Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-3C/79/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Revúcej samosudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47150513, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti odporcovi: B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XXXX/X o zaplatenie 331,94 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 331,94 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že ako postupník so spoločnosťou G. U., a.s. ako postupcom uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky uvedenej v prílohe tejto zmluvy. Odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Zz. o elektronických komunikáciách zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku.

Na výzvu súdu navrhovateľ ďalej uviedol, že na základe predmetnej zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi služby elektronickej komunikácie. Odporca sa zaviazal platiť za tieto služby riadne a včas poplatky. Zároveň povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bolo dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Odporca je sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinností, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení resp. dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných podmienok a to povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby a povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Taktiež poukázal v návrhu na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ohľadne prijateľnosti dojedania zmluvnej pokuty. Ďalej uviedol, že odporca sa zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zmluvnú pokutu a to pri kumulatívnom splnení podmienok, že žalovaný poruší určené povinnosti a právny predchodca navrhovateľa po porušení povinností pristúpi k vypojeniu SIM karty. Podľa jeho názoru plní zmluvná pokuta funkciu reparačnú a preventívnu. Nezabezpečuje dlh žalovaného, ale benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi. Ten poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenie za cenu 1,- Sk, pričom štandardná cena bola 4 090,- Sk. Ak by súd neuznal nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu, musí súd zobrať do úvahy, že právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do mobilného telefónu (4 089,- Sk). Škoda by mu nebola vznikla, ak by žalovaný dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Nakoľko ide o drobný spor, súd vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 26.08.2014 vyhlásil verejne rozsudok.

Zo zmluvy o pripojení Q. zo dňa 18.10.2008 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa U.-I. G., a.s. uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení podľa ustanovenia § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

Z dodatku tejto zmluvy súd zistil, že v prípade porušenia zmluvných povinnosti zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c alebo bode 2 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod. 5.2 písm. a až c všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Z tabuľky vyplýva, že zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške 10 000,- Sk.

Z faktúry s variabilným symbolom 7011363225 zo dňa 08.12.2010 vyplýva, že bola odporcovi zo strany právneho predchodcu navrhovateľa vyúčtovaná suma 331,94 Eur ako zmluvná pokuta s tým, že dátum splatnosti bol určený na deň 27.12.2010.

Do spisu navrhovateľ doložil zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi jeho právnym predchodcom dňa 24.06.2013, z ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka, ktorú si uplatňuje v tomto konaní navrhovateľ voči odporcovi.

Na výzvu súdu navrhovateľ dodatočne uviedol, že nedisponuje dokladom o tom, kedy prišlo k prerušeniu poskytovania služieb, navrhovateľ informoval odporcu po splatnosti faktúry, ktorú odporca neuhradil formou SMS alebo telefonického hovoru, o povinnosti zaplatiť dlžnú čiastku a určil mu dodatočnú lehotu na zaplatenie. Po uplynutí tejto dodatočnej lehoty na zaplatenie bolo odporcovi prerušené poskytovanie služieb.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Po vykonanom dokazovaní súd návrh navrhovateľa zamietol z nasledovných dôvodov.

a/ Z § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a

zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty „v prípade porušenia zmluvných povinností“ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinnosti) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti.

Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné aj z toho dôvodu, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má podľa § 544 Občianskeho zákonníka ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V rozoberanom zmluvnom dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu a to vypojenie (SIM-karty). Zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene, zmluvnú pokutu je nutné viazať v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti a je nutné ju dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné vypojenie SIM-karty. Nakoľko teda v danom prípade bolo dojednanie o zmluvnej pokute viazané na ďalšiu skutočnosť resp. ďalší úkon, je aj z tohto dôvodu neplatné.

Naviac súd má za to, že dojednaním o zmluvnej pokute je možné zaistiť iba splnenie určitej zmluvnej povinnosti, nie jej splnenie zmluvy ako celku. Je síce možné zvažovať generalizáciu dojednania o zmluvnej pokute v tom smere, že povinnosť k úhrade zmluvnej pokuty vzniká pri porušení akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z danej zmluvy, avšak v takýchto prípadoch možno ťažko predpokladať, že dojednaná výška zmluvnej pokuty je primeraná pre všetky mysliteľné spôsoby porušenia zmluvnej povinnosti, čo môže viesť k posúdeniu dojednania o zmluvnej pokute ako dojednania neplatného.

Navrhovateľ si naviac uplatňuje od odporcu sankciu v podobe zmluvnej pokuty vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas ostal do konca tvrdenej doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, kedy spotrebiteľ zaplatí určitý počet mesačných paušálnych poplatkov, zostane mu iba napr. jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade kedy sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých právny predchodca navrhovateľa dohadoval zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzuje odporcu ako spotrebiteľa. Preto má súd za to, že ide o neprimeranú sankciu prejavujúcu sa osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci doby viazanosti.

b/ Čo sa týka spôsobenej skutočnej škody, ktorá zodpovedá hodnote dotácie odporcovi do poskytnutého telefónneho zariadenia, ktorá škoda mala vzniknúť právnemu predchodcovi navrhovateľa, a preto by mal súd priznať navrhovateľovi zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody súd uvádza, že predpokladmi vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Aj keby ich existenciu mal súd v konaní za preukázanú, musel by konštatovať, že škoda ako taká nevznikla v majetkovej sfére navrhovateľa, ktorý nebol poškodeným. Poškodeným totiž mohol byť iba právny predchodca navrhovateľa - obchodná spoločnosť U.-I. G., Z..G.., D. XXX/a, H., ktorá poskytla odporcovi telekomunikačné mobilné zariadenie. Navrhovateľ teda v predmetnej právnej veci poškodeným nebol, v jeho majetkovej sfére nedošlo k žiadnej ujme, ktorá by bola objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi.

Ohľadom postúpenia pohľadávky je potrebné konštatovať, že predmetom postúpenia je len určitá pohľadávka t.j. právo na plnenie od dlžníka, nie celý záväzkový právny vzťah z ktorého pohľadávka vznikla. V danom prípade súd mal preukázané, že predmetom postúpenia bola len pohľadávka - právo na plnenie od dlžníka a to zaplatenie zmluvnej pokuty, nie celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla.

Navrhovateľ teda nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie prípadnej náhrady škody, ktorá mala vzniknúť jeho právnemu predchodcovi, nakoľko na neho bola postúpená iba pohľadávka - právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, a nie aj prípadný nárok jeho právneho predchodcu na náhradu škody voči odporcovi.

c/ Avšak, aj keby mal súd za to, že je navrhovateľ v danej právnej veci aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie prípadnej náhrady škody, ktorá mala vzniknúť jeho právnemu predchodcovi, súd by musel konštatovať, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľ tvrdil, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa podľa tvrdení navrhovateľa financoval mobilné zariadenie, ktoré si odporca sám vybral a poskytol mu toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu. Hodnota dotácie bola vo výške 4 089,- Sk. Škoda by mu nebola vznikla, ak by žalovaný dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu dodržať svoj záväzok zo zmluvy a riadne plniť počas celej doby viazanosti. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebne právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko- právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávny úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov pričom pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V predmetnej právnej veci má súd za to, že nebola splnená základná podmienka vzniku zodpovednosti za škodu - existencia škody. Podľa názoru súdu k žiadnej škode na strane právneho predchodcu navrhovateľa nedošlo. Za škodu totiž nemožno považovať to, že v rámci svojej obchodnej politiky právny predchodca navrhovateľa predával mobilný telefón odporcovi za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a „akciovou“ cenou mobilného telefónu nie je následkom úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany právneho predchodcu navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku právneho predchodcu navrhovateľa teda nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

Na uvedenom základe súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa§ 142 os. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolania do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.