Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/125/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: J. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J. nám. 7, U., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom v konaní D. R., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 17.12.2013, č.k. -27, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 17.12.2013, č.k. -27 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 50,50 eura, lebo dňa 4.2.2011 cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa

- linkou MHD č. XX a pri kontrole sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. V konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že jednoročná premlčacia lehota, v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy ( ) začala v predmetnom prípade plynúť v zmysle odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca mal cestovať v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 4.2.2011, čím navrhovateľovi vznikla možnosť podať týmto okamihom žalobu na súd pre porušenie prepravného poriadku. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 23.1.2013. Podľa jednoročná premlčacia lehota uplynie dňom, ktorý sa zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej plynutie lehoty začína. Plynutie premlčacej lehoty v predmetnom prípade začalo dňom 7.9.2011 a skončilo sa dňom 4.2.2011. Pretože odporca prostredníctvom procesného opatrovníka vzniesol dôvodne námietku premlčania, súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa s tým, že v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že súd prvého stupňa dospel vo svojom rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Poukázal

na to, že zmluvou o preprave ( ) vzniká právny vzťah medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu na základe príslušného povolenia) a cestujúcim. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestové. obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu

o cestnej doprave. V tejto súvislosti argumentoval tiež úpravou v , , o cestnej doprave, ako aj čl. 6 ods. 2 a 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave s tým, že povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi cestovné 0,50 eura a úhradu 50,- eur mu vznikla v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle . Všeobecná premlčacia doba podľa sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je alebo iným právnym predpisom ustanovená premlčacia doba. Preto je namieste použiť , čo znamená, že pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Navrhovateľ poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp. zn. a , v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach a jeho odvolaniu vyhovel. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa v spojení s , a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja.

Neobstojí námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom aplikovať ust. (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle . Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne vzťahy účastníkov konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie cestovného a úhrady vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi (cestujúcemu), vyplývajú zo zmluvy o preprave ( ), a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje ust. . Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba stanovená v . Súd prvého stupňa preto vec správne právne posúdil.

Odvolací súd musí konštatovať, že zo strany prvostupňového súdu došlo k nesprávnemu určeniu dňa, ktorým začala plynúť premlčacia lehota v prejednávanej veci, ako aj k určeniu dňa, kedy premlčacia lehota uplynula. Toto jeho pochybenie však nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

V zmysle ust. veta prvá , lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri týždňoch) alebo číslom (pri mesiacoch a rokoch) zhoduje s

dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína ( ). Pri lehotách určených podľa rokov (tak ako tomu bolo v prejednávanej veci) platí, že začiatok lehoty je určený tak ako pri počítaní podľa dní, t.j. začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala udalosť rozhodná pre jej počítanie. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde teda začala plynúť dňa 5.2.2011 a v súlade s ust. prvá veta v spojení s ust.

uplynula dňa 6.2.2012 (pondelok), pretože posledný deň lehoty (4.2.2012) pripadol na sobotu. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o premlčaní navrhovateľovho nároku, pretože návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 23.1.2013, t.j. zjavne po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.

K poukázaniu navrhovateľa na iné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v ktorých bolo jeho odvolaniu vyhovené, odvolací súd uvádza, že táto problematika bola medzičasom predmetom zjednotenia rozhodovacej praxe odvolacích senátov Krajského súdu v Bratislave.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, pretože návrh na ich priznanie nepodal, a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.