Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-78-2013.pdf
PDF · 102.05 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/78/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloletú K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom s matkou - T. C. XX, C., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom U. práce, sociálnych vecí a rodiny C., J. A. 4, C., dieťa rodičov - matky: V. V., nar. XX.XX.XXXX, T. C. XX, C., zastúpená: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava, a otca: V.. B. S., nar. XX.XX.XXXX, F. X, A., o zverenie do výchovy a určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Maloletá K. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej sumu 175,00 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, a to s účinnosťou od 04.12.2012.
III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 04.12.2012 do 31.08.2014 pre maloletú v sume 359,- eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,00 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
IV. Otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou bez prítomnosti matky maloletej každú nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý prvý piatok v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý párny rok v deň narodenín maloletej v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v deň menín maloletej v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., s tým, že v čase začiatku stretnutia maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia ju matke v mieste jej bydliska tiež odovzdá, s tým, že je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku. Navrhovateľka je povinná maloletú na stretnutie s odporcom riadne pripraviť.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom zo dňa 03.12.2012, doručeným súdu dňa 04.12.2012, postúpeným tunajšiemu súdu Okresným súdom Pezinok dňa 14.11.2013, doplneným do zápisnice na pojednávaní dňa 17.12.2013, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej Karolíne.
Matka maloletej K. podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko s otcom maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Okrem maloletej K. má vyživovaciu povinnosť aj voči dcére M., nar. XX.XX.XXXX, pričom s oboma dcérami žije v spoločnej domácnosti. V čase podania návrhu bola na materskej dovolenke s príjmom 500,00 eur mesačne, od januára 2013 je na rodičovskej
dovolenke s príjmom v súčasnosti 203,20 eura mesačne. Poberá prídavok na obe maloleté v sume 2x 23,52 eura. Na maloletú M. prispieva jej otec výživným v sume 250,00 eur. Mesačné výdavky na maloletú K. predstavujú - lekár 20,00 eur; lieky 18,00 eur; oblečenie 10,00 - 20,00 eur; strava 80,00 eur; plienky 40,00 eur; drogéria 25,00 eur; hračky 20,00 eur; poistenie 64,00 eur ročne. Matka žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok výlučne ona, nakoľko s otcom maloletej spolu nežijú a v praxi by pri spoločnom zastupovaní vznikali problémy, napríklad v prípade lekára alebo školy. Žiadala zaviazať otca výživným v sume 220,00 eur mesačne, nakoľko toto je suma, ktorú otec platil v predchádzajúcom období a vzhľadom k jeho vzdelaniu a tomu, že pracuje v A., je táto suma v jeho schopnostiach a možnostiach. Pokiaľ ide o nedoplatok na výživnom, tento si uplatňuje až od januára 2014, pričom otec maloletej v decembri 2012 zaplatil 90,00 eur a 50,00 eur poskytli jeho rodičia, od januára do decembra 2013 platil výživné v sume 220,00 eur mesačne, v januári 2014 zaplatil 111,00 eur, vo februári 2014 zaplatil 90,00 eur, v marci 2014 zaplatil 90,00 eur, od apríla 2014 platí každý mesiac 15-teho 150,00 eur. S úpravou styku súhlasila na ostatnom pojednávaní s otcom, pokiaľ ide o stretávanie sa každú nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý prvý piatok v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý párny rok v deň narodenín maloletej v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v deň menín maloletej v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Nesúhlasila so stykom počas vianočných sviatkov a Nového roka, nakoľko dieťa má len dva roky, otec sa o maloletú každodenne nestará, bezproblémové je len stretávanie cez vymedzené hodiny. Súhlasí s realizáciou styku otca s maloletou bez jej prítomnosti, nesúhlasila by s takou úpravou styku, kedy by maloletá prespávala v domácnosti otca, nakoľko tento žije v domácnosti so svojou súčasnou manželkou.
Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, ale nesúhlasil s tým, aby ju sama zastupovala a spravovala jej majetok z dôvodu, že má zlé skúsenosti, ak chcel vybavovať niečo kvôli druhej dcére, túto zastupuje len matka a sú s tým problémy. Ohľadom styku navrhol, aby sa realizoval každú nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý prvý piatok v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Ďalej navrhoval, aby mal možnosť styku s maloletou každé narodeniny a meniny, tak že by sa jednalo napríklad každý párny rok o narodeniny a každý nepárny rok o meniny v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. V deň, keď nebude mať styk s dcérou v deň jej narodenín alebo menín, chce mať možnosť byť s ňou v kontakte aspoň telefonicky alebo cez skype. Ďalej navrhoval, aby maloletá od dovŕšenia veku 3,5 roka mohla tráviť s ním v nepárnom roku vianočné sviatky a v párnom roku Nový rok. Má za to, že maloletej je s ním dobre a teší sa z jeho prítomnosti. Ďalej by chcel tráviť čas s maloletou aj cez prázdniny, a to v lete 2015 - 2 dni, v lete 2016 - 6 nocí. Vianoce 2014 (Štedrý deň) by chcel stráviť s maloletou v čase od 08.30 hod. do 11.00 hod a Vianoce 2015 by chcel, aby maloletá bola s ním a so starými rodičmi v Spišskej Novej Vsi, a to od 24.12.2015 od 09.00 hod. do 26.12.2015 do 18.00 hod. Ďalej žiadal, aby v čase stretnutia maloletej s ním mala so sebou príslušné príslušenstvo, oblečenie na danú dobu, obvyklé hygienické potreby a podobne. Navrhol ďalej, aby mal možnosť maloletú aspoň vidieť v čase, keď bude maloletá chorá a nebude sa dať realizovať styk a ďalej by chcel, že v prípade, že sa styk nebude môcť uskutočniť v nedeľu z dôvodov na strane maloletej, aby mu bol poskytnutý náhradný termín. Výživné žiadal upraviť vo výške 90,00 eur mesačne, pričom uviedol, že sa zaväzuje zakupovať maloletej veci nad rámec podľa jeho možností. Žiadal aby bolo výživné rozdelené v dvoch splátkach z dôvodu, že keď zaplatil výživné, po zaplatení sa nemohol s maloletou stretnúť. Zamestnaný je formou mandátnej zmluvy, jeho mesačný príjem je t.č. 370,00 eur až 400,00 eur, za posledných 12 mesiacov jeho príjem činil 4509,16 eura, za rok 2013 boli príjmy v sume 959,16 eura, za rok 2012 mal základ dane 5.100,00 eur. Toho času nie je ešte rozvedený, na maloletú Zuzanu platí mesačne 130,00 eur výživné. Z predloženého trestného rozkazu mu vyplýva, že má zaplatiť zameškané výživné vo výške 1.170,00 eur. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti je v stave oficiálne platiť mesačne 90,00 eur.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka v konaní uviedla, že navrhujú zveriť maloletú do výchovy a opatery matky s tým, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Styk otca s maloletou navrhujú upraviť každú nedeľu a prvý piatok v mesiaci, tak ako aj meniny a narodeniny v zmysle dohody rodičov v tejto časti. Pokiaľ ide o vianočné sviatky, nechávajú na zváženie súdu možnosť styku vo vymedzených hodinách, pokiaľ ide o prázdniny, otec má možnosť po ustálení situácie podať si návrh na zmenu úpravy styku, prípadne nech súd zváži pribratie znalca do konania. Výživné navrhujú určiť v rozsahu primeranom možnostiam a schopnostiam otca.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Maloletá je od svojho narodenia v celodennej osobnej starostlivosti matky, matka s ňou má výdavky primerané jej veku. Otec je s maloletou v pravidelnom kontakte a prispieva na jej výživu tak, ako bolo uvedené vyššie.
Matka maloletej je rozvedená, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére M. z predchádzajúceho manželstva, pričom s oboma dcérami obýva 2-izbový byt. V súčasnosti je s maloletou na rodičovskej dovolenke s príjmom vo forme rodičovského príspevku vo výške 203,20 eura a na maloletú poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura. Otec maloletej je ženatý, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére D. z trvajúceho manželstva. Má príjem z činnosti vykonávanej podľa mandátnej zmluvy.
Z Mandátnej zmluvy zo dňa 10.11.2010 súd zistil, že dohodnutá odmena pre mandatára (otca) bola vo výške 1.100,00 eur bez DPH a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Z dohody o uzavretí dodatku k Mandátnej zmluve zo dňa 01.03.2011 súd zistil, že bola novo dohodnutá odmena, a to cena za jeden človekodeň vo výške 150,00 eur bez DPH.
Z daňového priznania za rok 2013 súd zistil, že príjmy otca boli v roku 2013 vo výške 880,00 eur a výdavky vo výške 2.621,65 eura.
Z výpisu z účtu zo dňa 30.11.2013 súd zistil, že mu bola dňa 21.11.2013 vyplatená odmena v sume 880,00 eur za projekt “W. objektu XXX Y. múr V. M.“.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2T/95/2014-68 zo dňa 14.07.2014 vyplýva, že otec bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní päť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu so skúšobnou dobou v trvaní jeden rok, pričom v rámci skúšobnej doby mu bola uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné v sume 1.170,00 eur na dcéru D..
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí účastníkov konania dospel k záveru, že vzhľadom k osobnej starostlivosti o maloletú matkou od jej narodenia, ktorú táto riadne vykonáva, ako aj vzhľadom k veku maloletej, je v záujme maloletej aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Súd zároveň v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka určil, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, nakoľko bude mať maloletú v osobnej starostlivosti a v takomto prípade je zastupovanie a spravovanie majetku z praktických dôvodov vhodnejšie vykonávať jednou osobou. Súd poznamenáva, že ide len o zastupovanie a spravovanie majetku v bežných veciach, teda tých, ktoré súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, pričom zostáva zachované spoločné rozhodovanie rodičov v podstatných veciach.
Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že matka je t.č. na rodičovskej dovolenke a osobne sa o maloletú stará, a teda plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti o dieťa, nakoľko jej príjem jej v súčasnosti nedovoľuje podieľať sa na vyživovaní maloletej aj finančne. Otec je vysokoškolsky vzdelaný, v produktívnom veku, žije v A. a súd má za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť výživné vo výške 175,00 eur mesačne, pričom súd nevychádzal z príjmov, ktoré otec preukázal, ale z príjmov, ktoré by mohol dosahovať vzhľadom k svojim schopnostiam a možnostiam. Vychádzajúc z mandátnej zmluvy a vyplatenej odmeny v roku 2013 v sume 880,00 eur za jeden projekt a pri skutočnosti, že jeden človekodeň tvorí 8 človekohodín, je zrejmé, že ide o jeden projekt vypracovaný za necelý človekodeň za celý rok 2013 (880/150). Súd považuje za zarážajúce, ak vysokoškolsky vzdelaný človek v produktívnom veku žijúci v Bratislave, kde je najviac pracovných možností z celej republiky, ktorý má dve vyživovacie povinnosti (a teda má si byť vedomý potreby dosahovať čo najvyšší príjem), zotrváva pri zárobkovej činnosti, ktorá mu poskytuje príjem len za necelý človekodeň práce za celý rok. Z uvedenej odmeny 150,00 eur bez DPH za jednu človekohodinu pritom vyplýva, že príjem otca by mohol byť nadštandardný, keby vyvinul väčšie úsilie v hľadaní si zárobkových možností. Rovnako súd prihliadol aj na pôvodne dojednanú odmenu vo výške 1.100,00 eur mesačne, z čoho vyplýva, že príjmové možnosti otca sú ďaleko lepšie, ako sú ním tvrdené príjmy dosahované v súčasnosti. Pokiaľ ide o sumu 175,00 eur, takúto sumu nakoniec otec aj navrhoval, a to na pojednávaní dňa 17.12.2013, kde uviedol, že by išlo o primerané výživné, pričom by podľa jeho vyjadrenia robil aj nejaké nákupy v rámci jeho možností. Túto sumu navrhoval sám otec, a to v čase, keď vedel o svojich tvrdených celkových príjmoch za rok 2013 (pojednávanie bolo dňa 17.12.2013), vedel o vyživovacej povinnosti voči dcére D. vo výške 130,00 eur mesačne (prvostupňový rozsudok zo dňa 22.03.2012; potvrdzujúci rozsudok zo dňa 15.01.2013) a zároveň tak navrhoval v čase, keď sám dobrovoľne plnil výživné v sume 220,00 eur (počas roka 2013). Súd z uvedeného mal zrejmé, že skutočné príjmy otca sú vyššie ako deklaruje, pričom súd poukazuje aj na vyjadrenie otca v záverečnej reči na pojednávaní dňa 26.08.2014, kedy uviedol, že v súčasnom období je v stave „oficiálne“ platiť mesačne 90,00 eur. K poukazu otca na trestný rozkaz zo dňa 14.07.2014 súd uvádza, že pokiaľ ide o sumu zameškaného výživného 1.170,00 eur, ide o nárazový výdavok, ktorý by nevznikol a nebolo by ho nevyhnutné vynaložiť, ak by otec plnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť k dcére z manželstva, a preto ho súd s poukazom na § 62 ods. 5 ZR nebral do úvahy. Výšku výživného uloženého otcovi v sume 175,00 eur mesačne považuje súd vzhľadom k jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam za primeranú (s poukazom najmä na zárobkové možnosti podľa mandátnej zmluvy, vzdelanie, vek, miesto bydliska, výšku dobrovoľne poukazovaného výživného) a táto zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, prihliadnuc k zásade, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká.
Žiadosti otca, aby mohol platiť výživné v dvoch splátkach z dôvodu, že keď zaplatil výživné, po zaplatení sa nemohol s maloletou stretnúť, nebolo možné vyhovieť, nakoľko výživné je určené na výživu maloletej a nie je možné ho podmieňovať realizáciou styku. V prípade, že by matka v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu bránila otcovi v styku s maloletou, je tento oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Súd poznamenáva, že situácia, keď vyživovaciu povinnosť k maloletej vo forme finančnej plní v prevažnej miere otec, zvyšok dopĺňa prídavok na dieťa, a matka plní vyživovaciu povinnosť vo forme osobnej starostlivosti o dieťa, nie je trvalá. Po skončení rodičovskej dovolenky matky a po jej nástupe do zamestnania, bude povinnosťou matky podieľať sa vyživovaní maloletej aj finančne, čím môže dôjsť aj k zníženiu vyživovacej povinnosti zo strany otca, čoho sa môže domáhať cestou súdu.
Nakoľko súd určil výživné odo dňa začatia súdneho konania vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 04.12.2012 do 31.08.2014 v sume 359,00 eur (za 1/2014 mal dať 175,00 eur - dal 111,00 eur; za 2/2014 mal dať 175,00 eur - dal 90,00 eur; za 3/2014 mal dať 175,00 eur - dal 90,00 eur; za 4/2014 mal dať 175,00 eur - dal 150,00 eur; za 5/2014 mal dať 175,00 eur - dal 150,00 eur; za 6/2014 mal dať 175,00 eur - dal 150,00 eur; za 7/2014 mal dať 175,00 eur - dal 150,00 eur; za 8/2014 mal dať 175,00 eur - dal 150,00 eur). Pokiaľ ide o sumy uhradené otcom dobrovoľne nad rámec jemu určeného bežného výživného (konkrétne sumy 220,00 eur mesačne počas roku 2013), nie je možné považovať ich za preplatok na výživnom, pretože tieto platby boli zo strany maloletej priebežne spotrebovávané, a preto ich nie je možné považovať za preplatok vo vzťahu k výživnému, ktorého splatnosť nastala, resp. nastane v budúcnosti (pozri napr. uznesenie ÚS SR č.k. II. ÚS 23/2012-12 zo dňa 13.03.2012).
Súd z dôvodu vyššej sumy nedoplatku povolil v súlade s návrhom navrhovateľky otcovi splácať nedoplatok v splátkach po 20,00 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Súd upravil bežný styk v súlade s návrhom otca, s ktorým matka súhlasila, a to každú nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý prvý piatok v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Rovnako sa rodičia zhodli aj na možnosti styku otca s maloletou počas jej sviatkov, a to každý párny rok v deň narodenín maloletej od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v deň menín maloletej od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Súd považoval za potrebné upraviť styk aj počas vianočných sviatkov, a to dňa 25.12. v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., nakoľko považuje trávenie aspoň časti vianočných sviatkov nielen s matkou, ale aj s otcom, v záujme maloletej. Pri rozhodovaní o úprave styku zobral súd do úvahy vek maloletého dieťaťa, jeho režim, skutočnosť, že vzťah medzi maloletou a otcom sa ešte len začína rozvíjať, nakoľko maloletá žila v spoločnej domácnosti rodičov len približne dva mesiace. Vo veku 2 rokov a 3 mesiacov maloletej a v čase postupného budovania vzťahu medzi maloletou a otcom považuje súd za predčasné upravovať styk aj počas vianočných sviatkov a prázdnin v roku 2015, 2016 a nasl., nakoľko v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a vychádzajúc z tohto stavu (vek maloletej, vyvíjanie sa vzťahu maloletej k otcovi), súd považoval za dostatočnú úpravu styku otca s maloletou uvedené vo výroku IV. rozsudku. Súd nepovažoval za dôvodné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom styku otca s maloletou, nakoľko ohľadom bežného styku medzi rodičmi rozpory neboli a pokiaľ ide o styk počas letných prázdnin 2015 a vianočných sviatkov 2015 a nasl., ide s prihliadnutím na vek maloletej o vzdialené obdobie a súd má za to, že znalec by v súčasnosti relevantnú odpoveď neposkytol. Po úspešnej realizácii bežného stretávania otca s maloletou bez prítomnosti matky (stretávanie bolo dokonca najprv matkou aj kolíznym opatrovníkom žiadané len za prítomnosti matky) a upevnení ich vzťahu, a zároveň keď bude dieťa vo vyššom fyzickom veku, sa môže otec domáhať úpravy styku jeho rozšírením aj počas sviatkov a letných prázdnin.
Nakoľko matka tvrdila, že otec nedodržiava termíny, čo mal súd preukázané z termínov pojednávaní dňa 04.02.2014 a 18.03.2014, kedy sa otec dostavil na pojednávanie s oneskorením, uložil otcovi povinnosť dodržiavať stanovené hodiny styku.
Žiadosť otca, aby v čase stretnutia s maloletou mala táto so sebou príslušenstvo, oblečenie na danú dobu, obvyklé hygienické potreby a podobne, je obsiahnutá v ustanovení povinnosti matky maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keď išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, a preto žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.