Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-25-2014.pdf
PDF · 103.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-2T/25/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Gylánika a prísediacich W. P. W. B. P. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 08. 2014 v Čadci takto
rozhodol:
obž. A. I. F. E. M. U. P. W. O. , nar. XX. XX. XXXX v Č., trvale bytom J. - S. XXX, okr. Č., nezamestnaný,
j e v i n n ý , ž e
dňa 27. 09. 2013 v čase okolo 20:30 h na ceste pred pohostinským zariadením zv. Q. P., na ul. A.. X.. Š. K. J., okr. Č., zozadu pristúpil k invalidnému U. Č.C., nar. XX. XX. XXXX, ktorý sa vracal domov opierajúc sa pri chôdzi o bralu a ho sotil, následkom čoho U. Č. spadol na cestu pred pohostinstvom, kde dopadol na pravý bok v mieste poškodeného bedrového kĺbu, pričom ako ležal na zemi a nedokázal sa aj v dôsledku svojho hendikepu účinne brániť, A. I. mu prehľadal bundu a vzal mu pánsku čiernu koženú peňaženku, v ktorej sa nachádzali doklady spolu s finančnou hotovosťou 200,- €, čím spôsobil U. Č. škodu v sume minimálne 233,- €,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe alebo pri sebe,
t ý m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému u k l a d á nahradiť poškodenému U. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. - S. XXX, okr. Č., prechodne bytom L. - A., G. B. Z., Q.. Z. Č.. XXXX, XXX XX L. - A., Č., škodu vo výške 233,- €.
odôvodnenie:
Prokurátorka doručila súdu dňa 26.2.2014 obžalobu na obv. A. I., ktorou mu bol kladený za vinu skutok, ktorý mal obvinený spáchať dňa 27.9.2013 v čase okolo 20.30 hod. , ktoré konanie obvineného po právnej stránke prokurátorka kvalifikovala ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, a z výpovede obžalovaného A. I., svedkyne O. B., svedkyne O. B. st., poškodeného U.T. Č. mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný A. I. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nechce uzatvoriť dohodu o vine a treste, a uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania uvedeného skutku, nakoľko sa tohto nedopustil. Uviedol, že výpovede pred vyšetrovateľom zo dňa 9.10.2013 a 18.1.2014 v ktorých spáchanie skutku priznal odvoláva, tieto nie sú pravdivé. Pri konaní o dohode o vine a treste uviedol, že žalovaný skutok nespáchal, nakoľko poškod. U. Č. už ležal na zemi, on ho teda fyzicky nenapadol a žiadne veci mu neodcudzil, teda tvrdil, že bol zavolať na čašníčku. Neskôr v pohostinstve sľúbil, že mu uhradí škodu za barlu. Vzhľadom na toto vyhlásenie a rozpory vo výpovediach súd podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde mal preukázané, že obžalovaný v rámci prípravného konania vypovedal, že s uznesením o vznesení obvinenia súhlasí, čo sa mu kladie za vinu s tým súhlasí, potom, čo si toto uznesenie prečítal. Uviedol, že dáva súhlas na konanie o dohode o vine a treste. Škodu v trestnom konaní sa bude snažiť poškodenému urovnať. A bližšie sa k skutku ako ho spáchal nechcel vyjadriť s poukazom na § 34 Tr. por. Pri výsluchu vykonanom dňa 18.1.2014 obžalovaný v rámci prípravného konania opäť uviedol, že čoho sa dopustil, mu je ľúto. Uviedol, že poškodeného poznal pred tým ako mu odcudzil peňaženku s peniazmi a dokladmi. V ten deň bol v krčme, ale poškodeného tam nevidel. Taktiež vie o tom, že poškodený je invalid a má aj barlu. Uviedol, že vie, kde poškodený býva, že to je blízko neho, kde býva on, poznajú sa.
Obžalovaný vzhľadom na takéto rozpory vo výpovedi v rámci prípravného konania a v rámci hlavného pojednávania nevedel odpovedať a na odstránenie týchto rozporov nereagoval žiadnym spôsobom. Uviedol, že nátlak robili na neho policajti, že pokiaľ sa neprizná pôjde do väzby, ich mená však nepozná. Tvrdil, však, že nátlak robili vyšetrovatelia, ktorí sú podpísaní v zápisnici.
Obhajca navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, pokiaľ súd obžalovaného mieni uznať za vinného navrhol, aby súd jeho konanie kvalifikoval ako prečin krádeže a uložil obžalovanému primeraný trest.
Svedkyňa O. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako čašníčka v G. Q. P. K. J., kde bola i dňa 27.9.2013. V čase okolo 20:30 hod. vyprevadila U. Č., ktorého prezývajú U., z hostinca k dverám a následne pred budovu na chodník, pretože už mal niečo vypité. Je invalidný dôchodca, má problémy s nohou a preto mu išla pomôcť. Keď zatvorila dvere, išla sa venovať hosťom a asi o päť minút išla skontrolovať, či išiel a nespadol. Keď zostal na chodníku, chcel ísť domov, stál tam. Keď však pri tom, ako ho išla skontrolovať otvorila dvere, zbadala, že U. leží na ceste a jeden róm bol na ním naklonený a spoznala, že sa jednalo o róma z J., ktorý k nim chodil do hostinca. Povedala mu, aby mu pomohol vstať, čo on neurobil a išiel preč. Nevšimla si, či niečo U. vytiahol z kabáta, niečo si uschoval, alebo niečo odhodil. Tento róm sa dal hneď na útek smerom do mesta a ona sa snažila tomuto U. pomôcť. Jej samej sa to nepodarilo a tak jej pomohla jej mama, ktorá v ten deň tiež pracovala v hostinci ako čašníčka. Keď ho zdvihli a pýtali sa, či má všetko, či mu niečo nevzal ten cigán, načo on odpovedal, že mu bola odcudzená peňaženka s peniazmi a osobnými dokladmi. V tom čase ako prišla k ním na chodník na ceste nikto nebol a teda si myslí, že mu peňaženku zobral ten róm. Uviedla, že poškodený U.
Č. požil alkohol ako inokedy, teda asi 4 pivá a 4 poldeci borovičky. Poškodený používa francúzsku barlu, nakoľko má problémy s nohou. Uviedla, že priamo nevidela, že by róm napadol poškodeného, bol nad ním podľa nej iba predklonený. Obžalovaný ju nevolal, aby mu išla pomôcť, poškodený do pohostinstva chodil pravidelne a bol stredne opitý - ako normálne.
Svedkyňa O. B. S.. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný za ňou nebol v pohostinstve s tým, aby pomohla U. Č.. Uviedla, že nevie, koľko mal poškodený v peňaženke peňazí. V ten deň pracovala v pohostinstve ako čašníčka, jej dcéra O. B. vyprevadila U. Č. z hostinca k dverám a následne pred budovu na chodník, pretože má problémy s chôdzou, lebo používa francúzsku barlu. O päť minút išla dcéra skontrolovať, ako je ďaleko, mal vtedy dosť vypité potom ju Jana zavolala, aby jej išla pomôcť s U. Č. mu vstať, lebo bol napadnutý cigánom a on ho odmietol zdvihnúť. Išla teda a spoločne ho zdvihli a povedal mu, nech si skontroluje, či má všetky veci, či má všetko pri sebe. Povedal, že nemá peňaženku, že mu ju musel ten cigán odcudziť, zorali ho dnu a tam si ešte sadol. Chodili po okolí a toho cigána hľadali, lebo vedeli o ktorého ide, volajú ho P. a potom zistila, že sa volá A. I.. Keď ho nenašli zistili, že išiel do Kysuckého Nové Mesta. Uviedla, že nevie, koľko mal poškodený u seba peňazí, ale isto mal peňaženku, lebo jej platil účet za nápoje.
Poškodený U. Č. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel z pohostinstva, obžalovaný A. I. do neho sotil a vtedy spadol a on ho okradol. Mal vypité 3-4 pivá, 3-4 poldeci borovičky, viac alkoholu vypité nemal. V pohostinstve sedel dlho, je invalidným dôchodcom od roku 2001 pre ochorenie pravého kĺbu a nosí francúzsku barlu. Pár krokov urobí aj bez barly. Obžalovaný ho sotil zozadu, k intenzite sotenia sa vyjadriť nevedel, stačilo to však na to, aby spadol. U lekára nebol, nebolo to nutné. Odcudzenie peňaženky s hotovosťou zistil až v pohostinstve, keby ho obžalovaný nebol okradol, nebol by to hlásil ani na polícii. Poškodený upresnil, že ako bol vonku pred pohostinstvom, jednou nohou prekračoval obrubník, stál iba na jednej hode, čo obžalovaný využil a sotil do neho, on stratil stabilitu a spadol. Tvrdil však, že alkohol až takú úlohu pri tomto páde nezohral, obžalovaného pozná. Žiadal náhradu škody v sume 233,- €.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to - vyčíslenie škody č.l. 41, úradný záznam č.l. 42, zápisnice o rekognícii č.l. 25-31, zápisnica o ohliadke miesta činu, správy o povesti č.l. 32-34, správy o povesti č.l. 72-74, odpisu registra trestov č.l. 46, 75, z ktorých listinných dôkazov mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Podľa potvrdenia predajne LEOSCO pánska kožená peňaženka zakúpená pred dvoma rokmi by mala hodnotu 10,- €. Z úradného záznamu mal súd preukázané, že vydanie nového preukazu poistenca VŠPZ a.s. je pre klienta bezplatné a taktiež i vydanie novej bankomatovej karty v SLSP a.s. pob. Čadca. Za doklady pri krádeži musí občan v prípade vodičského preukazu uhradiť 6,50 € a v prípade občianskeho preukazu 16,50 €. Zo zápisnice o rekognícii mal súd preukázané, že poznávajúca F. U. Č. - Z., K. Z. L. S. F. A.P. I.. Podľa správy Mestského úradu v J., obžalovaný je slobodný. Obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z odpisu registra trestov, naposledy mu bol rozsudkom okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/58/2008 uložený podmienečný trest odňatia slobody. Aktuálne sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdeným.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 188 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
(1) Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a bezprostredne ním ohrozí život alebo zdravie viacerých osôb,
b) a spôsobí ním väčšiu škodu,
c) závažnejším spôsobom konania,
d) na chránenej osobe, alebo
e) z osobitného motívu.
Podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona
(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe.
V danej veci je potrebné uviesť, že pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 konanie páchateľa (objektívna stránka) spočíva v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného (§ 122 ods. 7). Z tohto hľadiska spravidla ide o prekonanie alebo zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Zmocnením sa veci treba rozumieť, že páchateľ si zjedná možnosť s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal dosiaľ vo svojej moci.
Obžalovaný sa v rámci prípravného konania k spáchaniu skutku tak ako mu je kladený i obžalobou za vinu priznal v celom rozsahu. V konaní pred súdom však svoje priznanie odvolal s tým, že na neho bol vyvíjaný nátlak zo strany vyšetrovateľov a preto výpoveď zmenil s tým, že skutok nespáchal a poškodený už ležal na zemi a teda on ho fyzicky nenapadol. Takého vyjadrenie a samotnú zmenu výpovede súd vyhodnotil iba ako účelovú obranu obžalovaného. Vyjadrenie obžalovaného, že fyzicky nenapadol poškodeného by možno korešpondovalo so svedeckou výpoveďou svedkyne B. O., ktorá videla len to, ako sa nad poškodeným Č. obžalovaný nakláňal, nevidela však priamo, že by ho bol obžalovaný sotil, alebo mu niečo vzal. Poškodený Č.Á. uviedol, že prekračoval obrubník a pri vykročení stál na jednej nohe pričom vzhľadom k jeho problémom s chôdzou a vplyvu alkoholu (čo považoval za nepodstatné), ktorý v daný deň požil by prichádzalo do úvahy i to, že samotný poškodený spadol, pričom nemusel do neho sotiť priamo obžalovaný. Tvrdenia obžalovaného v tom smere, že volal čašníčku na pomoc poškodenému boli tiež svedeckými výpoveďami svedkýň B. vyvrátené, pričom tieto toto popreli a súd nemal dôvod im neveriť, nakoľko ich výpovede boli od samého začiatku nemenné. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že skutok nespáchal, nelogické je i jeho vyjadrenie, že sľúbil poškodenému, že mu uhradí škodu. Súd zamietol návrh obhajcu, prokurátor a obžalovaného, aby bola vyžiadaná správa od ošetrujúceho všeobecného lekára poškodeného o zdravotnom stave a jeho invalidite, od kedy táto trvá, nakoľko súd bol toho názoru, že poškodený vo výpovedi jednoznačne uviedol, že je invalidným od roku 2001 a samotný zdravotný stav nebol aktuálne pre účely rozhodnutia potrebný, resp. z tohto vyjadrenia by nevyplynuli iné závery ako tieto, ktoré boli doposiaľ z výpovede samotného poškodeného zistené. Poškodený zistil stratu peňaženky až v pohostinstve, kde sa posadil zistil, že nemá peňaženku po tom, čo mu O. (čašníčka) povedala, aby si skontroloval všetky veci. Pri sebe mal hotovosť 200,- €, nakoľko v ten deň dostal invalidný dôchodok. V danej veci mal súd preukázané najmä z výpovede poškodeného, že tento má problémy z chôdzou najmä pri kráčaní po schodoch. S prihliadnutím k tomuto i vzhľadom na jeho zdravotný stav i jemné (nie silné) sotenie, postrčenie zo strany obžalovaného mohlo mať na následok pád poškodeného na zem, pričom nie zanedbateľnú úlohu v danom prípade zohral i požitý alkohol u poškodeného. V tomto smere súd upravil i skutok, kde vypustil slovné spojenie „silno sotil“ a ponechal iba „sotil“, nakoľko takéto konanie čo do intenzity - sily voči poškodenému súd
preukázané nemal. Na základe vyššie uvedeného v kontexte s vykonaným dokazovaním nebola podľa názoru súdu bez pochybností preukázaná bezprostrednosť násilia obžalovaného alebo opakovaná hrozba násilia smerujúca k zmocneniu sa peňaženky poškodeného. Taktiež ani poškodený v ďalších výpovediach neuvádzal žiadne skutočnosti o silnom sotení zo strany obžalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný odcudzil poškodenému peňaženku, čo potvrdzuje vyjadrenie samotného obžalovaného, že nahradí škodu poškodenému a taktiež i samotné konanie obžalovaného, ktorý na výzvu čašníčky nepomohol poškodenému ale naopak po vulgárnej odpovedi dal sa na útek, čo istej miery svedčí o tom, že zo strany obžalovaného došlo k odcudzeniu peňaženky a finančnej hotovosti.
Za takejto dôkaznej situácie súd je toho názoru, že ustálené skutkové zistenia nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, 2 písm. d/ Tr. zákona, ale iného trestného činu a preto na podklade vykonaného dokazovania súd je to názoru, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr zákona, nakoľko obžalovaný po tom ako sotil poškodeného prisvojil si cudziu vec (peňaženku poškodeného) tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal poškodený pri sebe, čím jednoznačne naplnil objektívnu a subjektívnu stránku prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, z ktorého ho súd uznal za vinného v celom rozsahu.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcií.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Vykonaným dokazovaním v trestnom konaní boli zistené skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, ktorý bol podľa odpisu registra trestov doposiaľ dva krát súdne trestaný. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovaný má vedené od roku 2010 priestupky a to zo dňa 10.1.2011, 26.6.2012, 20.12.2012 a 2.5.2013, pričom v daných prípadoch sa jednalo o priestupky proti majetku a občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkovom konaní. Zo správy mestského úradu J. vyplývajú len skutočnosti všeobecného charakteru. Pri ukladaní trestu sa súd zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil, že pri existencii poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona (obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) a pri nezistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr. zákona, sa v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Za takto ustáleného stavu maximálna trestná sadzba za spáchanie daného prečinu predstavuje 16 mesiacov. Súd pri rozhodovaní a zvažovaní o výmere trestu s prihliadnutím najmä na osobu obžalovaného vyvodil záver, že uloženie trestu obžalovanému v trvaní jedného roka nepodmienečne so zradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Miernejší trest podľa názoru súdu do úvahy u obžalovaného neprichádzal, nakoľko tento sa z predchádzajúcich odsúdení (podmienečných) nepoučil, pričom súd poukazuje i na tú skutočnosť, že odsúdený sa dopustil ďalšej trestnej činnosti v krátkom časovom odstupe od rozhodnutia súdu
vo veci sp. zn. 3T/58/2008, že sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Pri uložení trestu súd prihliadal pritom i na spôsob spáchania skutku a jeho následok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
V danom prípade súd mal preukázanú výšku spôsobenej škody, ktorá bola premietnutá i v samotnom popise skutku . Nárok na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas a teda súd postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému uhradiť poškodenému škodu, ktorá škoda bola vykonaným dokazovaním preukázaná a pozostáva k nákladov na vybavenie dokladov, za peňaženku a odcudzenú finančnú hotovosť.
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe alebo pri sebe,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Žiliny.