Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2P-176-2014.pdf
PDF · 78.37 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/176/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Zuzana Levkušová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J., G., nar. XX.X.XXXX a Y., nar. 18.4.2012 v konaní obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, toho času dočasne umiestnené v Z. domove N., deti rodičov: matky Z. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. R. XX a otca neuvedený, za účasti Okresnej prokuratúry Michalovce, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e u maloletého G. J., nar. XX. XX. XXXX a Y. J., XX. XX. XXXX ústavnú starostlivosť s jej realizáciou do Z. domova N..
Matku z a v ä z u j e prispievať na každé jedno z maloletých detí minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno neplnoleté, nezaopatrené dieťa k rukám Z. domova N., vždy do 25- teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Michalovce, č.k.: XP/XXX/XXXX-X zo dňa 10.6.2014 začal súd konanie vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti u maloletých detí J. v zmysle § 81 O.s.p. bez návrhu.
Súd vykonal dokazovanie v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti matky maloletých detí, výsluchom splnomocneného zástupcu detského domova, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, kde bol zistený nasledujúci skutkový a právny stav:
Kolízny opatrovník navrhol nariadiť u oboch maloletých detí ústavnú starostlivosť, z dôvodu , že matka a ani nikto z blízkej rodiny o deti nejaví žiaden záujem a matke navrhol určiť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu.
Splnomocnený zástupca detského domova uviedol, že od umiestnenia detí do ich zariadenia sa matka a ani nikto z rodiny o ne nezaujíma.
Predbežným opatrením Okresného súdu Michalovce, č.k.:XXP/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX boli maloleté deti J. dočasne umiestnené v ANIMA DSS Krízové stredisko ul.Andreja Kmeťa 2, Michalovce.
Podľa § 54 ods.2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočne bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým súd nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené . Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takomto prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 65 ods.2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností, majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Súd vykonal dokazovanie v zmysle vyššie uvedených ustanovení, na základe ktorého rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletých detí J. je v danom čase v ich najlepšom záujme.
Keďže matka a ani nikto z ich blízkej rodiny o maloleté deti nejaví žiaden záujem, bolo potrebné rozhodnúť tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a maloletým deťom nariadiť ústavnú starostlivosť. Vzhľadom k skutočnosti, že príjem matky nebol v konaní preukázaný, bolo potrebné určiť minimálne výživné, ktorým má matka prispievať na výživu maloletých detí, a to vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred na účet detského domova, kde boli maloleté deti umiestnené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach/ § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha. / § 205 ods. 1 O. s. p. /
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a /,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.