Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CbZm-19-2014.pdf
PDF · 89.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10CbZm/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: ISET F&B, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 1, 851 02 Bratislava, IČO: 44 232 667, právne zastúpený: JUDr. Dáša Valachová, advokátka, so sídlom R. Jašíka 158/8, 958 01 Partizánske, proti odporcom: v rade 1/ U. H., A.. XX.XX.XXXX, S. W. D. XX, XXX XX O. D., v rade 2/ Q. Q., A.. XX.XX.XXXX, S.D. W. D. XX, XXX XX O. D., o zaplatenie zmenkovej pohľadávky 1.852,07 eur a ostatných postihových práv s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa voči odporcom v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pôvodne označený navrhovateľ Regib, spol. s r.o., so sídlom Bořitov, Loužky 100, Česká republika, sa návrhom podaným na Okresnom súde Žilina dňa 9.5.2013 domáhal voči v návrhu označeným odporcom rade 1/, 2/ vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcom spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1.852,07 eur so 6%-ným ročným úrokom od 24.5.2010 do zaplatenia zmenkovej sumy, zmenkovú odmenu vo výške 6,17 eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca v rade 1/ vystavil vlastnú zmenku č. XXXXXXXXXX na rad navrhovateľa vo výške zmenkovej sumy 48.000,- Kč, ktorá bola splatná dňa 23.5.2010, a ktorej ekvivalent v EUR ku dňu splatnosti činí 1.852,07 eur prepočítaný aktuálnym kurzom NBS ku dňu splatnosti. Spolu s návrhom navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu originál vlastnej zmenky.
Dňa 28.2.2014 došlo k rubopisu zmenky uloženej v trezore súdu na spoločnosť ISET F&B, s.r.o., IČO: 44 232 667. Podaním doručeným súdu dňa 17.3.2014 navrhol navrhovateľ svoj vstup do konania namiesto pôvodne označeného navrhovateľa z dôvodu vykonaného rubopisu zmenky. V súlade s ustanovením § 92 ods. 2, 3 O.s.p. súd pripustil zmenu účastníkov na strane navrhovateľa tak, že pôvodne označený navrhovateľ vystúpil z konania a do konania vstúpil ako nový navrhovateľ spoločnosť ISET F&B, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 1, Bratislava.
V písomnom vyjadrení k podanej žalobe odporca v rade 1/ namietol neplatnosť zmenky z dôvodu rozporu platobného miesta s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky k tejto veci. Uviedol, že ide o spotrebiteľský vzťah, a podľa judikovaných rozhodnutí súdov sa jedná o nedovolenú a nezákonnú kauzu zmenky. Uviedol, že zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi remitentom zmenky a odporcom, je v rozpore s českým zákonom o ochrane spotrebiteľa. Z dôvodu, že navrhovateľ uplatňuje práva z
absolútne neplatnej zmenky, odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.
Odporca v rade 2/ sa k podanej žalobe nevyjadril.
Pojednávanie konané dňa 26.8.2014 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa a odporcu v rade 2/ za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 Os..p.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcu v rade 1/ a prečítaním listinný ch dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Právny zástupca navrhovateľa predniesol svoj prednes v zhode s písomným vyjadrením zo dňa 26.8.2014, v ktorom poukázal na skutočnosť, že zmenka netrpí neplatnosťou z dôvodu dvoch platobných miest, nakoľko zmenka obsahuje presné miesto, kde má byť platené zo zmenky - v administratívnej kancelárii IFP na Dobrovodského 1, Vyškov. Platobné miesto na zmenke bolo vyplnené s podrobnosťou uvedenej organizačnej časti IFP, čo môže byť ponímané v rozpore s uvedeným platobným miestom. Údaje uvedené na zmenke navrhovateľ považuje za spresňujúce údaje, teda nie o dve miesta splatnosti zmenky. Spresňujúci údaj nemožno považovať za domicil, ktorý by sa týkal tretej osoby, ktorá na zmenke nie je určená. Preto nemôže vzniknúť rozpor medzi miestom splatnosti zmenky a neexistujúcim domicilom. K námietke spotrebiteľského vzťahu navrhovateľ uviedol, že sa domáha zaplatenia zmenkovej sumy z titulu zmenky ako abstraktného cenného papiera, ktorý nemá povahu spotrebiteľského vzťahu. Zmenková obligácia má abstraktný charakter a záväzky osôb podpísaných na zmenke sú záväzkami abstraktnej povahy, ktoré sú samostatné, oddelené od svojho základu, t. j. kauzy. Navrhovateľ nadobudol zmenku rubopisom. K ostatným relatívnym námietkam navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového, ktoré nie je možné uplatňovať voči navrhovateľovi ako novému majiteľovi zmenky, keďže nie je tvrdené nadobúdanie zmenky vedome na škodu dlžníka. Uviedol, že odporcovia nepreukázali žiadnym spôsobom, že by navrhovateľ konal v rozpore s právnym poriadkom ani na škodu odporcov, ani v rozpore s dobrými mravmi, a preto navrhovateľ nadobudol zmenku v súlade s právnym poriadkom. Abstraktnosť zmenky sa výrazne prejavuje v obmedzení námietok podľa § 17 zákona zmenkového a šekového náležiacich zmenkovému dlžníkovi. Takéto kauzálne námietky, ktoré má zmenečník, a teda výstavca zmenky, však nemôže aval uplatniť vôbec. Aval môže uplatniť len námietky vlastné. Keďže navrhovateľ dobromyseľne nadobudol vyplnenú zmenku, odporca nemôže namietať žiadne iné námietky, ako tzv. absolútne námietky, prípadne osobné námietky voči navrhovateľovi. Na základe uvedeného žiadal návrhu vyhovieť a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania.
Odporca v rade 1/ sa vyjadril k okolnostiam vystavenia zmenky a uviedol, že spoločnosť, ktorá sa domáha svojich pohľadávok zo zmeniek, zneužila dôveru ľudí, ktorí takéto zmenky podpísali. Odporca poukázal na nekalé praktiky v súvislosti s vystavovaním a uplatňovaním zmeniek v Českej republike. Navrhol doplniť dokazovanie o výsluch označených svedkov ku kauzálnym okolnostiam vystavenia spornej zmenky.
Podľa článku I §-u 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,
2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
3/ údaj zročnosti,
4/ údaj miesta, kde sa má platiť,
5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť,
6/ dátum a miesto vystavenia zmenky,
7/ podpis vystaviteľa.
Podľa §-u 77 ods. 1 druhej časti tohto zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.
Podľa čl. I §-17 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona , kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka§ 76
Podľa čl. I § 76 ods. 1 tohto zákona listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
Podľa ods. 2 o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.
Podľa ods. 3 ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
Podľa ods. 4 ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
Z ustanovenia čl. I § 76 zákona zmenkového a šekového vyplýva, že listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v ostatných častiach zákonného ustanovenia. Vo vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti platí, že je zročná na videnie a ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia platí, že bola vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa. Z citovaných ustanovení je nepochybné, že podstatnou náležitosťou vlastnej zmenky je údaj miesta, kde má dlžník plniť svoj záväzok, t. j. miesto, v ktorom sa výstavca zaväzuje zmenku zaplatiť a veriteľ má právo len v tomto platobnom mieste na dlžníkovi plnenie podľa zmenky požadovať. Platobné miesto teda predstavuje miesto, kde má byť zmenka pri splatnosti predložená na platenie, pričom zo zmenky musí platobné miesto vyplývať jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom. Zásadne je vylúčené určiť platobné miesto alternatívnym alebo kumulatívnym spôsobom. K napĺňaniu požiadavky určitosti platobného miesta postačuje, pokiaľ platobné miesto je na zmenke vyznačené s presnosťou obce alebo mesta (obdobne rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo 3964/2007 zo dňa 25.2.2009).
V pomeroch prejednávanej veci bolo platobné miesto určené nasledovne: „splatnosť v (místo placení) u (domicil): IFP Institut Finančního Poradenství, a.s., Příkop 838/4, 602 00 Brno a o riadok nižšie je uvedené „administratívní kancelář: Dobrovského 1, 682 01 Vyškov (3 podlaží)“.
Z takto vymedzeného platobného miesta vyplýva adresa Brno, Příkop 838/4 a súčasne Vyškov, Dobrovského 1, ktoré údaje vo vzájomnom pomere nemožno považovať ako spresňujúce údaje v zmysle výkladu navrhovateľa. Zásadne je možné pripustiť postupne spresňujúce údaje v označení platobného miesta, avšak je neprípustné, aby platobné miesto bolo vyjadrené vzájomne rozporne, a nie je akceptovateľné ani jeho alternatívne vyjadrenie. V takom prípade totiž nie je možné jednoznačne určiť a bez akýchkoľvek pochybností, kde (v akom mieste) má výstavca vlastnej zmenky povinnosť plniť a majiteľ takejto zmenky právo požadovať zmenkové plnenie. Pri posudzovaní náležitostí zmenky súd prihliadal na funkciu zmenky , ktorá práve s ohľadom na jej prevoditeľnosť ako cenný papier musí poskytovať nadobúdateľovi istotu v uplatnení zmenkových práv bez toho, že by musel zisťovať a overovať okolnosti vystavenia zmenky. Teda pri výkladu zmenky musí byť zohľadnený obsah listiny ,
pričom iné okolnosti, ktoré z textu listiny nevyplývajú, môžu byť brané na zreteľ len v prípade, pokiaľ museli byť zrejmé každej tretej osobe.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že predložená zmenka trpí formálnou vadou spôsobujúcou neplatnosť zmenky, a teda na základe takto predloženej zmenky nie je navrhovateľ oprávnený uplatňovať akékoľvek zmenkové nároky. Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na obsah tejto zásadnej námietky odporcu, ktorú súd vyhodnotil ako akcentujúcu a dôvodnú, ostatnými námietkami uplatnenými odporcom sa s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie nezaoberal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporcovia v rade 1/ a 2/ ako účastníci úspešní v konaní si náhradu trov konania voči navrhovateľovi neuplatnili a vznik trov na ich strane z obsahu spisového materiálu nevplýva, a preto súd rozhodol tak, že odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.