, nakoľko sa od neho nedá očakávať, že v prípade jeho podmienečného prepustenia na slobodu by tento viedol riadny a poctivý život.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol, nakoľko nezistil ani žiadne iné dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.