Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/48/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci starostlivosti o maloletú O. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, štátne občianstvo SR, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky Z. V., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX L., štátne občianstvo SR a otca S. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX X., štátne občianstvo SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 62 zo dňa 18. 03. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil povinnosť otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého dieťaťa O. V. zvýšeným výživným zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne počnúc dňom 17. 12. 2013 splatným vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a vo výroku o zročnom výživnom potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol na základe návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorým sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu zo sumy 33,19 Eur na sumu 200,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu, pričom návrh na súd bol podaný dňa 17. 12. 2013 tak, že otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne počnúc dňom 17. 12. 2013 splatným vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého dieťaťa. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. O zameškanom výživnom súd rozhodol za obdobie od 17. 12. 2013 do 28. 02. 2014, keď vyčíslil zameškané výživné čiastkou 41,75 Eur, ktoré zameškané výživné otec maloletého dieťaťa bol povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú je dôvodný, ale len v časti. Matka žiadala zvýšiť výživné pre maloleté dieťa zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa nesúhlasil so zvýšením výživného s odôvodnením, že jeho príjmová situácia to neodôvodňuje. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa doporučil návrhu matky vyhovieť a výživné zvýšiť primerane k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Okresný súd mal za preukázané, že od poslednej úpravy výšky výživného rozvodovým rozsudkom rodičov č. k.

- 31 zo dňa 08. 02. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 02. 2006 do podania návrhu o zvýšenie výživného uplynulo takmer 8 rokov a za toto obdobie sa nepochybne zvýšili životné náklady maloletého

dieťaťa, ktoré je staršie, navštevuje O. stupeň základnej školy. Časové obdobie kedy naposledy bolo určené výživné pre maloleté dieťa predstavuje zmenu pomerov, lebo náklady na XX ročnú žiačku O. stupňa základnej školy sú všeobecne vyššie, ako keď maloletá navštevovala materskú školu, to sa týka všetkých životných nákladov, stravy, oblečenia, hygieny, nákladov na školu, záujmové aktivity, voľný čas a podobne. V čase rozvodového rozsudku matka maloletého dieťaťa bola nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 54,44 Eur mesačne, otec maloletého dieťaťa bol zamestnaný, dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 179,80 Eur. Matka maloletého dieťaťa mala v tom čase vyživovaciu povinnosť jedine k maloletej, otec maloletého dieťaťa v tom období mal vyživovaciu povinnosť voči dvom ďalším deťom a to S. I. a M. V.. V súčasnom období je matka dieťaťa zamestnaná, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 447,40 Eur, od decembra 2013 je dlhodobo PN, matka na dieťa poberá rodinné prídavky vo výške 22,- Eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa v súčasnom období je zamestnaný, od 03. 02. 2014 zmenil zamestnávateľa, dosahuje priemernú čistú mzdu 356,94 Eur. Matke od poslednej súdnej úpravy výživného nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť, otcovi maloletého dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére S. V.. Okresný súd ustálil, že celkové pomery otca odôvodňovali zvýšenie výživného pre maloleté dieťa zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne, ktorá suma síce nezodpovedá odôvodnením potrebám maloletého dieťaťa, ale zodpovedá osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom otca. Z týchto dôvodov súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca na sumu 50,- Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Pri určení výživného prihliadol súd i na to, že otec maloletého dieťaťa pri príležitosti sviatkov maloletej jednorázovo kupuje darčeky a že pri hradení jednorázových zvýšených výdavkov maloletého dieťaťa vypomáha otcovi jeho rodina, matka, starý otec. Vec právne posúdil podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti rozsudku okresného súdu v časti určenia zvýšeného výživného na sumu 50,- Eur podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletého dieťaťa dňa 15. 04. 2014. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení veci. Rozhodnutím súdu mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 50,- Eur mesačne dňom podania návrhu a zaplatiť aj omeškané výživné. Aj napriek jeho dokazovaniu, že nie je schopný prispievať zvýšeným výživným bol vynesený rozsudok o zvýšení výživného, pričom poukazoval, že dôkazom, že nie je schopný prispievať zvýšeným výživným sú jeho výplatné pásky, prešetrené rodinné pomery a ostatné vyživovacie povinnosti, ktoré má voči maloletým deťom, ktoré žijú s ním v spoločnej domácnosti, ďalšia vyživovacia povinnosť, náklady na bývanie, splácanie, exekúcie a podobne. V odvolaní uviedol, že je zamestnaný na dobu neurčitú, pričom tiež môže zostať PN, čo uviedol vo vzťahu k tomu, že navrhovateľka podanie návrhu zdôvodnila svojou práceneschopnosťou. V prípade jeho PN nebude schopný prispievať na výživné sumou 50,- Eur. V prípade akonáhle sa jeho finančná situácia stabilizuje sám dobrovoľne bude prispievať vyššou sumou, resp. podá návrh na zvýšenie. Navrhol zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 38,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca dieťaťa, súhlasí s rozsudkom okresného súdu.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že vzhľadom k tomu, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa doporučuje rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Následne otec maloletého dieťaťa po uplynutí odvolacej lehoty podaním zo dňa 16. 05. 2014, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 19. 05. 2014 zaslal dodatok k odvolaniu, v ktorom uvádzal, že dňa 14. 05. 2014 mu bola doručená výpoveď zo zamestnania, čo mení jeho finančnú situáciu, z tohto dôvodu nebude môcť plniť vyživovaciu povinnosť podľa rozhodnutia okresného súdu zo dňa 18. 03. 2014, preto žiada túto novú skutočnosť doložiť k spisu č. k. - 62 a prehodnotiť rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére i o zváženie povinnosti zvýšenia výživného od dátumu podania návrhu, čo nebude schopný uhradiť. Tomuto podaniu zároveň pripojil výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru, zamestnávateľ P. H., s. r. o. L., ktorý dňa 14. 05. 2014 dal otcovi maloletého dieťaťa výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ako dôvod výpovede je vo výpovedi uvedené, že zamestnanec dňa 10. 05. 2014 vykonal predaj zákazníkovi bez vydania pokladničného dokladu z fiškálnej pokladni.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie otca v rozsahu danom § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. To znamená, že súd musí mať preukázanú podstatnú zmenu pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešponduje povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča vzhľadom k tomu, že dieťa má právo benefitovať zo životnej úrovne jeho rodičov. Zákon predpokladá, že rodiča budú vo vzťahu k dieťaťu plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu zodpovedajúcom odôvodnením potrebám dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna, odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zariadenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Obidvaja rodičia sa musia podieľať na výžive svojho dieťaťa podľa svojich síl, možností, pomeru svojich príjmov s ohľadom na ich celkovú majetkovú a sociálnu situáciu.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. a po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že otcom napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, na zvýšenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, to znamená, že v konaní bolo preukázané, že od doby určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. - 31 zo dňa 08. 02. 2006 došlo k takej zmene pomerov, ktoré v zmysle horecitovaného ustanovenia odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu. Súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., správne aplikoval ustanovenia Zákona o rodine tak, ako sú tieto uvedené vyššie. Rozsudok prvostupňový súd adekvátne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnil, pričom odvolací súd uvádza, že s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesno-právnom postupe prvostupňového súdu, resp. o prípadnej nesprávnosti jeho rozhodnutia v napadnutej časti. Odvolací súd nepovažuje odvolanie otca za dôvodné, pričom v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal.

V konaní bolo preukázané, že za obdobie od poslednej úpravy výživného rozsudkom zo dňa 08. 02. 2006 došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, keďže dieťa je staršie, navštevuje O. stupeň základnej školy, s čím súvisia zvýšené náklady na maloleté dieťa a to vo všetkých sférach zabezpečenia potrieb maloletého dieťaťa. Došlo k zmene pomerov aj na strane rodičov maloletého dieťaťa, keď došlo k zvýšeniu priemerného mesačného príjmu obidvoch rodičov maloletého dieťaťa a u otca maloletého dieťaťa došlo aj k zvýšeniu vyživovacej povinnosti k maloletej S. V., keďže v čase posledného rozhodovania mal okrem maloletého dieťaťa dve vyživovacie povinnosti a v súčasnej dobe okrem maloletého dieťaťa má otec maloletého dieťaťa spolu tri ďalšie vyživovacie povinnosti. Práve existencia ďalšej vyživovacej povinnosti, ako aj výška príjmu otca maloletého dieťaťa, pričom výšku príjmu okresný súd mal náležite zistenú správne, okresný súd dospel k záveru, že je primerané schopnostiam a možnostiam otca poskytovať na výživu maloletého dieťaťa zvýšené výživné zo sumy 33,19 Eur na sumu 50,- Eur mesačne, hoci táto výška výživného nezodpovedá odôvodnením potrebám maloletého dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu ohľadom zvýšeného výživného tak ako to určil a odôvodnil, zodpovedá zákonnej úprave ohľadom posúdenia schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa v odvolaní uviedol, že aj napriek jeho dokazovaniu, že nie je schopný prispievať zvýšeným výživným okresný súd vyniesol rozsudok o zvýšení výživného, z obsahu spisu a rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd mal náležite preukázané majetkové pomery na strane otca maloletého dieťaťa, matky maloletého dieťa a pri rozhodovaní zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť otca k ďalším trom deťom. Rovnako súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa tak, ako to je už uvedené vyššie. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že výživné je prednostnou pohľadávkou a preto neobstoja ani odvolacie námietky otca ohľadom výdavkov súvisiacich napríklad so splácaním exekúcie. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa podaním zo dňa 16. 05. 2014 doručeným okresnému súdu dňa 19. 05. 2014 doplnil podané odvolanie, pričom poukázal na tú skutočnosť, že dňa 14. 05. 2014 mu bola doručená výpoveď zo zamestnania, čo mení jeho finančnú situáciu a doložil k tomuto doplneniu výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce odvolací súd uvádza, že na túto skutočnosť nemohol odvolací súd prihliadnuť, lebo dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie v súlade s ustanovením § 205 ods. 3 O. s. p., pričom odvolacia lehota v danom prípade uplynula dňa 25. 04. 2014. Odvolací súd však k okolnosti, ktorú otec maloletého dieťaťa uviedol v doplnení k odvolaniu uvádza, že s prihliadnutím na znenie ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine by nebolo možné ani prihliadnuť na skutočnosť, že otcovi maloletého dieťaťa bol ukončený pracovný pomer zo strany zamestnávateľa z dôvodu, že ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou došlo z dôvodov na strane zamestnanca, t. j. otca maloletého dieťaťa, čo je zrejmé aj z odôvodnenia výpovede.

Keďže súd prvého stupňa vo vzťahu k predmetu konania riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa plne stotožnil po skutkovej aj právnej stránke s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového súdu. V časti, ktorej rozsudok okresného súdu nebol napadnutý odvolaním, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.