Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/159/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci odsúdeného M. M., v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 24.07.2014 sp.zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.08.2014 takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného M. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného M. M. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.07.2010 pod sp.zn. pre trestný čin podľa § 234 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v trvaní 8 rokov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné a zmätočné a uvádzajú v ňom nepravdivé údaje pričom v hodnotení riaditeľa ústavu vyznieva len v jeho neprospech. Rovnako písomne zdôvodnil sťažnosť aj obhajca odsúdeného v ktorej poukázal na to, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu v tom smere, že vzhľadom na jeho osobou a jeho predchádzajúci život nie je možné bezpečne očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život. Poukázal na to, že v jeho prípade sa jedná o súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov pričom počas výkonu trestu odňatia slobody mal vzorné správanie a riadne si plnil svoje povinnosti, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody. V dôsledku toho bol preradený z II. nápravnovýchovnej skupiny do I. nápravnovýchovnej skupiny. Tiež poukázal na to, že v živote mu nebol uložený podmienečný trest, nemal žiadnu podmienku pričom do konca výkonu trestu mu zostáva zhruba rok a teda vykonal z 8-ročného trestu 7 rokov. Záverom poukázal na to, že to, za čo bol odsúdený, veľmi ľutuje a prehlásil, že už v žiadnom prípade sa nemieni dopúšťať protiprávneho konania.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj správnosť postupu, ktoré týmto predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že odsúdený bol do ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou na ďalší výkon trestu premiestnený dňa 19.03.2013. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcich ústavov bolo zväčša

na požadovanej úrovni až na jeden závažnejší prípad, keď odsúdený prechovával a používal prchavú látku acetón a užíval nepredpísané lieky. Dňa 13.03.2013 Okresný súd v Piešťanoch rozhodol o preradení odsúdeného z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Správanie a vystupovanie odsúdeného v tunajšom ústave je zväčša na požadovanej úrovni pričom príkazy a nariadenia príslušníkov sa snaží rešpektovať, občas sa však vyskytnú aj negatívne poznatky kedy sa odsúdený správal drzo a ignoroval pokyny referenta režimu. V kolektíve odsúdených konflikty nevyvoláva. Chodí riadne ustrojený a upravený. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol raz disciplinárne odmenený a to 01.07.2013 udelením pochvaly za plnenie cieľov programu zaobchádzania. Disciplinárne tresty vykázané nemá. Vo voľnom čase sa venuje čítaniu kníh z väzenskej knižnici a sleduje televízne programy. Počas výkonu trestu bol pracovne zaraďovaný na pracoviská podľa potrieb ústavu. Od 26.03.2013 je pracovne zaradený na pracovisko v ústave s dohľadom Dominik

- pričom jeho pracovná morálka na požadovanej úrovni. Podľa potreby a určenia sa zapája do činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania činnosti a upravenosti ubytovacích a spoločenských priestorov ústavu. Odsúdený je zaradený do skupinových foriem práce jemu venovaný individuálny prístup so zameraním na posilňovanie oslabených vôľových mechanizmov a budovanie pracovných návykov. Resocializačná prognóza podľa hodnotenia rizík sociálneho zlyhania je menej priaznivá s poukazom na trestnú minulosť odsúdeného. V súčasnosti nie je voči menovanému vedené ďalšie trestné stíhanie. Záverom hodnotenia sa konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a riaditeľ ústavu doporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.

Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,

a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta SR zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta SR zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku pre účely podmienečného prepustenia, a to v podobe výkonu dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich vyžaduje ustanovuje § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona.

Odsúdený svojím správaním a plnením si svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody síce preukázal určité polepšenie, o čom svedčí vcelku jeho pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS avšak vzhľadom na jeho osobu, doterajší spôsob života, no najmä s poukazom na jeho trestnú minulosť nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti.

V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poukázať na samotnú osobu odsúdeného, ktorý doposiaľ vrátane aktuálneho vykonávania odsúdenia bol 4-krát súdne trestaný a to v období rokov 1996 až do roku 2010 a to v troch prípadoch nepodmienečné tresty odňatia slobody pričom v jednom prípade bol nepodmienečný trest nahradený súhrnným trestom odňatia slobody a v jednom prípade bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Jeho predchádzajúce odsúdenia boli prevažne pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Je teda zrejmé, že u odsúdeného sa nejedná iba o jednorazové vybočenie resp. porušenie zákona ale ide o osobu ktorá má dostatočné skúsenosti s páchaním trestnej činnosti ako aj s výkonom trestu odňatia slobody. V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poznamenať, že zmysel podmienečného prepustenia nie je v tom, aby za dobré správanie počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky (zákonom stanovenej doby vykonaného trestu), bez zreteľa k účelu trestu, ale podmienečné prepustenie má význam len

vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v danom smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode bude viesť riadny život a nedopustí sa už žiadnej trestnej činnosti.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak po formálnej ako i materiálnej stránke preto viedli krajský súd k rovnakému názoru ako vyslovil v napadnutom uznesení súd I. stupňový, že u odsúdeného neboli splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie, nakoľko sa od neho nedá očakávať, že v prípade jeho podmienečného prepustenia na slobodu by tento viedol riadny a poctivý život.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol, nakoľko nezistil ani žiadne iné dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.