Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-56-2013.pdf
PDF · 83.23 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/56/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou v právnej veci navrhovateľky B. L., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. K. XXXX/X, M., právne zastúpenej JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom J. Kráľa 8, Martin proti odporcovi V. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XX, okres G., Č. P., v súčasnosti bytom Ž. č. XXX, okres M. K., Č. P., za účasti maloletého dieťaťa V. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov B. L., rod. A., nar. XX.XX.XXXX a V. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 28.03.2009 na Mestskom úrade Martin, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Martin vo zväzku 34, ročník 2009, strana 79, pod poradovým číslom 32 r o z v á dz a .
Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v tomto znení:
Maloletý V. L., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec s a z a v ä z u j e platiť na maloletého V. L., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 3.000,- CZK mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Súd styk otca s maloletým V. L., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 20.11.2013 domáhala rozvodu manželstva uzavretého s odporcom dňa 28.03.2009 v Martine. Ako dôvod uviedla, že odišla so synom na Slovensko k rodičom do ich rodinného domu, kde žije s malými prestávkami od začiatku roka 2010 aj so synom doposiaľ. Odišla kvôli správaniu odporcu, ktorý sa už o ňu a o syna nevládal postarať a nechcel už s nimi žiť. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Zároveň žiadala, aby maloletý V. bol na čas po rozvode zverený do jej osobnej starostlivosti
a odporca bol zaviazaný platiť na neho výživné vo výške 4.000,- CZK mesačne. Dňa 22.11.2013 uhradila na účet súdu súdny poplatok za návrh vo výške 66,- Eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s návrhom navrhovateľky, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu, so správou kolízneho opatrovníka zo sociálneho prieskumu zo dňa 26.06.2014, s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi účastníkov, s ďalšími listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi a so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 21P/157/2012.
Odporca s rozvodom súhlasil, spolu s navrhovateľkou sa na pojednávaní dohodli o zverení maloletého V. do osobnej starostlivosti matky a o výške výživného. Súd dohodu schválil v znení, ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku, nakoľko neodporuje záujmom maloletého dieťaťa a dohodu navrhol schváliť aj kolízny opatrovník.
Podľa Nariadenia (ES) č. 2201/2003 KAPITOLA II Súdna právomoc, Oddiel 1 Rozvod, rozluka a anulovanie manželstva, Článok 3 Všeobecná právomoc bod 1., Vo veci rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území :
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“.
Podľa Nariadenia (ES) č. 2201/2003 KAPITOLA II Súdna právomoc, Oddiel 2 Rodičovské práva a povinnosti článok 8, Všeobecná právomoc bod 1., Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa Nariadenia (ES) č. 2201/2003 KAPITOLA II Súdna právomoc, Oddiel 2 Rodičovské práva a povinnosti článok 10 Súdna právomoc v prípadoch únosu dieťaťa, V prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:
a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok :
i. do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané ii. nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť iii. konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávnený premiestnením alebo zadržaním sa skončilo podľa článku 11 ods. 7 iv. súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
Podľa § 22 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“) k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 prvá veta ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým s rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 155 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak a) predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo
b) niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Súd v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov.
Navrhovateľka žiadala od odporcu nahradiť trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. Súd preto rozhodol tak, že priznal navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 66,- Eur, na ktorých úhradu zaviazal odporcu v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Podľa § 157 ods. 3 OSP ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na výslovné vzdanie sa práva na podanie odvolania všetkých účastníkov po vyhlásení rozsudku, jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, súd vyhotovil rozsudok v skrátenej forme.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 ZR).