Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_14C-186-2013.pdf
PDF · 82.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/186/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky: Y. L., rodená W., nar. XX.X.XXXX, právne zastúpená JUDr. Milanom Sobotom, advokátom so sídlom Nitiranske Rudno, Hlavná 659, proti odporcovi: Q. Q. L., nar. XX.XX.XXXX, občan Ukrajiny, bytom: P. mesto G., E. oblasť, Ul. A., dom XX, J. o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov navrhovateľky Y. L., rodenej W., narodenej XX.X.XXXX a odporcu Q. Q. L., narodeného XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bojnice, vo zväzku 16., ročník 2011, na strane 201, pod poradovým číslom 136, rozvádza .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. Uviedla, že je občiankou Slovenskej republiky, odporca je občanom Ukrajiny. Posledné spoločné bydlisko mali v Slovenskej republike, v meste Bojnice. Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že s odporcom sa pred uzavretím manželstva poznali primeraný čas. K uzavretiu manželstva pristupovali zodpovedne, vo vzájomnej citovej náklonnosti, s cieľom mať spoločnú rodinu a spolu žiť. V krátkom čase po uzavretí manželstva sa však situácia v manželstve začala zhoršovať. Medzi manželmi vznikali nedorozumenia, začali mať protichodné názory na riešenie záležitostí týkajúcich sa ich spolužitia, vedenia voľného času a podobne. Takýto stav sa postupne stal trvalým problémom a viedol k zásadnému zhoršeniu vzájomných vzťahov a k úplnému rozvratu manželstva. Manželstvo už preto neplní svoj spoločenský účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo je v súčasnosti len formálnym zväzkom, odporca sa zdržiava prevažne v zahraničí. Manželia spolu nehospodária, nestarajú sa o spoločnú domácnosť, nespája ich žiaden citový vzťah. Ani jeden z manželov už nemá záujem na ďalšom zotrvaní manželstva.
Súd vo veci nariadil pojednávanie. Návrh na začatie konania bol odporcovi doručený do vlastných rúk na adresu jeho pobytu na Ukrajine. Právny zástupca navrhovateľky predložil súdu ešte predtým, než bol návrh na začatie konania doručený odporcovi, vyjadrenie odporcu, opatrené osvedčením ukrajinského notára a prekladom do českého jazyka. Odporca v ňom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Majetkové, nemajetkové a ani iné nároky voči navrhovateľke nemá. Na pojednávaní vo veci sa nebude môcť zúčastniť a preto žiada aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi.
Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a vo svojej výpovedi uviedla, že po svadbe zistila, že hlavným motívom odporcu, prečo vstúpil do manželstva bolo to, že chcel získať slovenské štátne občianstvo a peniaze jej otca. Následne medzi nimi vznikali konflikty a nedorozumenia. Bývali spolu na Ukrajine, odporca však často nebýval doma, nechával ju samú. Vyvrcholilo to tým, že sa od seba odsťahovali a už vyše roka nebývajú spolu. Odporca si už medzičasom našiel novú priateľku. Ani jeden z účastníkov už nemieni obnoviť manželské spolužitie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 17.12.2011 v Bojniciach. Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, odporca je štátnym občanom Ukrajiny. U oboch ide o prvé manželstvo. Ich posledným spoločným bydliskom boli Bojnice. Z manželstva nepochádzajú deti.
Medzi manželmi začali krátko po uzavretí manželstva vznikať nezhody. Ich príčinou bol odlišný pohľad manželov na riešenie základných otázok spoločného manželského života. Tieto nezhody vyvrcholili tým, že sa manželia od seba odsťahovali a už vyše roka nebývajú spolu. Ani jeden z nich už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
Podľa Čl.26 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach (vyhláška MZV ČSSR č. 95/1983 Zb.) do ktorej ako nástupnícke štáty sukcedovali Slovenska republika a Ukrajina (ďalej len Zmluva) rozvod manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanmi sú manželia v čase podania návrhu.
Podľa Čl. 26 ods. 2 Zmluvy ak jeden z manželov je občanom jednej zmluvnej strany a druhý druhej zmluvnej strany, použije sa právny poriadok zmluvnej strany, u orgánu ktorej konanie o rozvod prebieha.
Podľa Čl. 27 ods. 2 prvá veta Zmluvy na rozvod manželstva v prípade uvedenom v článku 26 ods. 2 je daná právomoc orgánov tej zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko.
Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Z citovaných ustanovení Zmluvy vyplýva, že v danom prípade, keďže manželia mali posledné spoločné bydlisko na území Slovenskej republiky je na rozhodovanie vo veci daná právomoc slovenského súdu a podmienky rozvodu manželstva sa spravujú slovenským hmotným právom.
Súd na základe vykonaného odkazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania ako manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené. Manželia už spolu nebývajú v jednej domácnosti. Nedokážu sa zhodnúť pri riešení spoločných problémov. Ich vzájomné city ochladli.
Na základe uvedených okolností už manželstvo nemôže plniť svoj základný účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Súd bol v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine povinný skúmať príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Dospel k záveru, že hlavnou príčinou bol neúprimný postoj odporcu pri vstupe do manželstva, postupná citová odcudzenosť manželov, nepochopenie potrieb druhého manžela a nemožnosť nájsť zhodu pri riešení spoločných problémov. Dôsledkom uvedeného bolo aj fyzické odlúčenia manželov, ktoré vzájomné citové odcudzenie len prehĺbilo.
Na základe uvedených dôvodov súd považoval zákonné dôvody na rozvod manželstva za dané. Preto návrhu navrhovateľky vyhovel a jej manželstvo s odporcom rozviedol.
Podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.