Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-1649-2013.pdf
PDF · 71.38 KB
No categories available
8Er/1649/2013
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/XX, XXX XX Trstená, proti povinnej: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX J., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom, Exekútorský úrad v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 47, pod sp. zn. EX 43/2013 o vymoženie 25.000,- Eur s príslušenstvom, o námietkach proti exekúcii, takto
rozhodol:
Námietky zo dňa 12.12.2013 vznesené proti exekúcii I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX J., z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 25.04.2014 č.k. 8Er/1649/2013-34 tunajší súd rozhodujúc vyšším súdnym úradníkom zamietol námietky vznesené proti exekúcii I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX J..
Menovaný vo včas podanom odvolaní požadoval napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci a neúplným zistením skutkového stavu.
Podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 50 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Z uvedeného ustanovenia § 50 ods. 4 Exekučného poriadku za použitia argumentu a contrario vyplýva, že proti uzneseniu, ktorým boli zamietnuté námietky proti exekúcii, odvolanie nie je prípustné. Je tomu tak z dôvodu, že podľa § 202 ods. 2 O.s.p. platí, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Preto v dôsledku oprávnenou osobou včas podaného odvolania voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 25.04.2014 č.k. 8Er/1649/2013-34 došlo ex lege (zo zákona) podľa § 374 ods. 4 O.s.p. k zrušeniu napadnutého uznesenia a o námietkach voči exekúcii opätovne rozhodoval sudca.
I. Y. vo včas podaných námietkach voči exekúcii datovaných dňom 12.12.2013 namietal neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 30.04.2012 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou, ktorá bola podkladom pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu dňa 21.08.2013 notárkou I.. C. T.. Uzavretie zmluvy o pôžičke vo výške 25.000,- Eur totiž nie je bežnou
vecou, povinná na takýto právny úkon nemala jeho súhlas ako svojho manžela vyžadovaný ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v rozpore s dobrými mravmi bez jeho vedomia týmto záväzkom zaťažila „rodinnú ekonomiku“. Pokiaľ potom súdny exekútor zriadením exekučného záložného práva postihol nehnuteľnosť v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré zaniklo dňa 31.07.2013 rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.07.2013 č.k. 3P/25/2013-118 o rozvode ich manželstva, je to dôvodom neprípustnosti exekúcie a jej zastavenia.
Oprávnený v písomnom vyjadrení žiadal námietky ako neopodstatnené a nedôvodné zamietnuť, lebo veriteľ poskytol pôžičku v hotovosti za prítomnosti svedkov obom manželom spoločne, obaja mali o poskytnutí prostriedkov vedomosť, rokovali spolu a údajne mali byť použité na svadbu ich dcéry a opravu spoločného rodinného domu.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
Z ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že procesne legitimovaný na podanie námietok voči exekúcii je len povinný (resp. jeho právny nástupca ak došlo k právnemu nástupníctvu v čase od vydania upovedomenia o začatí exekúcie do uplynutia lehoty na podanie námietok). Zákon nepriznáva procesnú legitimáciu na podanie námietok voči exekúcii oprávnenému ani iným účastníkom exekučného konania. Manžel povinného (a to aj bývalý) je síce účastníkom konania podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve (a ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím), no iba z jeho účastníctva v exekúcii nemožno vyvodiť procesné oprávnenie na podanie námietok voči exekúcii, rovnako ako toto procesné oprávnenie nepatrí ani oprávnenému napriek tomu, že nepochybne je tiež účastníkom konania. Ak by zákonodarca zamýšľal poskytnúť námietkovú ochranu podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku aj manželovi povinného, urobil by to obdobnou formuláciou ako v ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého účastník konania (teda nielen povinný) môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. Námietky voči exekúcii sú teda procesnou obranou prislúchajúcou iba povinnému. To, že manžel (resp. bývalý manžel) povinného nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie námietok voči exekúcii súd vyvodzuje aj z toho, že súdny exekútor pokiaľ zriaďuje exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností (ako tomu bolo v tomto prípade) najskôr upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva oprávneného a povinného a až po uplynutí lehoty na vznesenie námietok (alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli) vydá príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností (§ 168 Exekučného poriadku). Teda najskôr vtedy ako súdny exekútor vydá exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva (ktorý doručí oprávnenému, povinnému a okresnému úradu) na podklade ktorého potom okresný úrad zapíše zriadenie exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností, možno hovoriť o postihnutí (nehnuteľnej) veci v bezpodielovom spoluvlastníctve exekúciou. To znamená, že do vydania exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva neprichádza v exekúcii do úvahy ani účastníctvo manžela povinného, pretože dovtedy sa manžel povinného nemá ešte voči čomu brániť, keď nijako majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve postihnutý súdnym exekútorom ešte nie je. Pokiaľ by totiž sám povinný ako procesne oprávnený subjekt podal námietky voči exekúcii a týmto by exekučný súd právoplatne vyhovel (čoho dôsledkom by bolo následné zastavenie exekúcie podľa §
50 ods. 5 Exekučného poriadku), súdny exekútor by v zmysle § 168 Exekučného poriadku už nemohol vydať exekučný príkaz týkajúci sa nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve a tým ani „privodiť“ účastníctvo manžela povinného v rámci exekúcie.
Súd preto námietky I. Y. voči exekúcii zamietol ako podané neoprávnenou osobou. Vychádzajúc z koncentračnej zásady, ktorá platí pri námietkach voči exekúcii (kedy podľa § 50 ods. 1 tretej vety Exekučného poriadku sa na dodatočne uvedené dôvody neprihliadne) súd už iba ohľadne obsahu podaných námietok dodáva, že ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela ani v prípade, že nejde o bežnú vec. Neplatí tu ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože pôžičkou sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané do bezpodielového spoluvlastníctva a nejde teda o nakladanie so spoločnou vecou. Z takejto zmluvy je potom zaviazaný len ten z manželov, ktorý ju uzavrel (pozri rozsudok NS ČSR z 21.12.1973, sp. zn. 3Cz 57/73).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 50 ods. 4 Exekučného poriadku).