Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3C/146/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1/ K., za účasti vedľajšieho účastníka právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42247268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštová 2, Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, Košice, v konaní o zaplatenie 3.359,12 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

III. Vedľajšiemu účastníkovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31. 3. 2014 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd spoločne a nerozdielne zaviazal žalovaných uhradiť istinu vo výške 3.359,12 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1. 10. 2009 až do zaplatenia a náhradu trov konania (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia tak, ako boli vyčíslené v žalobnom návrhu).

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou splátok úveru pri splátke č. 41, 42, 43 a vzhľadom že s úhradou splátok boli v omeškaní viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. V dôsledku tohto úkonu boli žalovaní povinní uhradiť sumu neuhradených splátok ku 1. 10. 2009. Uvedenú sumu neuhradili ani čiastočne.

Dňa 24. 4. 2014 vstúpil do konania vedľajší účastník a žiadal, aby mu bol doručený žalobný návrh ako aj jeho prílohy. Vedľajší účastník sa vyjadril k žalobnému návrhu a uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, uzatvorenú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle zmluva predstavuje ročná úroková sadzba 75,66 % a po poskytnutí revolvingového úveru predstavoval ročný úrok 131,70 %. Takéto úroky je nepochybne potrebné považovať ako neprimerane vysoké a v rozpore s dobrými mravmi, pričom s poukazom na ustanovenie § 39 je v časti odplaty zmluva neplatným právnym úkonom. Žalovaní sú teda povinní vrátiť len požičanú istinu bez úrokov a poplatkov, ktorú avšak už preplatil. Na základe uvedeného navrhol, aby súd návrh žalobcu v celosti zamietol.

Súd vytýčil pojednávanie na 26. 8. 2014, na ktoré riadne predvolal všetkých účastníkov konania (resp. ich zástupcov). Toto pojednávanie sa konalo v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., v neprítomnosti žalobcu i jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť vopred neospravedlnili. Vedľajší účastník svoju neprítomnosť neospravedlnil, avšak vo svojom vyjadrení zo 14. 5. 2014 súhlasil s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

Na uvedenom pojednávaní obaja žalovaní zhodne vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu, a na základe uvedeného žiadali žalobu v celosti zamietnuť.

Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, predovšetkým so samotným žalobným návrhom z 18. 12. 2013 a jeho prílohami, t.j. najmä s fotokópiou zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 20. 1. 2006, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: 20. 1. 2006 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva označená ako „Zmluva o revolvingovom úvere“. Podľa názoru súdu predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Navrhovateľ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti právneho predchodcu navrhovateľa je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Odporca - jednoznačne označený len ako fyzická osoba vystupuje v predmetnom spore ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní vyššie spomínanej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník.

V zmysle zmluvných dojednaní je zrejmé, že žalovaní ako dlžníci mali veriteľovi plniť v 30 pravidelných mesačných splátkach. Žalovaní sa dostali do omeškania po tom, čo neuhradil splátku splatnú ku 30. 10. 2008. Žalobca v dôsledku tohto omeškania žalovaným poskytol žalovaným revolvingový úver vo výške 2.628,90 eur, ktorý mali žalovaní splatiť v 18 mesačných splátkach. Žalovaní sa opätovne dostali do omeškania so splácaním úveru a k 1. 10. 2009 si navrhovateľ uplatnil právo okamžitej splatnosti úveru. Deň nasledujúci po zosplatnení je teda dňom, kedy mohol žalobca po prvý krát vykonať jemu prislúchajúce právo. Žaloba bola podaná 31. 3. 2014, teda viac ako 4 roky od uvedeného dňa a teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že premlčacia doba uplynula dňa 1. 10. 2012 a v konaní je potrebné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovanou i vedľajším účastníkom. V dôsledku takto vznesenej námietky sa bráni žalobcovi, aby sa domohol svojho práva, ktoré bolo uplynutím času oslabené.

V prejednávanej veci aplikoval súd i právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený rozsudkom , podľa ktorého, premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza k premlčaniu práva na dohodnuté úroky z omeškania za nesplnenie hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek (t.j. narastajúcim spôsobom za pokračujúce omeškanie), a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku.

Možno konštatovať, že z akcesorickej povahy úrokového záväzku možno vyvodiť, že jeho osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj úrokový záväzok, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom úrokov z omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Z toho vyplýva, že ak sa dlžník môže brániť proti rozhodnutiu o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti uplatneniu práva na úroky z omeškania za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. To znamená, že záväzok platiť úroky z omeškania ako akcesorický zabezpečovací záväzok sleduje osud hlavného záväzku.

Z uvedených dôvodov sa súd podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale návrh v celom rozsahu zamietol s poukazom na dôvodne vznesenú námietku premlčania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p, teda podľa zásady úspechu v konaní tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil. Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, keďže sa svojimi úkonmi žiadnym spôsobom nepodieľal na zamietnutí žaloby v prospech žalovaných (súd rozhodol o zamietnutí žaloby na základe iných právne relevantných skutočností).

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).