Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2247-1998.pdf
PDF · 67.13 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-0Er/2247/1998
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie rozhodol v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874, pobočka Košice, Senný trh 1, Košice, proti povinnému: GSG výrobná a obchodná spoločnosť spol. s r.o. so sídlom Osloboditeľov 128, Čaňa, IČO: 31 648 509, o vymoženie 73,19 eur s prísl. a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi, PhD. so sídlom Južná trieda 93, Košice trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 13.7.1998 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi, ktorý bol tunajším súdom 18.8.1998 poverený vykonaním exekúcie proti povinnému o vymoženie 73,19 eur s prísl. na základe exekučného titulu - vykonateľného platobného výmeru vydaného oprávneným č. So/106/1995 z 27.1.1998.
Dňa 22.3.2010 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra pre nemajetnosť
Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 1157/V zistil, že povinný bol dňa 28.4.2005 vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K 175/1998 zo dňa 11.6.2004 o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka pre nedostatok majetku.
V zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil súd za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V zmysle ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 251 ods. 4 OSP sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Podľa ust. § 104 ods. 1 prvej vety OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
Podľa ust. § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú proti povinnému vyhlásil za neprípustnú a podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil, pretože povinný výmazom z obchodného registra stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 19 OSP, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
Vzhľadom k tomu, že povinný zanikol v priebehu výkonu exekúcie bez právneho nástupcu, nie je možné pokračovať v exekúcii.
Súdny exekútor síce ako oprávneného označil Slovenskú konsolidačnú, a.s., ktorá mala nadobudnúť vymáhanú pohľadávku od spol. Veriteľ, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok z 30.12.2005, ktorá zase mala nadobudnúť vymáhanú pohľadávku od oprávneného zmluvou o postúpení pohľadávok z 9.12.2005. Tieto zmluvy o postúpení pohľadávok boli však uzavreté po zániku povinného - po 28.4.2005, t.j. po naplnení dôvodu na zastavenie exekúcie, preto sa súd zmenou účastníka konania na strane oprávneného ďalej nezaoberal.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 53,30 eur.
Z obsahu spisu v danom prípade je zrejmé, že oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Exekučné konanie začalo 13.7.1998. Povinný bol z obchodného registra vymazaný dňa 28.4.2005. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený nemohol predvídať zánik spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, v dostatočnom časovom predstihu pred výmazom povinného z obchodného registra podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom zároveň nešlo o nedôvodný návrh. Z obsahu spisu nevyplývajú také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné uzavrieť, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený nemohol ovplyvniť ani postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku trvania tohto postupu, teda prípadné vykonanie exekučného titulu do straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania.
Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie), nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, lebo Exekučný poriadok v cit. ust. § 203 presne stanovuje podmienky, za ktorých možno uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie a pod tieto podmienky nemožno
subsumovať skutočnosť zániku povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Nie je teda možné rozširovať použitie ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré je výnimkou zo základnej zásady obsiahnutej v ust. § 197 Exekučného poriadku, aj na iné zákonom neupravené prípady zastavenia exekúcie.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice
- okolie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Proti výroku o náhrade trov konania nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 3 Exekučného poriadku).