Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/10/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X/XX, Z., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. ZA/2014/3576/3/HOR zo dňa 08.01.2014, takto jednomyseľne

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Prvostupňovým správnym rozhodnutím č.k. MT3/OPČ/SOC/2013/44567 zo dňa 21.11.2013 Úrad práce, soc. vecí a rodiny Martin nevyhovel podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 23.10.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudková lekárka úradu určila v lekárskom posudku mieru funkčnej poruchy účastníka 50 % podľa Prílohy č. 3 časť XI./18./c cit. zákona. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o malígne tumory kože po stabilizácii zdravotného stavu do 5 rokov a vysoký krvný tlak. Účastník aj napriek vyššie uvedeným ťažkostiam je schopný bez pomoci sa premiestniť k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť z nich a zvládnuť iné situácie v nich. Nie je teda odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Nebola teda splnená zákonná podmienka na vyhovenie žiadosti o parkovací preukaz.

Napadnutým rozhodnutím č.k. ZA/2014/3576/3/HOR zo dňa 08.01.2014 žalovaný potvrdil napadnuté rozhodnutie a odvolanie účastníka zamietol. V odôvodnení uviedol, že druhostupňový správny orgán vydal lekársky posudok dňa 02.01.2014, podľa ktorého je účastník fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Z medicínskeho hľadiska ide o malígne tumory kože po stabilizácii zdravotného stavu a o poruchy krvného tlaku

- miernu formu. Súčasne posudkový lekár konštatoval, že ide o stav v dispenzárnej starostlivosti onkodermatológa - je po vybratí malígneho melanómu kože. Podľa predložených odborných vyšetrení je ochorenie stabilizované, bez známok recidívy, kontrolné PET vyšetrenie je taktiež bez známok aktivity ochorenia. Účastník je pravidelne sledovaný a kontrolovaný odborným lekárom, internistom má potvrdený vysoký krvný tlak ľahšieho stupňa. Mobilita je zachovaná, chôdza samostatná, bez závažnejších porúch v oblasti orientácie. Nespĺňa teda kritériá pre odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 cit. zákona. Posudkový lekár vychádzal z lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu podľa Prílohy č. 1 k zákonu č.

447/2008 Z.z. a zároveň aj zo všetkých priložených odborných medicínskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii, ktoré uvádza v časti lekárskeho posudku „objektívny nález.“

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobu žalobca. Ako žalobné dôvody uviedol, že pôvodne mal parkovací preukazu vystavený do 31.10.2013 a po tomto termíne mal požiadať o nové vydanie. Na základe novej žiadosti mu však bol parkovací preukaz zamietnutý, pretože podľa lekárskeho posudku je schopný dôjsť na zastávku prostriedkov hromadnej dopravy, nastúpiť a vystúpiť, ako aj udržať sa v nich na mieste určenom pre ZŤP. Uviedol, že táto jeho schopnosť nebola znížená ani pri prvej žiadosti, keď mu bolo vyhovené. Namietal, že nerozumie, prečo mu na základe novej žiadosti o parkovací preukaz nebolo vyhovené, keď mu bolo rozhodnutím z 24.10.2011 vyhovené, keď jeho zdravotný stav sa nezlepšil, práve naopak, má už vyše roka problémy s hornými končatinami. Prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom, pretože raz niečo vydá a potom to zmení bez toho, aby to bolo legislatívou zmenené a hlavne konal neodborne. Podaním zo dňa 23.02.2014 opravil žalobu - označenie žalovaného, ktorého síce označil ako Úrad práce, soc. vecí a rodiny Martin, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že napáda druhostupňové rozhodnutie Ústredia práce, soc. vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, špecifikované v záhlaví rozsudku. K dôvodom žaloby dodal, že trikrát do roka musí dochádzať s vozidlom na CT/PET nukleárne vyšetrenie do Nitry a všetci vieme, ako je to dnes v mestách s parkovaním. Má za sebou štyri operácie, má poškodené horné končatiny a trvalý opuch pravej hornej končatiny, poškodený nervový systém ľavého ramena. Lekár Sociálnej poisťovne ho určil za plne invalidného na

70 % poškodenia.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 28.03.2014. Uviedol, že odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom menovanému nebola v citovanom lekárskom posudku žalovaného navrhnutá, nakoľko mobilita žalobcu je zachovaná, chôdza samostatná, bez závažnejších porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Taktiež nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Námietky žalobcu k vydaniu parkovacieho preukazu v roku 2011 považuje žalovaný za neopodstatnené, nakoľko u S. L. došlo k zmene zdravotného stavu. V r. 2011 bola menovanému stanovená miera funkčnej poruchy 80 % v zmysle Prílohy č. 3 časti XI. bod 18 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. V tom čase šlo o onkologické ochorenie kože v pokročilom štádiu s metastatickým postihnutím lymfatických uzlín a plánovanou onkologickou liečbou, podľa posudkovej lekárky nebola vhodná preprava hromadnými prostriedkami a preto mu bola uznaná v lekárskom posudku odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom so stanovenou kontrolou o dva roky (október 2013). Keďže u žalobcu došlo k stabilizácii zdravotného stavu, posudkoví lekári v ďalších lekárskych posudkoch nenavrhli menovanému odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov uvedených v žalobe a v jej doplnení zo dňa 23.02.2014, pričom zistil, že rozhodnutie je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z týchto dôvodov:

Zo správneho spisu bolo zistené, že lekársky posudok prvostupňového správneho orgánu z 12.11.2013 vychádzal z lekárskeho nálezu ako Prílohy č. 1 k zákonu č. 447/2008 Z.z. a jeho príloh, ktorými boli aktuálne lekárske nálezy, ktoré sú súčasťou spisovej dokumentácie. Konkrétne sa jedná o vyšetrenie všeobecným lekárom pre dospelých MUDr. K. T. zo dňa 23.10.2013, interné vyšetrenie MUDr. N. M. z 12.09.2013, onkodematologická kontrola Doc. MUDr. G. Z., PhD. z 03.10.2013, onkologické vyšetrenie MUDr. T. N. z 11.10.2013. Zo všetkých lekárskych nálezov vyplýva, že čo sa týka základného ochorenia žalobcu, ktorým sú malígne tumory kože, toto ochorenie je v súčasnej dobe po stabilizácii zdravotného stavu bez známok lokálnej recidívy, toho času sa nenachádzajú žiadne ložiská patologicky zvýšeného metabolizmu glukózy so záverom, že onkologické ochorenie je bez známok progresie. Z tohto záveru vychádzal aj posudkový lekár, keď ohodnotil mieru funkčnej poruchy žalobcu podľa XI/18/c citovaného zákona na 50 %. Taktiež zhodnotil, že podľa priložených odborných lekárskych nálezov pacient je schopný dôjsť na zastávku prostriedkov hromadnej dopravy, nastúpiť a vystúpiť do nich, ako aj udržať

sa v nich na mieste určenom pre ZŤP, keďže poloha je aktívna, postoj a chôdza v norme. Z uvedených lekárskych nálezov vychádzal aj lekársky posudok druhostupňového správneho orgánu, ktorý taktiež posúdil zdravotný stav pacienta zhodným spôsobom.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,

b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo

c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.

Podľa § 11 ods. 3 cit. zákona, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

Podľa § 11 ods. 13 cit. zákona, na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Krajský súd v Žiline musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. Doloženými lekárskymi nálezmi nebolo preukázané, že by zdravotný stav žalobcu podmieňoval jeho odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je základná podmienka na vyhotovenie parkovacieho preukazu v zmysle § 17 cit. zákona. Aj z lekárskeho nálezu na účely konania vo veciach kompenzácie preukazu a parkovacieho preukazu z 23.10.2013 vyplýva, že žalobca má orientáciu správnu, polohu aktívnu, postoj a chôdzu v norme, bez porúch kontinencie. Samotné lekárske nálezy ako prílohy tohto lekárskeho nálezu v žiadnom prípade neuvádzajú, že by žalobca nebol schopný chôdze k prostriedku verejnej hromadnej dopravy, resp. že by jeho orientačná či mobilná schopnosť bola závažnejším spôsobom obmedzená. Uvedené konštatovanie je aj v súlade s lekárskym nálezom MUDr. K., neurológa, z 25.11.2013, ktorý je súčasťou lekárskeho nálezu na účely kompenzácie a ktorý uvádza, že stav pacienta sa od operácie nemení, chôdza je samostatná.

Z uvedeného vyplýva, že oba správne orgány riadne zistili skutkový stav veci podľa listinných dôkazov doložených žalobcom a to tak, že v súčasnej dobe je onkologické ochorenie žalobcu po stabilizácii zdravotného stavu bez známok progresie, pričom toto ochorenie nemá vplyv na jeho schopnosť používať prostriedky hromadnej dopravy, nastúpiť a vystúpiť do nich ako aj udržať sa v nich na mieste určenom pre ZŤP. Je nesporné, že aj v súčasnej dobe žalobca trpí onkologickým ochorením, a to malígnym melanómom, avšak podľa lekárskych nálezov a lekárskych posudkov, z ktorých posudky vychádzali, jeho ochorenie v jeho terajšej vývojovej fáze mu nebráni používať prostriedky verejnej dopravy a preto nie je odkázaný na používanie osobného motorového vozidla.

Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, k týmto súd uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky, že v r. 2011 žalobcovi parkovací preukaz vydali a na základe jeho novej žiadosti z roku 2013 nie, súd uvádza, že táto námietka nemôže byť relevantná. Súd preskúmava zákonnosť aktuálneho rozhodnutia o žiadosti žalobcu podanej v októbri 2013 a ak na kladné vybavenie tejto žiadosti neboli splnené podmienky, je v súlade so zákonom, ak správne orgány nerozhodli rovnako ako v roku 2011. Ak aj žalobca tvrdí, že ani v roku 2011 jeho schopnosť používať prostriedky hromadnej dopravy, nastúpiť a vystúpiť do nich, dôjsť na ich zastávku, nebola znížená, a pritom mu bolo vyhovené, táto námietka nemôže mať žiaden vplyv na posudzovanie zákonnosti aktuálneho rozhodnutia z roku 2014, pretože v tomto konaní sa neposudzujú podmienky, za ktorých bolo vyhovené jeho žiadosti v r. 2011.

Čo sa týka námietky, že zdravotný stav žalobcu sa nezlepšil, že jeho problémy odôvodňujú vydanie zdravotného preukazu, ako i ďalšie námietky v doplnení žaloby z 23.02.2014 ohľadne konštatovania absolvovania štyroch operácii, poškodenia horných končatín, trvalého opuchu pravej hornej končatiny a poškodenia nervového systému ľavého ramena, súd uvádza, že odborné posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobcu musí vykonať len správny orgán a súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o aktuálnom zdravotnom stave žalobcu boli vyslovené v súlade so zákonom (a to najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného, ale z hľadiska právneho. V danom prípade je treba konštatovať, že odborné závery správnych orgánov ohľadne zdravotného stavu žalobcu vychádzajú z obsahu doložených listinných dôkazov o tejto odbornej otázke a sú presvedčivé, bez známok rozporu medzi nimi a závermi odborných lekárov uvedených v lekárskych správach.

Je potrebné konštatovať, že tu došlo k zmene zdravotného stavu oproti lekárskemu posudku zo dňa 16.10.2011, ktorá zmena spočíva v tom, že vtedy šlo o malígny melanóm trupu - progresia do III. klinického štádia, čo mu zodpovedalo 80 % miery funkčnej poruchy a preprava hromadným prostriedkom nebola vhodná pre pokročilé štádium a plánovanú ďalšiu onkologickú liečbu. Uvedené vyplýva z lekárskeho posudku zo dňa 16.10.2011, ktorý je taktiež súčasťou správneho spisu. V lekárskom posudku prvostupňového správneho orgánu z 12.11.2013 už ide o malígny tumor kože po stabilizácii zdravotného stavu do piatich rokov s 50 % mierou funkčnej poruchy, z čoho vyplýva, že zdravotný stav žalobcu sa zmenil do takej miery, že žalobcovi v súčasnej dobe nič nebrániť používať prostriedky hromadnej dopravy. Keďže u žalobcu došlo k stabilizácii zdravotného stavu, posudkový lekári v preskúmavanom správnom konaní konštatovali, že účastník nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo vyplýva z vykonaného dokazovania vo veci.

Aj ďalšia námietka žalobcu spočívajúca v tom, že parkovací preukaz potrebuje z dôvodu, že trikrát do roka potrebuje absolvovať CT/PET nukleárne vyšetrenie v Nitre, pričom má problém v takomto meste s parkovaním, je irelevantná. Cieľom z.č. 447/2008 Z.z. nie je kompenzovať inštitútmi uvedenými v tomto zákone nepriaznivú situáciu pri parkovaní vo väčších mestách, ale kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia účastníka, čo jedine môže byť dôvodom na vydanie parkovacieho preukazu. Vydať parkovací preukaz z dôvodu nedostatku parkovacích miest nemôže byť dôvodom na jeho vydanie a takáto námietka je plne právne irelevantná.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní nebol úspešný a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky.